image 82356 25 v2
Galéria(12)

Vyvýšený drevodom s umeleckým ateliérom

Partneri sekcie:

Kombinácia rodinného domu a pracovného priestoru nie je v dnešnom svete veľmi obvyklá. Sú však povolania, pre ktoré môže byť takéto riešenie celkom príhodné.

1
2
3
4
5
6
7
8

Príkladom je taliansky umelec, ktorý sa rozhodol postaviť dom pre svoju mladú rodinu vo svojom rodisku, no zároveň vytvoriť priestor na svoju umeleckú tvorbu. Obrátil sa preto na architektov zo štúdia MoDus architects, aby spoločne zrealizovali jeho víziu nového bývania.

Na prvý pohľad veľmi špecifický dom, odlišný od okolitej výstavby, je osadený vo svahu v okrajovej časti historického centra malého mestečka Castelrotto na severe Talianska. Vzhľadom na obmedzené priestorové podmienky pozemku boli architekti nútení riešiť projekt vo vertikálnom smere, kde by strecha bola jeho unikátnou črtou. Samotná stavba sa vizuálne delí na dva objekty vyčnievajúce do priestoru ponad svah, poskytujúce výhľad na mohutné alpské vrchy.

Obe budovy sú však spojené a založené na masívnej betónovej časti, ktorá je prepojená so suterénom pôvodného domu, v ktorom majiteľ strávil svoje detstvo. V tejto betónovej časti sa nachádza ateliér a pracovné priestory umelca, prístupné vďaka rampe slúžiacej na jednoduchší prenos ťažkých materiálov a umeleckých diel.

Stavba nad úrovňou terénu je vďaka stĺpovej konštrukcii vyvýšená, čím vznikol priestor na zasklené steny po celom obvode. V prvej časti tieto sklené plochy uzatvárajú samostatné podlažie a v druhej časti presvetľujú dvojpodlažný ateliér. Oba tieto úseky zo skla sú vsadené do priečelia tak,  že medzi nimi a stĺpmi vzniká pochôdzny priestor, ktorý sa môže používať ako balkón alebo menšia terasa. Súkromné miestnosti umelca a jeho rodiny sa nachádzajú na vyšších podlažiach: kuchyňa, obývacia izba a spálňa sú na prvom podlaží, zatiaľ čo dve oddelené detské izby so susediacimi kúpeľňami a oddelenými schodiskami sú umiestnené v podkroví šikmých striech. Kuchyňa a obývacia izba majú spoločnú terasu, ktorá slúži zároveň ako prístrešok pri vstupe do domu.

S výnimkou betónového schodiska v interiéri je stavba nad úrovňou terénu charakterizovaná priamym materiálovým vyhotovením z neupraveného dreva kombinujúceho ľahký rám a CLT panely (panely z priečne orientovaných lamiel). Zaujímavo riešené sú aj strechy, ktorých tvar odkazuje na línie pohorí v tejto oblasti. Betónový „základ“ má na rozdiel od svetlej drevenej fasády dočervena zafarbenú omietku, ktorá ladí s farbou porfýrového podložia v okolí stavby. V kontraste s exteriérom sú chladne a drsne pôsobiace vnútorné steny ateliéru bez akejkoľvek povrchovej úpravy.

Véčková konštrukcia je vytiahnutá po celej výške domu, aby rozdelila jednoducho obloženú fasádu a vytvorila tak súlad medzi nosnou konštrukciou a obkladom (výplňou). Časť fasády sa stala terčom umelcovej tvorivej ruky – nenápadne ju ozdobil svojím vlastným umením, naznačujúc spoluprácu architekta a umelca počas procesu návrhu. Zároveň tak z domu vytvoril svojské umelecké dielo.

Text: Peter Rypák
Zdroj: Inhabitat
Foto: Niccolò Gandolfi, MoDus Architects