Pasívny dom realizovaný technológiou SIPs EUROPANEL

Jadro sendvičových panelov zlepených z konštrukčných dosiek na bázy dreva tvorí expandovaný polystyrén, v role tepelnej izolácie. V kombinácii s kontaktným tepelnoizolačným systémom a interiérovou sadrokartónovou doskou ide o systém, ktorý spĺňa požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obalových konštrukcií na realizáciu nízkoenergetických a pasívnych domov.

Základný panel
Základný panel sa vyrába celoplošným zlepením plášťa z konštrukčných dosiek s jadrom, ktoré tvorí pevný izolant. Materiálová skladba je tak rozmanitá. Plášť panelu môžu tvoriť preglejka, drevotriesková doska, OSB doska, cementotriesková doska alebo vláknocementová doska a podobne. Jadro môže tvoriť expandovaný polystyrén, extrudovaný polystyrén alebo polyuretán. Panely sa okrem materiálovej skladby líšia aj rozmermi. Z hľadiska tepelnoizolačných vlastností je dôležitá hrúbka panelu. Plošné rozmery panelu sú dôležité z hľadiska výstavby. Používajú sa panely veľkoformátové alebo maloformátové. V Slovenskej a Českej republike nachádzajú uplatnenie skôr maloformátové panely so šírkou do 1 250 mm.

Základová konštrukcia
Výstavba si vyžaduje presnosť a dodržanie výrobcom predpísaných postupov. Ako základová konštrukcia sa najčastejšie zhotovuje betónová základová doska, ale rovnako možno použiť dosky z panelov SIPs uložených na základových pásoch, pätkách alebo zemných vrutoch. Na základovú dosku s hydroizolačnou vrstvou prípadne protiradónovou ochranu sa vyznačí poloha jednotlivých stien v súlade s projektovou dokumentáciou.

Obalová konštrukcia
Panely sa ukladajú na základový pražec, ktorý lícuje s hranou základovej dosky. Montáž panelov začína v jednom rohu stavby a pokračuje pripojovaním panelov po obvode. Po dokončení obvodovej konštrukcie prvého nadzemného podlažia sa podobným spôsobom zmontujú aj vnútorné nosné steny. Panely sa previažu navzájom vložením drevených vložených prvkov do montážnej drážky vo venci. Panely sa ukončia roznášacím pásom z OSB dosky, ktorého šírka zodpovedá hrúbke panelu. Na takto zrealizovanú stavbu sa uloží konštrukcia strechy z priehradových väzníkov.

Ďalšie nadzemné podlažie
V prípade viacpodlažných stavieb sa pokračuje s konštrukciou stropu. Stropné nosníky sa zavesujú do kovových strmeňov, ktoré sa nachádzajú na vnútorných stenách panelov. V prípade väčších rozponov sa podopierajú prievlakmi z lepeného lamelového dreva podopreného stĺpmi na rektifikačných pätkách. Podlaha druhého nadzemného podlažia sa realizuje z OSB dosiek s hrúbkou 22 mm, ktoré sa spájajú na pero a drážku. Na realizovanú podlahu sa zakladá drevený vkladaný prvok vymedzujúci polohu panelov druhého nadzemného podlažia.

Energetická efektívnosť

Súčiniteľ prechodu tepla stenou možno zvoliť presne podľa požiadaviek na energetickú efektívnosť stavby. Obvodová stena sa skladá z interiérovej sadrokartónovej dosky, panelu s hrúbkou 170 mm a tepelnoizolačného systému ETICS. Tepelnoizolačné vlastnosti stavby ovplyvňuje hrúbka tepelnej izolácie vonkajšieho tepelnoizolačného systému. Pri hrúbke EPS 200 mm možno dosiahnuť súčiniteľ prechodu tepla 0,09 W/(m² . K).

Panely neobsahujú drevený rám, čím sa minimalizujú tepelné mosty v konštrukcii. Silnou stránkou tohto typu drevostavby sú spoje, ktoré majú rovnakú skladbu ako panely, teda ich jadro tvorí polystyrén. V obvodovej stene je drevo zastúpené len v podobe základového pražca s hrúbkou 60 mm, v mieste vodorovnej montážnej drážky v spodnej časti panelu, vo venci a v miestach montážnej drážky okenných a dverových otvorov. Tepelných mostov je tak v konštrukcii o 20 % menej ako v prípade iných systémov.

Pasívny dom

Technológia SIPs sa uplatnila aj na realizáciu pasívneho domu v Liberci. Požiadavku na výstavbu pasívneho domu pri uplatnení sendvičových panelov vzniesol stavebník (investor) v roku 2008. Následne sa začalo s prácami na architektonickom návrhu a vlastnom technickom riešení stavby, a to v spolupráci s odborníkmi zo Stavebnej fakulty ČVÚT. Projektové práce, príprava stavby a získanie stavebného povolenia zabrali asi trištvrte roka. Výroba samotných stavebných prvkov trvala asi 4 dni. Stavbu začali realizovať v auguste 2009 a dokončili ju v decembri toho istého roka.

Pasívny dom nesmie mať spotrebu energie na vykurovanie vyššiu ako 15 kWh/m² . rok. To si vyžaduje dodržanie niekoľkých podmienok pri návrhu a realizácii stavby.

Pasívny dom na Strakonickej ulici v Liberci bol tvarovo prispôsobený tak, aby pomer medzi ochladzovanou obalovou konštrukciou domu bol pri zachovaní rozumnej dispozície vo vzťahu k vykurovanému prostrediu čo najmenší. Obvodový plášť sa realizoval z panelu s hrúbkou 170 mm a následne sa zateplil tepelnoizolačným systémom s hrúbkou 200 mm. Tým sa dosiahol súčiniteľ prechodu tepla 0,11 W/m² . K.

Okná majú trojité zasklenie. Súčasťou podlahy je izolačná vrstva s hrúbkou 240 mm. Na zhotovenie strešnej konštrukcie sa použil Europanel s hrúbkou 210 mm, ktorý sa zateplil z interiérovej strany tepelnou izoláciou na báze sklenej vlny s hrúbkou 300 mm. V prípade pasívnych domov treba riešiť aj otázku prehrievania v letných mesiacoch. Aby k prehrievaniu domu nedochádzalo, použili sa špeciálne žalúzie, ktoré možno doplniť systémom automatického sťahovania a natáčania lamiel v závislosti od slnečného svitu.

Ventilácia a vykurovací systém

Zaujímavosťou je riešenie ventilácie a vykurovanie domu. Tepelné straty sú také nízke, že použitie klasickej vykurovacej sústavy nebolo nutné. Jednou zo základných požiadaviek na pasívny dom je vzduchotesnosť obvodového plášťa stavby, ktorou sa zamedzuje stratám tepla infiltráciou, teda neriadeným vetraním cez netesnosti. Od vzduchotesnosti sa odvíja požiadavka na nútené vetranie ventilačným zariadením s rekuperáciou tepla. Ide o automatické vetranie domu s čo najúčinnejším vracaním energie z odvetrávaného vzduchu do vzduchu čerstvého. K tejto výmene dochádza vo výmenníku ventilačnej jednotky.

V dome na Strakonickej ulici sa použilo ventilačné zariadenie od spoločnosti ATREA. V prípade najväčších mrazov umožňuje zariadenie okrem vetrania domu aj ohrev vzduchu. Dome sa tak vykuruje iba vzduchom.

Ventilácia zabezpečuje optimálne podmienky pre obyvateľov domu aj z hľadiska vlhkosti, ale predovšetkým z hľadiska obsahu CO₂ vo vnútornom prostredí. Ohrev úžitkovej vody sa zabezpečuje solárnymi kolektormi.

FOTO: EUROPANEL, s. r. o.

–>–>