asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Obchodná ulica v Bratislave

15.03.2017

Téma Obchodná ulica rezonuje Bratislavou od čias, keď to ešte bolo predmestie Schöndorf, až dodnes, keď sa objavuje snaha o komplexné pozdvihnutie ulice aj s uchovaním latentne undergroundového charakteru niektorých lokalít a prevádzok.

Téma Obchodná ulica architektov provokuje a motivuje zároveň, pričom má vysoký edukačný potenciál aj pre študentov na FA STU. Tretia generácia publikácie venovaná výsledkom výučby predmetu ateliér navrhovania III  má obrysy sústavného výskumu metodológie, kvality výučby ateliérovej tvorby a prípravy študentov na prax. Hodnotenie kvality nespočíva len v hodnotení kvality práce študenta, ale aj kvality prípravy a výučby zo strany učiteľov.

Rovnaká úloha pre všetkých je dobrou základňou komparatívneho posúdenia výsledkov. Simuluje situáciu, keď učiteľ – vedúci ateliérovej skupiny – dostane úlohu – zákazku, ktorú musí pripraviť a riešiť s tímom svojich študentov. Garant predmetu je prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc., ktorý má možnosť vidieť prierezovo obidve kvalitatívne spektrá, navyše porovnania s reakciami študentov pri evalvácii predmetu.

Výsledok tak nie je len katalógom ateliérovej tvorby na FA STU, ale vďaka spolupráci s externými odborníkmi z praxe má charakter sústavného výskumu tvorby mestského prostredia a kontinuálne nadviazal na rad pestrých podujatí venovaných tejto mimoriadne aktuálnej téme.

Atraktívne územie – dve lokality

Zmyslom predmetu ateliérové navrhovanie III v minulom roku nebolo len splnenie nevyhnutných požiadaviek na zlepšenie aktuálneho stavu Obchodnej ulice, ale postupné prekračovanie základného horizontu rozvoja konceptu dlhodobej vízie, ktorý sa doposiaľ nepodarilo zadefinovať. Študenti mali k dispozícii atraktívne územie v centre hlavného mesta Slovenska:

Lokalita A 
– nachádza sa v centre územia na krížení Obchodnej a Poštovej ulice a zahŕňa niekoľko parciel vrátane voľných nezastavaných, ďalej plochy aktuálne zastavané hotelom Fórum a nedokončenou novostavbou nad vchodom do podchodu na konci Poštovej ulice, ale aj plochy verejných komunikácií.

Lokalita B – nachádza sa na východnom okraji územia a zahŕňa niekoľko parciel, na ktorých sa aktuálne nachádza zástavba zo začiatku 20. storočia a z 30. rokov 20. storočia, ale aj voľné nezastavané plochy zelene a nádvorí. Existujúce budovy sa výrazne líšia nielen svojím vekom a objemom, ale aj aktuálnym fyzickým stavom a architektonickými hodnotami.

 Kľúčové lokality na Obchodnej ulici zvolené do zadania projektu – pracovný vkladací model

Kľúčové lokality na Obchodnej ulici zvolené do zadania projektu – pracovný vkladací model

Tri inšpiratívne návrhy

Z celkového počtu 111 rôznorodých návrhov študentov, ktorí sa danou témou v priebehu semestra zaoberali, vzišlo 53 návrhov pre lokalitu A a 58 pre lokalitu B. Študenti zväčša argumentovali za svoje projekty štandardným spôsobom. Poukazovali na nedostatky lokality a predkladali vlastné návrhy na ich odstránenie. Niektorí sa taktiež okrajovo zmienili o jednej z historických metód ako o inšpirácii pri vlastnej tvorbe.

Lokalita A – autor návrhu: Martin Vizár; vedúci práce: Ing. arch. Štefan Polakovič, PhD.

Lokalita A – autor návrhu: Martin Vizár; vedúci práce: Ing. arch. Štefan Polakovič, PhD.

Za všetky možno spomenúť tri návrhy, ktoré výraznejšie zaujali nielen pedagógov na FA STU, ktorí práce hodnotili, ale aj študentov samotných. Obchodná si podľa viacerých názorov vyžaduje akcent, a to sa potvrdilo aj v študentskej ankete k vyhodnotenému najlepšiemu projektu od Michala Al-Husseina. Jeho riešenie je zaujímavé nielen architektúrou, ale aj kvantitou plochy, ktorú prináša na toto cenné územie.

Lokalita B – autor návrhu: Ladislav Ladacsi; vedúci práce: Ing. arch. Eva Vojteková, PhD.

Lokalita B – autor návrhu: Ladislav Ladacsi; vedúci práce: Ing. arch. Eva Vojteková, PhD.

,,Cieľom je vytvorenie príjemnejšieho a atraktívnejšieho verejného priestoru pre ľudí, ktorí najviac prechádzajú lokalitou, bývajú v nej a pracujú; priestoru, ktorý by oživil Obchodnú ulicu a stal sa príjemnejším miestom so zeleňou pre rušný mestský život,“ uvádza Michal Al--Hussein. „Zrušením mohutného objektu hotela, ktorý v súčasnosti skôr odvádza ľudí prechádzajúcich okolo, by nové riešenie lokality navádzalo a pozývalo prejsť cez územie a vojsť do jednotlivých objektov, čím by si Obchodná ulica získala väčšiu hodnotu aj pre mladú generáciu obyvateľov.“

Zložitý problém tejto lokality hlavného mesta SR sa aj cez takéto zadania dostáva do pozornosti nastupujúcej generácie architektov. Z viacerých hľadísk je jasné, že k zásadnej prestavbe ulice momentálne nedôjde, a tak je dôležité začať kreovať Obchodnú po častiach v rámci premyslených zásahov.

Lokalita B – autor návrhu: Michal Al-Hussein; vedúci práce: Ing. arch. Lorant Krajcovics, PhD.

  Lokalita B – autor návrhu: Michal Al-Hussein; vedúci práce: Ing. arch. Lorant Krajcovics, PhD.

Ulica sa stala akýmsi eklektickým skanzenom architektonických ideí od stredovekých vinohradníckych domov cez odkazy jednotlivých realizácií zastupujúcich tú-ktorú dobu. Nechtiac vznikla akási „jedinečnosť“, ktorú však treba skvalitniť novou náplňou funkcie ulice, parciálnymi dizajnérskymi a architektonickými zásahmi na súčasnej európskej úrovni a hlavne očistiť od vizuálneho smogu vnesením minimalizmu do súčasného chaosu.

BRATISLAVA
PODKLADY: OBCHODNÁ – ZBÚRAŤ, PRESTAVAŤ, DOSTAVAŤ;
SPRACOVALI: ING. ARCH. VLADIMÍR HAIN, PHD., FA STU, BRATISLAVA, PROF. ING. ARCH. ROBERT ŠPAČEK, CSC., FA STU, BRATISLAVA;
REDAKČNÁ ÚPRAVA: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Lichardová
Neviem či chcete takýmito obrovskými objektami úplne zničiť zvyšné priestory starej Bratislavy. To sú objemy ktoré tam nemajú čo robiť. Voči prezidentskému palácu už objekt Tatra banky je neproporčný. Takéto objemy patria do iných častí mesta. Je mi smutno, že takto uvažujú renomovaní architekti. Chápem,že ludia ktorí tu nevyrastali majú tendenciu všetko prestavať, ale v iných kultúrnych krajinách si svoje kultúrne dedičstvo inakšie chránia.
Odpovedať | 17.03.2017, 12:08

Ďalšie z JAGA GROUP