Revitalizácia kúpaliska na Železnej studničke

Projekt revitalizácie kúpaliska na Železnej studničke v Bratislave vyvoláva medzi verejnosťou vášnivé diskusie. Pre zástancov súčasného stavu je to bratislavský Central Park, kde sa chodí za oddychom, developer argumentuje komplexným projektom, pri ktorom je ochrana životného prostredia prvoradá.

Dva momenty sú v tvrdení developera len ťažko spochybniteľné: kedysi obľúbené kúpalisko na Železnej studničke už takmer 20 rokov chátra a  hlavné mesto má stále nedostatok letných kúpalísk. Prečo by však práve ich projekt mal byť pre dané územie optimálny? „Pracujeme na ňom od roku 2009 a pri príprave sme sa inšpirovali aj kúpaliskami v zahraničí, ktoré sú umiestnené v podobne environmentálne náročnom prostredí,“ vysvetľuje Marek Gaži zo spoločnosti Arca Capital, ktorá stojí za investorom Železná studnička, a. s. „V rámci projektu sme spracovali veľké množstvo rôznych prieskumov fauny a flóry, celkový dopravný koncept Železnej studničky, hydro­geologické a dendrologické prieskumy, odborné posudky. Keďže musíme vyhovieť požiadavkám zodpovedných inštitúcií a splniť platnú legislatívu, proces je zdĺhavý. Len schvaľovanie v rámci ochrany životného prostredia trvá už štyri roky. V súčasnosti sme v územnom konaní, máme podporu všetkých mestských inštitúcií.“

Doprava

Doprava patrí medzi neuralgické body investície a medzi najviac skloňované argumenty verejných aktivistov. Investor však tvrdí, že nechce, aby došlo k nárastu počtu automobilov v  údolí a nepočíta ani s porušením víkendovej dopravnej uzávery. „V spolupráci s magistrátom a mestskou časťou Nové Mesto sme spoločne s odborníkmi spracovali dopravnú štúdiu, ktorá rozširuje dopravnú uzáveru celoplošne – teda aj počas pracovných dní. Výnimku by mali iba obyvatelia údolia a dopravná obsluha. Chceme využívať iné formy dopravy, šetrné k životnému prostrediu,” hovorí M. Gaži. „Na prepravu rodín s deťmi chceme využívať napríklad vláčik, ktorý ľudia poznajú hlavne z dovolenkových rezortov. Železnú studničku veľa ľudí dobre pozná a navštevuje ju spontánne aj teraz – prichádzajú a budú aj v budúcnosti prichádzať pešo, lanovkou, na bicykloch, ako aj autobusovou linkou,  ktorá má zástavku priamo pred areálom kúpaliska.“

Voda

Ďalším citlivým bodom je vodné hospodárstvo  na chránenom území. Preto projekt počíta s použitím najprogresívnejšej technológie, ktorá bude minimalizovať vplyv ľudského faktora. „Chlór bude dávkovaný automaticky, pričom celý systém filtrácie bude uzavretý – až 85 % vody chceme recyklovať,“ približuje M. Gaži. „Vnútro bazéna bude anikorové. Toto vyvložkovanie je hygienické, nepriepustné a šetrné k životnému prostrediu. Bazény budeme vypúšťať iba raz ročne a voda bude predtým niekoľkonásobne prefiltrovaná, zbavená všetkých látok podľa požiadaviek OUŽP. Okrem toho sme urobili aj hydrogeologický prieskum, ktorý dokázal, že vody je v podložiach dostatok. Prevádzka kúpaliska teda nemôže negatívne ovplyvniť tok Vydrice.“
 
Princípy revitalizácie

Areál sa nachádza v pamiatkovej zóne a je spätý s históriou Slovenska. Súčasťou je kvalitná funkcionalistická architektúra, ktorej duch by mal byť prenesený do všetkých prvkov projektu revitalizácie. „90 % areálu zachovávame, zvyšných 10 % tvorí drobná architektúra doplnkových služieb a rekreačných plôch,“ upresňuje Marek Gaži. „Keďže tu chceme udržať návštevníkov čo najdlhšie, celkový koncept revitalizácie vychádza práve z týchto aktivít a zážitkov. Preto je areál rozčlenený do štyroch zón – bazénová, športová, zážitková a náučná.“ Revitalizácia kúpaliska predpokladá obnovu areálu kúpaliska vrátane dvoch bazénov a potrebného zázemia. Návštevníci tu nájdu viaceré zaujímavé aktivity, ktoré prinesú nielen atraktivitu, ale aj ekonomickú efektivitu celému areálu. Pôjde najmä o služby na platforme Family friendly, teda animačné programy pre deti a celodenné tábory. Priestor by si mali nájsť rôzne teambuildingové programy a areál by mal byť využívaný aj školami – počas teplých mesiacov na kúpanie a stanovanie, v zime ako klzisko.

A čo bude ďalej? Michal Drotován z Miestneho úradu Bratislava-Staré Mesto tvrdí, že projekt treba posudzovať ako celok aj s chystanou opravou sanatória a celého viac ako 6-hektárového územia. Ináč je to podľa neho „sálamová“ metóda, kde má nakoniec víťaznú kartu developer. Marek Gaži oponuje a tvrdí, že sa nebránia žiadnej diskusii a sú pripravení prijať akékoľvek konštruktívne návrhy, ktoré pomôžu pripravovanej revitalizácii kúpaliska. „Keďže je projekt revitalizácie vo schvaľovacom konaní, bude konečné rozhodnutie v rukách inštitúcií územného konania a zostáva len veriť, že zvíťazí zdravý rozum a odborné argumenty,“ uzatvára Marek Gaži.

ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
VIZUALIZÁCIE, DOKUMENTÁCIA: FIBINGER ARCHITECTS, S. R. O.

Článok bol zverejnený v časopise ASB.

Železná studienka, stavebný zákon, uzemný plán.. rozhovor s M. Drotovánom