Fakulta definovaná krivkami
Galéria(11)

Fakulta definovaná krivkami

Partneri sekcie:

Budov, vybočujúcich zo stredného prúdu, ktoré nadchnú, nahnevajú alebo aspoň vychýlia okoloidúceho z rovnováhy, sa v posledných 15 rokoch ekonomickej a tvorivej slobody veľa nepostavilo. Nožničky zvané rozpočet odstrihávajú architektom krídla, a tak sú to, paradoxne, často stavby financované z verejných zdrojov, ktoré sa vymykajú zabehnutej rutine. Svojím nezvyčajným elipsoidným tvarom určite zaujme aj budova výučbového centra Lekárskej fakulty v Hradci Králové. Návrh tejto zapamätateľnej stavby pochádza z architektonického ateliéru Domy.

Výučbové centrum hradeckej Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej, slúžiace na výučbu medikov a tiež na odborné konferencie, je umiestnené v areáli Fakultnej nemocnice Hradec Králové, v blízkosti nedávno dokončeného pavilónu interných disciplín.

Výučbové centrum navrhol architektonický ateliér Domy pod vedením architektov Michala Juhu a Jana Topinku, stavbu realizovala spoločnosť Geosan Group. Objekt obsahuje prednáškovú sálu so 180 miestami, štyri seminárne miestnosti pre celkovo 120 poslucháčov, študovňu s knižnicou s 20 miestami a počítačové pracovisko pre 36 študentov. Nechýbajú tu pracovne pre prednášajúcich a šatne. Výučbové priestory ponúkajú spolu 680 m2, celková zastavaná plocha centra predstavuje 1 060 m2. Vstupnú halu budovy zdobí socha významného patológa a hradeckého rodáka MUDr. Rokitanského, ktorá je dielom sochára prof. Vladimíra Preclíka.

Autori architektonického návrhu budovy zvolili za hlavný výtvarný motív nového výučbového centra dve krivky, ktorých základom je elipsa a ktoré v rôznych výškach stúpajú od interného pavilónu, aby sa po kulminácii vrátili späť na zem. Tieto krivky definujú tvar striech a určujú tým dve hlavné hmoty objektu. Tá väčšia a dlhšia s výrazne zasklenou ľahkou fasádou vymedzuje spolu s interným pavilónom vstupnú plochu do oboch objektov a uzatvára južnú stranu centrálneho priestoru v nemocnici. Obsahuje seminárne miestnosti, knižnice, počítačové študovne a servisné miestnosti. Kratšia, nižšia, ale hlbšia hmota prezrádza umiestnenie prednáškovej sály.

Cieľom riešenia bolo nekonkurovať ostatným pavilónom, nebrániť internému pavilónu vo výhľade, ale zároveň vytvoriť zapamätateľný objekt, odlišujúci sa od ostatných nemocničných pavilónov, a zdôrazniť tak jeho odlišnú funkciu. Je založený na kontrastoch. Výrazné klenúce sa krivky centra sú vyvážené jeho tvarovou striedmosťou, surový pohľadový betón je v protiklade s dokonale spracovaným kovom a s eleganciou skla, sivá farba pohľadového betónu oproti prirodzenej kráse dreva, uzatvorené priestory striedajú nečakané priehľady a zasklené fasády.

Technické riešenie

Výučbové centrum je zložené z dvoch dilatačných celkov, pričom jeden tvorí vlastný objekt výučbového centra a druhý spojovacia chodba s pavilónom interných disciplín. Vlastné výučbové centrum má vonkajšie rozmery 27,65 × 47,75 m a výšku 11,85 m, spojovacia chodba má rozmery 17,85 × 2,95 m a výšku 3,85 m.

Objekt, ktorý nie je podpivničený, má tri nadzemné podlažia, spojovacia chodba je jednopodlažná. Stavebne je riešený ako kombinácia železobetónového stenového systému a bezprievlakového skeletu. Zastrešenie sa rieši čiastočne škrupinou, čiastočne železobetónovou stropnou doskou. Budova je založená hlbinným spôsobom, pomocou veľkoprofilových vŕtaných pilót votknutých do skalného horizontu tvoreného slieňovcami vrchného turónu. Pilóty prenášajú zaťaženie prevažne v päte, čiastočne trením na plášti, ale len vo vrstvách kvartérnych sedimentov tvorených štrkopieskami. Pilóty nie sú chránené primárnou izoláciou, sú navrhnuté so zvýšenou krycou vrstvou. Hlavy pilót sú prepojené najmä po obvode základovými pásmi. Spojovacia chodba medzi vlastným výučbovým centrom a interným pavilónom je založená rovnakým spôsobom.

Betónové konštrukcie

Budova má v pôdoryse tvar písmena L, dĺžku 45 m a šírku 35 m. Spojnicu medzi výučbovým centrom a interným pavilónom tvorí jednopodlažná spojovacia chodba, ktorá je od oboch objektov oddelená dilatačnými škárami – smerom k internému pavilónu širokými 20 mm, opačným smerom 10 mm. Budova má v jednej, vyššej časti tri nadzemné podlažia, v časti smerom k pavilónu akad. Bedrnu je veľká jednopodlažná poslucháreň s dvojpodlažným zázemím. Na ne v časti pôdorysu nadväzuje strojovňa vzduchotechniky, prestupujúca strechou.

Rez

Konštrukčný systém tvorí železobetónová konštrukcia pozostávajúca zo stĺpov a stien a stropných dosiek pôsobiacich v dvoch smeroch. Zastropenie celej budovy a štítovú stenu od interného pavilónu zabezpečuje betónová škrupina v tvare dvoch valcových plôch. Ich riadiaca krivka je z väčšej časti elipsa doplnená prechodnicou. Škrupiny sú zboku podopierané prievlakmi, ktoré sledujú jej zakrivenie, čiastočne potom železobetónovými stenami.

Stupňovitá podlaha veľkej posluchárne je samonosná monolitická lomenica. Nadväzujúce zázemie už tvorí bežná betónová doskostenová konštrukcia, rovnako ako v časti malých posluchární a počítačových pracovísk. Stropná doska nad prvým nadzemným podlažím je prelomená otvorom oproti vstupu do veľkej posluchárne a medzi osami 3 a 4. V tomto priestore je vedené betónové priame štvorramenné schodisko, vedúce z prvého do druhého podlažia. Oproti nemu je umiestnená šachta výťahu a naň nadväzuje vretenové betónové dvojramenné schodisko spájajúce všetky podlažia.

V priečelí v osi 1 (odvrátená strana od chirurgie) sú stropné dosky podopierané betónovými stĺpmi v osových rozstupoch 5,0, resp. 4,8 m. Do stĺpov sú uložené vodorovné prefabrikáty parapetov. Rovnaký raster stĺpov sa opakuje v osi 3 pozdĺž betónového schodiska. Chodbu smerom k internému pavilónu tvorí betónový nosník s prierezom v tvare písmena C, od vlastnej budovy je oddelená dilatáciou. Pracovné škáry boli debnené. V stenách doskou s fóliou na vytvorenie rozperiek, napr. Penefol-Lithoplast; v stropných doskách bola vytvorená priebežná rozperka tesársky, systémovým drôteným debnením alebo iným podobným spôsobom.

Pohľadové betóny

Vnútri budovy sú navrhnuté pohľadové betóny vo foyeri (všetky steny a spodné líce šikmej dosky pod sedadlami konferenčnej sály), rám podopierajúci škrupinu pri seminárnej miestnosti smerom do chodby a steny vnútorného schodiska. Na vonkajšej fasáde je pohľadový betón navrhnutý na priečelí smerom k chirurgii a na stene spojovacej chodby smerom k trafostanici.

Na pohľadový betón všeobecne sa použili relatívne nové debniace dosky, raster debniacich dielcov a spínacích tyčí sa priebežne konzultoval s architektmi. Betóny sa nadštandardne ošetrovali. Oddebnenie stien i stropov sa vykonávalo najskôr po piatich dňoch, potom sa minimálne dva týždne ošetrovali oddebňovacím olejom Separen Special.

Všetky pracovné škáry sa debnili doskou s fóliou, napr. Penefol-Lithoplast alebo podobnou, rohy škár trojuholníkovými lištami 15 × 15 mm, vonkajšie hrany lištami 10 × 10 mm. V pohľadovej strane betónu sa použili dilatačné telieska na silikátovej báze (Faserbetón a pod.).

V priečelí smerom k chirurgii (os 6) a v chodbe pri trafostanici sa použila sendvičová konštrukcia obvodového plášťa. Na vnútornú betónovú stenu hrubú 250 mm sa pripevnila tepelná izolácia a pred ňou sa vybetónovala tenká vonkajšia stena hrubá 120 mm. Prikotvenie vonkajšieho líca fasády k vlastnej konštrukcii proti saniu vetrom sa zabezpečilo pomocou spôn zo žiarovo zinkovanej ocele kotvených do rovnako ošetrených HTA profilov. Vonkajšia betónová stena sa uložila na základové pásy prostredníctvom reologickej vrstvy. Tú tvoria asfaltové lepenky s minimálnym množstvom asfaltu 5 kg/m2, prípadne iné súvrstvie, ktoré umožňuje tepelné a reologické posuny steny. Nad otvormi stenu podopierajú oceľové konzoly Halfen s povrchovou úpravou žiarovým zinkom. Konzoly sú kotvené do betónu skrutkami s kladivovou hlavou do profilov HTA. Polohy spínacích tyčí korešpondujú s otvormi vo vlastnej budove.

Na vlastnú betonáž sa použil samozhutniteľný betón (SCC). V podobných konštrukciách sa použil tekutý samozhutniteľný betón liaty zhora, navyše mierne vibrovaný. Konzistencia meraná rozliatím bola okolo 55 až 62 cm. Prípadné nešetrné príložné zhutňovanie môže viesť k deformáciám debnenia, a tým aj k nežiaducemu zníženiu povrchovej estetickej kvality betónu. V styku s ostením okien bolo nevyhnutné dbať na starostlivé vyhotovenie detailov.

Použité stavebné technológie

V interiéri aj v exteriéri je použitý pohľadový betón. Vonkajšia pohľadová betónová stena je v ploche zavesená na hlavnej vnútornej nosnej stene.

Na vodotesné izolácie spodnej stavby sa použil systém Xypex založený na chemickej kryštalizácii v betónovej konštrukcii, ktorá sa stáva pre kvapaliny nepriepustná. Systém zároveň rieši zaistenie škár a prestupov pomocou kombinácie tmelov a tesnení. Zabezpečenie stavby proti radónu z podložia sa rieši hydroizolačnou stierkou Waterfin aplikovanou na podkladový betón (vystužený sieťou a vyhotovený v kvalite povrchu umožňujúcej jeho aplikáciu).

Strešný plášť je navrhnutý zo systému Kalzip založenom na nekonečnom hliníkovom páse tvarovanom priamo na stavbe. Plechy sa spájajú pomocou stojatej drážky, kotvia sa klipsami a omega profilmi. Podhľady zakrivených strešných dosiek sú proti poveternostným vplyvom zabezpečené hydroizolačnou stierkou Waterfin a ochranným náterom Betosil W na báze silikónakrylátovej živice.

Realizácia výučbového centra bola veľmi náročná na použité stavebné technológie, napr. použitie pohľadového betónu v interiéri vyžadovalo vysokú kvalitu debniacich prvkov a presnosť ich montáže. Vonkajšia pohľadová betónová stena je v ploche zavesená na hlavnej vnútornej nosnej stene. Zakrivenie striech sa vytvorilo špeciálnym debniacim systémom.

Drevený akustický obklad prednáškovej sály navrhli architekti a špecialisti na akustiku. Tvoria ho tri typy povrchov – rezonančné panely, pevné panely a panely s tvrdými odrazovými povrchmi. Výučbové centrum je vybavené najmodernejšou audiovizuálnou, komunikačnou a výučbovou technikou.

Názov stavby: Výučbové centrum Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Hradci Králové
Miesto: Fakultná nemocnica Hradec Králové       
Investor: Univerzita Karlova v Prahe
Architekt: Domy, spol. s r. o., Ing. arch. Michal Juha, Ing. arch. Jan Topinka;
Spolupráca: Ing. Roman Repa, Ing. arch. Edita Mojžišová
Projektant: Domy, spol. s r. o.
Vedenie projektu:    Ing. Danica Havlíková, Ing. Roman Repa
Dizajn, návrh interiérov: Ing. arch. Michal Juha, Ing. arch. Jan Topinka
Engineering stavby: Sigos, s. r. o., Kladno

Lidmila Ziková na základe podkladov ateliéru Domy, spol. s r. o., a Ing. Miloslava Smutka, Recoc, s. r. o.
Foto: Filip Šlapal