Rekonštrukcia budovy Gymnázia na Grösslingovej ulici

Písal sa rok 1908 a na Grösslingovej ulici neďaleko bratislavského Starého mesta sa chystala veľká slávnosť. Podľa projektu uznávaného maďarského architekta Ödöna Lechnera otváralo svoje brány gymnázium, ktoré neskôr nikto nevolal inak ako „Gamča“. Komplex bývalého bratislavského Prvého katolíckeho gymnázia a Kostola sv. Alžbety (tzv. Modrý kostolík) patrí nielen k Lechnerovým vrcholným dielam, ale aj k najväčším skvostom secesnej architektúry v Bratislave. Po vyše sto rokoch začalo gymnázium nanovo rozprávať svoj príťažlivý príbeh.

Aké kontúry má genéza realizácie rekonštrukcie gymnázia na Grösslingovej ulici?
Už takmer 25 rokov bývam neďaleko gymnázia. Denne som obdivoval túto krásnu stavbu a čakal na príležitosť pomôcť pri jej obnove. Tá príležitosť prišla vo chvíli, keď Bratislavský samosprávny kraj vypísal verejné obstarávanie na rekonštrukciu budovy. Náš ateliér získal zákazku na projekt a začali sa prípravné práce, inventarizácia hodnotných článkov, umeleckohistorický a stavebnotechnický prieskum a diskusie s riaditeľkou školy o lokalitnom programe a našej koncepcii návrhu. S projektom sme sa ponáhľali, lebo škola mala zapožičané náhradné priestory len na dva roky.

Gymnázium patrí k vrcholným dielam slávneho maďarského architekta Ödöna Lechnera. Čím toto gymnázium vynikalo v čase svojho vzniku?
Gymnázium bolo v čase svojho vzniku centrom vzdelanosti v oblasti prírodných vied a bolo vybavené napríklad prvým röntgenovým prístrojom, digestormi v laboratóriách atď. Vynikalo úžasným výtvarným stvárnením fasád aj interiéru s množstvom umelecky a remeselne zvládnutých detailov. Prehľadná dispozícia, konštrukcia a forma zjednotili dielo do harmonicky pôsobiaceho a štýlovo jednotného a čistého celku.

V akom stave bolo gymnázium pred rekonštrukciou a aký bol váš prístup?
Stavebnotechnický stav budovy gymnázia bol pred rekonštrukciou veľmi zlý. Vonkajšie a vnútorné omietky, ako aj murivá devastovalo pôsobenie vlhkosti. Náš prístup bol pomerne jednoduchý – dielo sme chceli očistiť od všetkých nevhodných nánosov, ktoré sa na stavbu nabalili počas sto rokov existencie školy. Boli to prístavby, prestavby a množstvá potrubných vedení a káblov. V spolupráci s odborníkom na stavebnú fyziku sme museli navrhnúť účinnú sanáciu proti vlhkosti.

Prečo to bolo dôležité?
Išlo o kľúčovú záležitosť, lebo stavba má množstvo nechránených detailov vystavených priamo účinkom dažďa. Navrhnutím nového suterénu pod dvorom sa nám podarilo uvoľniť niektoré priestory v pôvodnom polozapustenom suteréne, z ktorého sa opäť stal funkčný, vzdušný a presvetlený priestor.

–>–>

Do akej miery ste sa snažili priblížiť k pôvodnému obrazu Lechnerovho diela?
Z hľadiska architektúry sme sa usilovali priblížiť čo najbližšie k tomuto obrazu v jeho štýlovej jednote a čistote, lebo túto architektúru považujeme za jednu z najvýznamnejších secesných stavieb v širšom medzinárodnom kontexte. Pomohol nám k tomu podrobný inventárny popis stavby z roku 1908 pred odovzdaním do užívania, kde sa detailne spomínajú materiály, farby a zariadenia. Zaujímavosťou bola napríklad reštaurátorským výskumom objavená nástenná maľba na čelnej stene telocvične, keďže sa tu konali každodenné bohoslužby až do roku 1913, kým sa nepostavil Modrý kostolík. Potešili sme sa pôvodnému terazzu na všetkých chodbách, ktoré bolo prelepené linoleom, ako aj pôvodným lambériám a častiam nábytkového zariadenia.

Bratislavský hrad, Stará radnica v Bratislave – za sebou máte viacero zaujímavých rekonštrukcií historických objektov. Aké prístupy vo svojej práci uprednostňujete pri úpravách priestorov od iných autorov?

Starostlivosť o kultúrne dedičstvo považujeme za samozrejmú povinnosť každej civilizovanej spoločnosti a z tohto pohľadu sa pri každom projekte usilujeme o zachovanie celku a všetkých detailov historických objektov. Platí to aj pre rekonštrukciu, reštaurovanie alebo v odôvodnených prípadoch vytvorenie repliky prvkov alebo aj celých častí budov. Nový tvorivý vstup do historickej architektúry uplatňujeme v súčasnom výraze a materiáloch, aby bolo jednoznačne čitateľné, čo je pôvodné a čo je nové. Za najhoršie považujeme napodobeniny, odvodeniny a ponášky, ktoré zneprehľadňujú situáciu a plodia zmätok.

Ako sa v tomto duchu aplikovali pri rekonštrukcii vybrané materiály, aby vystihovali ducha doby, výtvarnú štylizáciu secesie a zároveň predstavovali ochranu objektu pred nepriazňou počasia?
Výber materiálov a ich farebnosť boli podriadené výsledkom umeleckohistorického a reštaurátorského prieskumu, ktorého snaha smerovala k pôvodnému výrazu z roku 1908. Reštaurovalo sa všetko, čo sa dalo zachovať: štuky, klampiarske detaily – atypicky tvarované hrebenáče, reštaurovanie a doplnenie pôvodného interiérového terazza či obnova fasády.

Azda najviditeľnejšou zmenou je prechod od modrej farebnosti fasády k žltej. Vychádza táto zmena z originálneho projektu?
Áno, takto sa to dochovalo v písomnom doklade popisu budovy z roku 1908 a na dobových pohľadniciach, pričom táto skutočnosť sa potvrdila reštaurátorským prieskumom fasády. Pieskovo-sivo-biela farebnosť školy je elegantná a príjemne kontrastuje s farebnosťou susedného Modrého kostolíka. Lechner úmyselne neaplikoval rovnakú farebnosť na dve funkčne rozdielne budovy, čo bolo zrejmé aj zo zachovaných častí pôvodnej krytiny gymnázia a krytiny kostola.

Ako vyzerala spolupráca s pamiatkarmi?
Spolupráca s nimi bola tradične dobrá. Možno sme mali doteraz šťastie v tom, že za partnerov z pamiatkarskej sféry sme vždy mali dobrých odborníkov. Pri tomto projekte to bol architekt Ján Mackovič, s ktorým sme si porozumeli nielen odborne, ale aj ľudsky. Určite by som nehovoril o korigovaní našich postupov, ale o odbornej debate a tvorivej spolupráci. Pre každý projekt je prospešné, keď je architekt vnímavý a pozorne počúva argumenty druhej strany. Nie je dobré zaradiť niekoho do pozície protivníka. Vzájomné pochopenie prináša ovocie v podobe pridanej hodnoty k výslednej kvalite diela.

Stretli ste sa aj s ďalšími technickými problémami?
Stavba sa technicky skomplikovala a predražila v momente, keď sa investor počas výstavby rozhodol, že v súlade s požiadavkou územného plánu zóny na umiestnenie podzemnej garáže pod školským dvorom zrealizuje prípravu na takúto budúcu investíciu. Príprava spočívala v podchytení a zabezpečení základov nosných obvodových múrov školy zo strany dvora, aby budúca stavebná činnosť, najmä výkopové práce, nemala za následok poruchy či dokonca deštrukciu budovy gymnázia.

Ing. arch. Peter Bouda (nar. 1953) – absolvent FA SVŠT, vedúci projektant v bratislavskom Stavoprojekte, v roku 1990 založil spolu s kolegom Ivanom Masárom vlastný ateliér, ktorého ťažiskovým zameraním boli spočiatku projekty obnovy významných pamiatkových budov a interiérov, neskôr novostavieb. Medzi najvýznamnejšie realizácie ateliéru patria rekonštrukcie v Bratislave – Erdödyho paláca, Apponyiho paláca, komplexu budov Starej radnice, Gymnázia na Grösslingovej ulici a najmä kontinuálna, už 30-ročná pamiatková obnova areálu Bratislavského hradu. Z novostavieb je najvýznamnejšia autorská spolupráca na polyfunkčnom komplexe River Park na bratislavskom nábreží. Ing. arch. Peter Bouda získal domáce aj zahraničné ocenenia, striebornú medailu na svetovom bienále architektúry Interarch, Cenu Zväzu slovenských architektov (Cena D. Jurkoviča), dvakrát Cenu CE.ZA.AR, hlavnú cenu súťaže Stavba roka, za rok 2007 bol nominovaný na Krištáľové krídlo a v roku 2011 sa stal laureátom Krištáľového krídla. Uplynulý mesiac získal ocenenie ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva 2012. V rokoch 2003 až 2007 bol predsedom Slovenskej komory architektov.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský

Materiály, ktoré sanovali vlhkosť fasády

Objekt gymnázia bol vlhkostne veľmi silne poškodený. Prejavovalo sa to nielen vizuálnou degradáciou jeho povrchových úprav spojenou s opadávaním omietok a postupným rozdrobovaním tehliarskej hmoty, ale aj z hygienickej stránky, pretože poškodené povrchy sa stali zdrojom zdraviu škodlivých organizmov. Riešenie sanácie vlhkosti spodnej stavby sledovalo takú úpravu, ktorá by mala rýchly vplyv na zníženie nepriaznivého vlhkostného zaťaženia a súčasne by vyriešila tepelnotechnický problém silne prevlhnutého obvodového plášťa. Zanedbanie zateplenia v spodnej časti objektu by totiž mohlo spôsobiť kondenzáciu vodnej pary na vnútornom povrchu sanovaných konštrukcií, a to následkom len postupného poklesu vlhkosti v murive a súčasne pomalého rastu jeho tepelného odporu. Tento proces totiž trvá aj niekoľko rokov, a to aj v priebehu vykurovacej sezóny. Počas tohto obdobia sa však môžu poškodiť interiérové povrchové úpravy.

Hoci kopané sondy vo vnútornom obryse objektu nepotvrdili vodu ani v hĺbkach 5 až 6 m pod podlahou suterénu, realizácia preukázala opodstatnenosť veľmi neistých priesakových pomerov. Fotodokumentácia potvrdila exteriérové zaplavenia už v hĺbke 4 m pod podlahou suterénu, kde bol len veľmi pomalý pokles vody.

Hydroizolačné riešenie sa realizovalo v plnej časti suterénu a vonkajších úprav v úrovni sokla v kombinácii účinku podrezania so systémovou skladbou hydro­izolačných omietok, stierok a sanačných omietok. Materiálovým základom bol rad sanačného systému epasit. Základom kvalitných úprav je dodržanie realizácie širšieho, lokálne cieleného druhu omietok z hľadiska ich vrstevnatosti a výškového usporiadania. Práve striedanie tuhších, hydroizolačných a mäkších, už len hydrofóbnych omietok vo vrchných vrstvách umožnilo vytvárať úplne čisté plastické vzory. Ich dodržanie bolo podmienkou riešenia pôvodného sokla, ktorý bol zo stavebnofyzikálneho hľadiska úplne nevhodný.

Hoci dnešný vonkajší sokel do detailu povrchovo reprezentuje predchádzajúci a je s podkladom kontaktný, má vlastnosti, ktoré by sa pri pôvodnej úprave ani zďaleka nedali očakávať. K jeho hlavným znakom patrí značná difúzna otvorenosť a súčasne odolnosť proti vode a soliam z podkladu či vonkajšiemu prostrediu. Táto úprava sa preniesla aj do oplotenia, čo sa odzrkadlilo v jeho kvalitatívne podstatne lepšom povrchovom riešení oproti pôvodným úpravám.

Spolupráca so širokou materiálovou bázou Baumit v oblasti externých a interiérových omietkových úprav priniesla celú paletu omietkových riešení – od plne režného muriva cez čiastočne spevnené podkladové omietky až po mierne povrchové úpravy na celej úrovni vonkajšej fasády až po jej strešnú konštrukciu. Nevyhnutnou súčasťou však bola skúsenosť pracovníkov zhotovovateľa, ktorí svojím prístupom preukázali záujem o dosiahnutie kvalitného výsledku. Dnes sú priestory suterénu, a spodnej stavby vôbec, doslova výstavnými interiérmi s dostatkom svetla, a to od telocvične cez šatne, skladové a technické priestory až po kuchyňu a jedáleň.

Vkusné architektonické zladenie farebnosti, materiálovej bázy a funkčnosti riešenia spoločne s hygienicky čistým a bezchybným prostredím interiéru v úrovni pod terénom posúva stavebné práce na objekte do úrovne príkladu pre realizačnú prax. K tomuto pozitívnemu hodnoteniu prispieva aj obvodový plášť, ktorý priniesol vyššie parametre v oblasti hydroizolačnej ochrany, ale aj v zateplení s efektom energetických úspor.

Situácia

Pôdorys budovy, zvýšený suterén

Ing. Jozef Bako, PhD.
Foto: Dano Veselský

Autor je dlhoročný špecialista v oblasti sanácie vlhkosti stavieb s pôsobnosťou v stredoeurópskom regióne. Aktívne sa zúčastňuje medzinárodných podujatí doma i v zahraničí.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.