Nové verejné priestory Slovenska

V dnešnom modernom svete, ktorý smeruje k stále väčšej anonymite, je kvalita verejných priestorov základom vytvárania nových príležitostí na stretávanie sa a spoločenské aktivity ľudí. O tom, aké budú, majú možnosť rozhodovať architekti. Tí dokážu vytváraním priestoru ovplyvňovať podmienky na stretávanie sa, pozorovanie a načúvanie – podmienky, ktoré sa stávajú dôležitým východiskom pre rôzne formy kontaktu.

Historické centrá s novou tvárou

Navrhovanie verejných priestorov v historických sídlach – architektonické riešenie musí rešpektovať súčasné funkčné požiadavky obyvateľov a zároveň vyzdvihovať historického ducha priestoru – je veľkou výzvou pre mnohých architektov. Aktuálnou realizáciou takéhoto priestoru je projekt stavebných úprav komunikácií a verejných priestranstiev v pamiatkovej zóne mesta Skalica. Spomínaný projekt bol na podujatí Stavba roka ovenčený hneď dvomi oceneniami, a to Cenou Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a nomináciou na Stavbu roka 2008. Autormi architektonického návrhu sú architekti Drahomíra Dobrotková, Branislav Rzyman a Miroslav Hudák.

Podľa spoluautorky projektu Drahomíry Dobrotkovej je hlavnou filozofiou návrhu citovanie bohatej histórie s ambíciou čo najviac podporiť génia loci mesta a nenásilne spájať kultúrno-historické dedičstvo s modernými architektonickými prvkami. Cieľom návrhu bolo riešenie dopravných a peších komunikačných ťahov so zreteľom na vytvorenie kvalitného verejného priestoru. Základnú výtvarnú kostru ulíc tvorí Námestie slobody, Potočná ulica, Malé námestie pri Štefánikovej ulici, Kráľovská ulica, Podhradie, okolie rotundy a Lichardova ulica. Realizácia projektu sa rozdelila do štyroch etáp.

Významným motívom, ktorý rezonuje Potočnou ulicou, je fenomén Stračinského potoka – v minulosti prechádzal stredom uličného priestoru. Odkaz vodného toku v sídle symbolizujú vodné prvky. Celému priestoru dominuje stará lipová aleja, pôvodne situovaná pozdĺž spomínaného potoka. Pozornosť si zaslúži aj Námestie slobody s výrazným historickým akcentom kostola Sv. Michala. Pri vytváraní konceptu a materiálového riešenia tohto priestoru vychádzali autori z historickej dokumentácie. Dláždená plocha cesty vytvára prirodzenú bariéru, ktorá napomáha odklonu väčšiny automobilovej dopravy mimo pamiatkovú zónu. Komplexný návrh nezabúda ani na prvky drobnej architektúry.

Pôvodným umeleckým dielam bol prinavrátený ich význam a poloha. Námestie slobody sa pýši inštaláciou sochy kráľa Ľudovíta I. Veľkého, ktorý udelil Skalici výsady slobodného kráľovského mesta. Nad Malým námestím, kde sa v minulosti konali trhy, bdie socha trhovníka.

Pri realizácii stavby boli objavené dve pôvodné studne, ktorých podobu mesto znovu obnovilo. Ako hovoria sami autori projektu: „Tento verejný priestor je miestom, ktoré inšpiruje nielen k aktivite, ale aj k zastaveniu a oddychu.“ Dielo možno vďaka svojmu rozsahu a komplexnosti realizácie z tohto hľadiska na prvé miesto v rebríčku uskutočnených obnov pamiatkových mestských zón na Slovensku. Celková rekonštrukcia stála približne 177 miliónov korún, z čoho 120 miliónov predstavoval príspevok z fondov Európskej únie.

Aktuálnym, aj keď zatiaľ ešte nezrealizovaným, projektom obnovy historického centra, resp. pešej zóny sa môžu pochváliť Trnavčania. Posledné komplexné riešenie pešej zóny na Hlavnej ulici bolo za architektonické stvárnenie ocenené striebornou medailou na Medzinárodnom Bienále Architektúry v Sofii v roku 1988 a v tom istom roku získalo aj cenu Starostu mesta Viedeň či cenu Zväzu Slovenských architektov. Slúži však obyvateľom mesta už vyše 20 rokov.

Dôvodom, prečo sa mesto rozhodlo pre jej obnovu, je okrem celkového opotrebovania, nevyhovujúci stav technickej infraštruktúry. „V roku 2006 sme privítali možnosť zapojiť sa do projektu ADHOC, ktorý sa financoval z prostriedkov Európskej únie. Jeho cieľom je rehabilitácia historických jadier európskych miest a ich častí,“ hovorí architekt Peter Purdeš z Odboru územného rozvoja a koncepcií na Mestskom úrade v Trnave. „Pri realizácii projektu, podporeného v rámci Programu iniciatívy spoločenstva INTERREG IIIB CADSES, spolupracovala Trnava s ďalšími dvanástimi partnerskými subjektmi z Rakúska, Nemecka, Poľska, Slovinska a Chorvátska.

V rámci projektu sa uskutočnili viaceré ankety, v ktorých mali obyvatelia možnosť vyjadriť svoj názor na budúci verejný priestor. Výsledky ankiet sa vyhodnotili a zapracovali do riešenia návrhu.“ Keďže funkcia pôvodného priestoru ostáva zachovaná, cieľom projektu je optimalizácia súčasných priestorových vzťahov a posilnenie spoločenského významu pešej zóny, a to vytváraním kultúrnych a spoločenských mikrocentier. Podľa Petra Purdeša nové funkcie dajú miestu iný rozmer a pritiahnu ľudí, čo je významným krokom k prehĺbeniu kultúrnej identity a spolupatričnosti k určitému prostrediu.

Návrh sa snaží o prehĺbenie komerčno-reprezentatívneho a oddychovo-relaxačného charakteru priestoru v heterogénnom slohovom prostredí. Prioritou z hľadiska vnímania tohto exponovaného priestoru je vyzdvihnutie urbanistickej jedinečnosti a architektonickej hodnoty jednotlivých objektov. K celkovej obnove sa pristupovalo formou náznakovej rekonštrukcie.

Hlavná ulica je riešená bezbariérovo – v jednej úrovni. Priestorovo sa rozčleňuje do piatich línií, ktorých obrys vyplýva z pôvodného dobového členenia ulice a nadväzuje na plastickosť urbanistického priestoru. Dve línie, situované pozdĺž uličných parterov, sú vyčlenené na peší pohyb. Stredom vedie náznaková komunikácia, ktorá v minulosti slúžila na dopravu. Vo zvyšných dvoch pruhoch, ktoré slúžili ako odstavné plochy sú navrhnuté ostrovčeky zelene s priestormi na oddych, letné sedenia, umelecké diela, fontány a iné.

Súčasťou pešej zóny sú spoločenské priestory, doplnené jednotným mobiliárom, ktorý rešpektuje výrazovú a farebnú väzbu na existujúcu drobnú architektúru, situovanú v rámci historického jadra. Projekt rieši dizajn plôch letných sedení so zreteľom na fasády budov a peší pohyb. V rámci pešej zóny boli vytipované miesta na uplatnenie umeleckých diel.

Filozofiu konceptu dopĺňajú vodné prvky a zaujímavý nočný svetelný program, prítomný vo všetkých podobách osvetlenia. Nezabudlo sa ani na cestovný ruch. Svoje miesto tu majú informačné panely s geografickými údajmi mesta, vlajkosláva s erbmi partnerských miest, orientačný plán historického jadra a dve kinetické plastiky.

Súčasťou projektu je celková obnova zelene, ktorá spočíva vo výmene obojstranného stromoradia, ako aj v zmene polohy plôch nízkej zelene. Tá by mala byť modelovaná vo forme zelených ostrovčekov s oddychovými mikropriestormi, doplnenými drobnou architektúrou. Zeleň v ostrovčekoch je navrhnutá tak, aby ani v budúcnosti neprekrývala priehľady na objekty a mestské dominanty. Rastlinný materiál , ktorý sa vyberal na s dôrazom na geografickú a historickú príslušnosť, má zabezpečiť estetické pôsobenie, farebnosť a premenlivosť počas celého roka.

Bratislavská podzemná pasáž

Významnými verejnými priestormi sa môžu stať aj zdanlivo nenápadné priestory peších podchodov. To platí aj v prípade realizácie nového bratislavského podchodu, ktorý spája Poštovú a Staromestskú ulicu s Palisádami. Do projektu obnovy musel vstúpiť súkromný investor, pretože mesto, ako vlastník a správca, nemalo potrebné finančné prostriedky na rekonštrukciu a modernizáciu podchodu.

Podnet na rekonštrukciu podchodu vznikol pri spracovávaní projektovej dokumentácie pre stavbu Astoria Palace. Investičná spoločnosť IPR Slovakia v tom čase rokovala s Magistrátom Bratislavy o možnostiach zakomponovania podchodu do navrhovaného objektu prostredníctvom jestvujúcich eskalátorov. Po vykonaní auditu technického stavu celého podchodu sa zistilo, že bude nutné vykonať celú rekonštrukciu podchodu, ktorý už nevyhovoval súčasným požiadavkám na stavbu.

Architekti Eduard a Andrej Šutekovci vypracovali ideový návrh rekonštrukcie známy pod názvom Astoria Passage. Podľa slov zástupcov spoločnosti IPR Slovakia sa hlavná idea projektu snaží oživiť niekdajšiu slávu pasáže a zároveň vytvoriť príjemné prostredie, ktoré by dopĺňali obchodné priestory, služby a kaviareň s posedením. Pasáž sa nachádza na frekventovanom mieste v centre mesta, ktoré vo veľkej miere využívajú chodci pre nekonfliktný prechod do Starého Mesta.

Celková rekonštrukcia si vyžiadala viac ako 42 miliónov korún. V súčasnosti sú v prevádzke verejné časti podchodu. V obchodných priestoroch sa ukončujú interiéry, ktoré sú však už v réžii predajcov.

Kúpeľná kolonáda

Problematikou zakomponovania nového do starého sa aktívne zaoberá aj mesto Trenčianske Teplice, ktoré pred niekoľkými týždňami skolaudovalo už piatu etapu výstavby pešej zóny. Aktuálne sa mesto sústredí na výstavbu kúpeľnej kolonády. Tá oddeľuje vonkajší rehabilitačný bazén a mala by prepojiť hotelový komplex Pax, kúpeľné domy Hammam, Sina a Tri srdcia s hotelmi Krym a Slovakia. Autormi projektu sú architekti Tibor Zelenický, Patrícia Kvasnicová a Ľuboš Kováč.

Podľa slov Štefana Škultétyho, primátora mesta, sa v minulosti časť historického centra zbúrala a na jeho mieste vznikli nové funkcionalistické stavby liečebných domov a hotelov. „Stavby síce do niekdajšieho koloritu mestečka nezapadali, no v súčasnosti predstavujú historický odkaz na určitú dobu, ktorá tu bola, a my ju plne rešpektujeme. O to ťažšia, ale zároveň zaujímavejšia, bola úloha architekta, ktorý sa musel pri tvorbe kolonády vyrovnať s niekoľkými vývojovými obdobiami.“

Pôdorys navrhovanej kolonády a korza v Trenčianskych Tepliciach   
Obrázok: Tibor Zelenický, Patrícia Kvasnicová, Ľuboš Kováč, autori projektu

Primátor mesta dáva okrem historického vývoja mesta do pozornosti aj ďalšie významné špecifikum, ktoré museli projektanti rešpektovať. „Trenčianske Teplice majú štatút kúpeľného mesta a súčasné centrum je vyhláseným za kúpeľné územie a podlieha osobitnému režimu.“ Podľa Slavomila Olexíka, hlavného architekta, je kolonáda akousi alternatívou ­pešieho korza. V nepriaznivom počasí ­pos­kytne návštevníkom náležitý relax a spoločenské vyžitie, pretože priestor kolonády bude zastrešený. „Pôvodne sa na území nachádzala pravidelná rastrová výsadba stromov, ktorej pôvodný raster plánujeme obnoviť.

Priestor zelene vytvorí vhodné podmienky na situovanie záhradnej reštaurácie, spojenej s kúpeľnou kolonádou.“ Do vnútra kolonády sa preloží liečivý prameň Ifigénia, ktorý sa v súčasnosti nachádza na námestí. Významným motívom korza je voda – ako symbol kúpeľov napĺňa podstatu kompozície vo forme veľkoplošnej fontány (s bodovými tryskami) a menšej fontány (v zelenej oáze pri záhradnej reštaurácii). Investícia vo výške okolo 150 miliónov by sa mala financovať z fondov Európskej únie.

Je zaujímavé, že mesto nevyčleňuje z procesov rozhodovania o vzhľade budúceho mesta ani obyvateľov, ktorí sa k projektu mohli nielen vyjadriť, ale aj zaň hlasovať on-line na internete. Mesto má takisto vybudované klientske centrum.

Významná súkromná investícia, ktorá by mala vytvoriť akési nové mestské centrum bez obmedzení kúpeľnej zóny, sa pripravuje na existujúcom parkovisku. To čaká prestavba na hotel s apartmánovým komplexom, s obchodmi a reštauráciami. Projekt financuje investičná spoločnosť Opera a jeho súčasťou budú verejné priestory, ktorých návrh je však zatiaľ v štádiu spracovania.

Miriam Turancová
Foto: Lucia Mochnayová, Dušan Dóka, Miriam Turancová
Vizualizácie: Dušan Dóka, IPR Slovakia