Svetová výstava v Šanghaji – aká bude?

Výstavy Expo sú pre architektov obrovskou príležitosťou. Predstavujú totiž slobodu vyjadrenia a šancu experimentovať. Vyspelé krajiny si uvedomujú, že predviesť sa kvalitným pavilónom vyžaduje čas – tomu sa aj prispôsobuje ich príprava na svetovú výstavu vrátane vynaložených finančných prostriedkov. Nie každá zo zúčastnených krajín je schopná venovať sa kvalitnej príprave dostatočný čas a vynaložiť potrebné množstvo financií. Uvidíme, ako to bude v Šanghaji v roku 2010. Pozrime sa na najzaujímavejšie návrhy krajín, ktorých príprava na svetovú výstavu bola naozaj dôkladná.

Francúzsko v duchu svojich kultúrnych tradícií poňalo svoj pavilón veľkoryso – vynaloží 50 miliónov eur, zatiaľ čo ČR v prepočte asi 6,5 milióna eur. Na podpis zmluvy s čínskym usporiadateľom výstavy si našiel čas dokonca prezident Nicolas Sarkozy. Vo výberovom konaní uspel návrh Francúzska záhrada ateliéru Jacquesa Ferriera, známeho svojimi prestížnymi projektmi. Po vyhlásení víťaza zaplatili Francúzi krátky pobyt v Šanghaji aj ďalším trom finalistom.

Návrh renomovaného architekta Jacquesa Ferriera predstavuje ideu ekologicky udržateľného rozvoja mesta – snahu o energetickú efektivitu, recykláciu, vytvorenie prostredia príjemného pre život. Budova je navrhnutá s typizovanou francúzskou záhradou na streche. Pavlače v širokom átriu budú od prízemia až po posledné podlažie zdobiť porasty zelených krov. Stavba s nepravidelným pevným rastrom fasády bude v parteri celá obklopená vodnou plochou spojenou s okolitým terénom úzkymi lávkami. Bočnú budovu, slúžiacu ako základňa, osadia na streche kremíkovými panelmi, aby tak dotovala energetickú spotrebu pavilónu.

Francúzsky pavilón so záhradou skrytou v átriu a na streche      
© Jacques Ferrier Architectures

Nedotknuteľná zeleň
K Francúzom sa tematicky pripojili Švajčiari, a to návrhom Andreasa Brundlera z kancelárie Büchner Brundler Architekten v Bazileji. Budova sama osebe nepôsobí v návrhu tak elegantne ako francúzska, zaujme skôr technickou stránkou konceptu. Tak trochu naznačuje pochmúrnu budúcnosť zahustených metropol. Na streche pavilónu bude vysadená lúka so slnečnicami a púpavami. Nad celou strechou povedie sedačková lanovka, ktorá vynesie návštevníkov z prízemia až hore, nedovolí im však vystúpiť – iba na krátky okamih okúsi cestujúci dotyk zelene. Sedačky sa budú nad trávnatým povrchom pohybovať tak nízko, aby sa návštevníci mohli nohami dotýkať lúky pod sebou.

Členitá polopriehľadná sieť opláštenia bude vyrobená z vlákien fermentovaných sójových bôbov, do ktorých sú integrované červenkasté solárne články. Fasáda sa má po rozobraní a uložení do zeme biologicky rozložiť do dvoch týždňov. „Pavilón je architektonická šifra: sieť visiaca ako záves pred ťažkými pylónmi, ktoré ako slonie nohy stoja bez zrejmého nákladu na pláni výstaviska. Budova sa dá dešifrovať ako stroj, továreň, zmes inžinierskeho umu s architektúrou z ríše science fiction, vedeckých vízií a dizajnových snov,“ znie opis konceptu na webových stránkach architektov.

	Vizualizácia výhľadu z lanovky na lúku  švajčiarskeho pavilónu s dočervena sfarebnými diódami

Levitujúca kocka
Do futuristickej ríše by sa jednoznačne dal zaradiť aj návrh architektov firmy Studio Heatherwick, tvorcov Londýnskeho oka (obrie kabínové ruské kolo) a ďalších, ešte zaujímavejších objektov na pomedzí technológie, dizajnu a zábavy. So svojím návrhom zaoblenej kocky, ktorá akoby levitovala nad zemou, uspel podľa poroty v dramatickej a silnej konkurencii s achitektmi, ako sú Zaha Hadid, John McAslan či Marks Barfield.

Opláštenie oblej kocky bude pokryté tisícimi tŕňmi s miniatúrnymi diódami, ktoré môžu po naprogramovaní meniť farbu a tak vytvárať rôzne obrazy alebo písané texty. Tŕne nie sú vo fasáde ukotvené, môžu sa jemne pohybovať vo vetre a podporiť tak živý charakter objektu. Obrazy nebudú odrážať len obsah expozície vnútri budovy, ale aj nápady návštevníkov, ktorí sa tak budú priamo zúčastňovať na utváraní jej podoby. Aj napriek tejto permanentnej svetelnej šou je pavilón navrhnutý tak, aby bola spotreba energie na výstavbu z hľadiska produkcie oxidu uhličitého neutrálna.

Štúdio Heatherwick a jeho tŕne s LED diódami

Vŕbové sukne
Úplne odlišný koncept ponúka španielsky pavilón, na ktorého podobe sa podpísal tím architektky Benedetty Tagliabueovej zo štúdia Miralles/Tagliabue v Barcelone – to poňalo pavilón ako členitú rozvlnenú štruktúru, ktorá pripomína sukne tanečníc flamenca. Oproti všetkým technologickým výkrikom západných krajín smeruje objekt Španielov na časovej osi späť – opláštenie bude z vŕbového prútia, respektíve z tvarovaných veľkoformátových vŕbových dosiek v krémovej a tmavohnedej farbe. „Univerzálny jazyk materiálu umožňujúceho ručnú techniku výroby je mostom medzi západom a východom, medzi Španielskom a Čínou,“ hovorí o návrhu správa z denníka El País.

Niektoré časti inverznej strechy budú využité na záhrady, poschodia budú kopírovať členenie exteriéru. V interiéri sa použije drevo, bambus a suché murivo. Prírodné a k životnému prostrediu šetrné riešenie vyžaduje predovšetkým náklady na prácu. Náklady na projekt a realizáciu vyčíslila Španielska spoločnosť pre medzinárodné výstavy na 17 miliónov eur. Zaujímavé bude prejsť sa pavilónom už len pre zážitok z hry svetiel a tieňov, ktorú rozohrajú prútené štruktúry.

Interiér Španielov podľa tímu Bernadetty Tagliabueovej, vpravo detail fasádneho dielu

Talianske mikádo
Organickosť strieda geometriu, temperament racionalitu. Nemenej elegantný taliansky pavilón podľa návrhu architekta Giampaola Imbrighiho je syntézou typického modelu talianskej budovy a tradičnej čínskej hry s názvom Šanghaj (na Slovensku zvanej mikádo). Nepravidelný lichobežníkový pôdorys je rozdelený niekoľkými preťatými priamkami na trinásť objektov s rozmanitými pôdorysmi, ktoré sú od seba opticky oddelené. Zaujímavú geometriu tejto netradičnej skladačky ešte oživujú dva z lichobežníkových objektov, ktoré budú celé zasklené. Forma naznačuje topografickú komplexnosť starobylých talianskych mestečiek s krátkymi úzkymi uličkami, ktoré sa náhle otvárajú do centrálneho námestia. V tomto prípade ním bude plaza so sklenou strechou a so živými stromami.

Ústrednú tému svetovej výstavy o lepšom meste naplnili architekti aj fotovoltikou v zasklených fasádach a vodnou nádržou, ktorá bude pavilón obklopovať z troch strán. Ochladzovanie vzduchu zaistí kontinuálny tok vody v nádržiach, teplý vzduch bude komínovým efektom prirodzene stúpať k stropom. Fasáda má byť z transparentného cementu, nového materiálu, ktorý vytvára dvojaký efekt: dostatok prirodzeného svetla vo dne a oživenie pavilónu siluetami návštevníkov za tmy. Rovnako má byť príkladom aktuálnych stavebných trendov fasádne sklo – bude bezpečnostné, mimoriadne odolné proti teplu, so samočistiacou schopnosťou.

Taliansky pavilón podľa tímu Giampaola Imbrighiho

Slovanský ornament
Z krajín bývalého východného bloku jednoznačne stojí za povšimnutie Poľsko. Víťazný koncept poľských architektov Marcina Mostafu, Wojciecha Krakovského a Natalie Paszkowskej stavil na tradíciu. Opláštenie poľského pavilónu je reinterpretáciou folklórnej tradície vystrihovaných papierových ozdôb. „Našou ašpiráciou bolo vytvoriť významný orientačný bod s atraktívnym exteriérom aj výhľadom na panorámu Expa. Zároveň chceme priniesť fascinujúci nočný zážitok vďaka viacfarebnému osvetleniu presvitajúcemu cez ornamenty. Silou týchto štylistických odkazov bude stavba konštituovať jednoducho rozpoznateľný a zapamätateľný kultúrny ideogram,“ konštatujú architekti vo svojej správe. Ak stavba dopadne tak, ako ukazujú vizualizácie, najskôr sa im to podarí. Aj napriek folklórnemu dekóru na fasáde nezastiera stavba svojím tvarom moderný pôvod. Objekt je zložený z dvoch paralelných prepojených hmôt so šikmými pochôdznymi strechami. Pozvoľná elevácia striech umožní návštevníkom vyjsť až na vrchol objektu a poskytne im výhľad na areál výstaviska.

Základným materiálom v exteriéri aj interiéri poľského pavilónu bude trvalo obnoviteľný zdroj – drevo, v mestách v súčasnosti ako stavebný materiál skôr zaznávaný. Podmienkou zadania bola jednoduchá montáž stavby, aby ju bolo možné po skončení svetovej výstavy preniesť späť do Poľska a znovu postaviť v jednom z poľských miest. Základná konštrukcia pavilónu bude z lepených drevených modulov so sendvičovými doskami, fasáda bude z impregnovanej preglejky rezanej laserom. Z vnútornej strany budú dosky potiahnuté polopriehľadnou membránou z PVC alebo fólie Tyvek – na ne sa bude premietať štruktúra vyrezanej fasády z exteriéru. V noci bude stavba zvnútra nasvietená svetlami rôznych farieb.

Iva Nachtmannová
Vizualizácia: Miralles/Tagliabue, WWWAA ­Architects, Studio Heatherwick, Jacques Ferrier Architectures, Expo Shanghai

Článok bo uverejnený v časopice ASB.