Pavilón človeka v pražskej zoo?

Už po štrnástykrát vyhlásila spoločnosť Xella medzinárodnú súťaž určenú poslucháčom vysokých škôl, ktorí študujú architektúru a pozemné staviteľstvo. Tohto roku mali študenti náročnú tému: Pavilón človeka pre zoo v Prahe-Troji. Víťazné návrhy vybrala medzinárodná porota zložená z renomovaných českých a slovenských odborníkov a uplynulý mesiac boli spolu s ďalšími zúčastnenými vystavené v Cisárskej sále Trojského zámku. Výsledky súťaže slávnostne vyhlásili začiatkom apríla na veľtrhu Coneco v Bratislave a v druhej polovici apríla na veľtrhu IBF v Brne.

Pavilón človeka mal byť akousi symbolickou hranicou zoologickej záhrady a okolitého sveta. Okrem architektonického návrhu nového vstupného objektu bol súčasťou zadania aj Dom prievozníka v lokalite nazvanej Bosna, ako aj krajinárska úprava pobrežnej cesty spájajúcej tieto dva objekty: Pavilón človeka ako priestor poukazujúci  na to, čo je pre človeka špecifické, a s rozmerom sebareflexie, najmä v kontexte záhrady s pavilónmi mnohých ďalších zástupcov živočíšnej ríše a Dom prievozníka, utilitárny prístrešok a základné vybavenie na lodný prevoz do Podbaby.

Architektúra formuje život človeka
Túto filozofickú, praktickú i krajinársku úlohu riešili študenti rozmanitými návrhmi. Od komplikovaných futuristických štruktúr a skulpturálnych dominánt cez jemné krajinárske úpravy s dôrazom na harmóniu s pobrežnou krajinou až po symbolické a filozofické koncepty. Porotu najviac zaujal návrh študentky Kateřiny Fryzelkovej z Fakulty architektúry Technickej univerzity v Liberci. Architektonickými prostriedkami sa pokúsila zachytiť to, čo človeka definuje vo vzťahu k prostrediu, v ktorom žije. A tým je práve architektúra sama, ktorá vytvára priestor ľudského života.

Ako hovorí fenomenológ architektúry Christian Norberg-Schulz: „Človek už na samom počiatku dejín spoznal, že vytvoriť miesto znamená vyjadriť podstatu bytia. Prostredie, ktoré vytvoril a v ktorom žije, nie je iba praktický nástroj či výsledok ľubovoľných a náhodných udalostí, ale má štruktúru a obsahuje významy.“

Návrh Niny Holubovej (2. cena, FSv ČVUT Praha) citlivo reaguje na krajinu, skaly a riečny prúd a vyvážene pracuje s archetypálnymi symbolmi a znakmi.

Filozofický rozmer, citlivé krajinárske riešenie i rafinované štrukturálne priezory cez steny z tehál – to sú najdôležitejšie prednosti víťazného návrhu, ktorý porota zhodnotila slovami: „Ľudský život je formovaný stenami; autorka jednou vetou vystihuje podstatu svojho riešenia a vystačí s archetypálnym stavebným prvkom, ktorý vo forme steny prechádza celou súťažnou lokalitou. Presvedčivé zapojenie plynúcej hmoty Pavilónu človeka do skalnatého chrbta, ktoré zároveň sprístupňuje potrebné výškové úrovne v zoo. Uvážlivá práca so svetlom, hmotou i vnútorným priestorom. Návrh ponecháva prírode blízke vyznenie krajinárskych úprav, plot povyšuje na rovnocennú súčasť diela. Na zvážení je však väčšia miera priechodnosti tejto steny pre pešieho návštevníka. Dom prievozníka je ako vysunutý výhľad – okno nad riekou – a potvrdzuje vhodne zvolenú veľkosť i vzájomné relácie všetkých navrhnutých stavieb.“

V návrhu Lukáša Jedličku (3. cena, FSv ČVUT Praha) porota kladne hodnotila poňatie pavilónu človeka ako veľmi abstraktnú sústavu priestoru, v ktorej sa dá prirodzene nájsť téma určitej osobnej reflexie.

Priestor na tvorivé myslenie
Medzinárodná porota hodnotila počas svojho zasadnutia každú zo 73 prác jednotlivcov a tímov – študentov architektúry a pozemných stavieb z Českej i Slovenskej republiky. Hodnotenie a posúdenie najlepších návrhov preto nebolo ľahké. Predsedom poroty bol Josef Pleskot, jej ďalšími členmi boli Vlado Milunić, Ľubomír Králik, Ivan Kubík, Emil Makara, Peter Moravčík, Jaromír Veselák a Ľubomír Závodný, ako aj starosta mestskej časti Praha-Troja Tomáš Drdácký.

Podľa slovenského architekta Ivana Kubíka bola téma trochu riziková, lebo mohla nabádať k filozofickému rozmeru alebo zase skĺznuť do tvarového riešenia jednotlivých pavilónov. „Niektorí sa naozaj zahĺbili do filozofickej výpovede a nedotiahli architektúru alebo iní zase rezignovali na vyššie princípy a pokúsili sa urobiť samostatný objekt,“ hovorí Ivan Kubík.

„Zvíťazili však návrhy, ktoré neboli ani na jednom z týchto pólov a myslím, že aj vytvorili priestor na tvorivé myslenie. Táto súťaž totiž nie je konkrétnym zadaním, ale učí spoločne rozmýšľať. Ponúka priestor študentom, ale aj členom poroty na tvorivú diskusiu. Slovami architekta Josefa Pleskota, konečne to nebola súťaž budov – čiže únavná, rutinná záležitosť architektonickej praxe, ale pre mladých ľudí jedna z možností na hľadanie si vzťahu k téme.“

Odmenu na súťaži získal aj návrh Dušana Ševelu (FA STU Bratislava) a Michala Šmihulu (FA VUT Brno), ktorý podľa poroty priniesli nenápadnú architektúru, pričom jej meradlo i použité materiály umožňujú návštevníkom kontemplovať v krajine trojskej kotliny.

Tento zmysel súťaže podporil aj Ľubo Závodný, podľa ktorého tohtoročná téma poskytla študentom veľkú slobodu myslenia, ale aj podnetnú, občas aj iskrivú rozpravu poroty. „Obávam sa však, že študenti ju až tak neuchopili a viac-menej sa vždy dostali do realistického riešenia,“ hovorí slovenský architekt. „Podmienky ich však k tomu aj trochu dotlačili. Navrhovali síce tému hľadania filozofie, ale súčasne presne determinovali, čo by tam malo byť a ako by to malo vyzerať. Napriek tomu si myslím, že všetky návrhy sú slobodné so širokou paletou prístupov – je tu prítomná filozofia dotiahnutá až do čistej abstrakcie, ale aj riešenie konkrétneho domu. Aby som to zhrnul: som stotožnený s výsledkami, i keď som mal iného favorita.“

Generálny riaditeľ Xella CZ, s. r. o. a Xella Slovensko, spol. s. r. o. Martin Polák nezávidel porotcom výber víťaza. „Pre mňa bola zaujímavá a príťažlivá každá práca, pri ktorej sa dala nájsť osobitá myšlienka. Porotcovia však predsa len majú iný pohľad, a aj preto sa snažíme byť striktne oddelení od rozhodovania. Osobne som však veľmi spokojný s týmto ročníkom, ktorý podporilo aj množstvo ľudí na vernisáži. Myslím, že téma pražskej zoo je výrazne spoločenskou a frekventovanou témou, pričom aj zoo urobila dosť propagácie.

V budúcnosti sa budeme snažiť rozšíriť túto súťaž aj do ďalších krajín mimo Čiech a Slovenska. Už budúci rok by sa jej mohli zúčastniť študenti z Rakúska, Srbska a rokujeme aj s Maďarskom. Stredná a východná Európa by sa tak symbolicky mohla stať spoločným priestorom aj pre študentskú súťaž Xella.“

Kateřina Kotalová, Ľudo Petránsky
Foto: archív Xella

Článok bol uverejnený v časopise ASB.