Oáza viery na ostravskom sídlisku

Pred časom dostavaný Kostol sv. Ducha stojí uprostred zástavby panelových domov na sídlisku na okraji Ostravy. Je navrhnutý ako moderná pevnosť. „Keď vchádzate dovnútra, idete skrz jednotlivé vrstvy fungujúce ako stupne stíšenia – plató – priekopa – múr – veniec bočných priestorov – vnútorné intímne jadro. Sú to stĺpiky prechodu od vonkajšieho materiálneho sveta k vnútornému duchovnému, ktorý je týmito vrstvami chránený,“ hovorí architekt Marek Štěpán, autor tohto najväčšieho porevolučného kostola v Čechách.

Priestor, v ktorom človek žije, je rozpätý medzi nebom a zemou. Stavby, ktoré človek postavil, odzrkadľujú túto ľudskú skúsenosť rozpätosti, takže bežne používame slovné spojenia „dom stojí“, „dom sa vzpína“. Citlivým spôsobom to tématizuje Christian Norberg-Schulz v knihe Genius loci: „Masívna a azda aj konkávna základňa pripútava budovu k zemi, zatiaľ čo dôraz na vertikálny smer ju chce uvoľniť. Vertikálne línie a tvary vyjadrujú aktívny vzťah k nebu a zároveň prijímajú svetlo. Nakoniec vertikalizmus a náboženské ašpirácie mali vždy k sebe blízko. V múre sa stretávajú zem a nebo; toto stretnutie konkretizuje spôsob bytia človeka.“

Zvláštny symbolický význam tejto rozpätosti obsahuje chrám, posvätná stavba. Vzťah k zemi a nebu a stretávanie materiálneho a duchovného sveta sú jasne formulované aj v stavbe chrámu v Ostrave-Zábřehu podľa projektu architekta Marka Štěpána. Ten má s navrhovaním sakrálnej architektúry veľa skúseností.

Kostol, na ktorý sa dlho čakalo
Pred časom dostavaný nový Kostol sv. Ducha stojí uprostred zástavby panelových domov na sídlisku na okraji Ostravy. Región Ostravska, poznamenaný ťažbou čierneho uhlia a rozvojom ťažkého priemyslu, sa rozrastal spolu s prílivom obyvateľov, ktorí sa prisťahovali za prácou. V okrajových častiach tak v druhej polovici minulého storočia vznikli nové veľké sídliská.

Kostoly sa až na zrnko realizovaných výnimiek počas obdobia komunistickej totality tolerovali len ako kultúrne dedičstvo, historická pamiatka. Bolo nemysliteľné, aby sa spolu s rozvíjajúcou aglomeráciou rozvíjal aj náboženský život veriacich. Preto v čase uvoľnenia politickej situácie v druhej polovici 60. rokov a osobitne v období Pražskej jari 1968 vznikla medzi farníkmi túžba postaviť nový farský kostol. Začalo sa s výberom pozemku, prvými projektmi aj zbierkou na stavbu. Bohužiaľ, všetko zmenil vpád vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a následná normalizácia.

Po revolúcii myšlienka postavenia kostola znovu ožila a vzniklo rozhodnutie spolu s kostolom postaviť aj pastoračné centrum – na pozemku, kde mal stáť kostol už v roku 1968.

Elipsa: vzťah človeka a Boha
Architektonickú súťaž vyhral projekt Marka Štěpána z Ateliéru Štěpán, autora radu ďalších návrhov sakrálnej architektúry a úprav interiérov kostolov: zrubového dreveného Kostola sv. Kataríny v Ostrave-Hrabovej, ktorý je kópiou kostola zo 16. storočia a ktorý zhorel v roku 2002, Kostola sv. Václava v centre Ostravy či drevenej Kaplnky sv. Ducha v Starom Zubří.

Architekt Marek Štěpán navrhol kostol ako pevnosť, kde je pod niekoľkými vrstvami chránený priestor, v ktorom môžu ľudia v tichosti rozjímať a stretávať sa s Bohom. Pretože sakrálna architektúra a vôbec umenie sprítomňujú zmyslom neprítomného – toho iného. „Vnútro kostola je priestorom stíšenia. Od okolia je chránený niekoľkými vrstvami sústredných prstencov. Vonkajšie vplyvy – svetlo, zvuk, chlad – sú filtrované rovnako ako vnímanie vstupujúceho. Vstupovanie do tohto kostola je štylizovanou duchovnou cestou od vonkajšieho – profánneho k vnútornému – sakrálnemu,“ vysvetľuje autor návrhu voľbu konceptu vrstvenia.

Vlastný chrám je postavený na pôdoryse v tvare elipsy, ktorá je bipolárnym útvarom s dvoma ohniskami, symbolizujúcimi vzťah človeka a Boha a jednotu cirkvi, pretože v reči geometrie má každý bod elipsy rovnaký súčet vzdialeností od ohnísk. Eliptická krivka kostola umožňuje vyjadriť výnimočnosť stavby uprostred vysokých panelových domov, pretože v tomto prípade ani nemožno použiť klasické prostriedky zdôrazňujúce význam stavby, ako sú dominantná veľkosť alebo jemná symbolika. „Vzhľadom na stavebný program nebolo možné vytvoriť objemovú a výškovú dominantu väčšiu či vyššiu ako okolité panelové domy. Preto sa zvolila odlišnosť jasným tvarom a väčším meradlom. Zásadným prvkom urbanistického riešenia je vytýčenie vyvýšeného štvorcového plató – sakrálneho obvodu. Na ňom stojí v rohu samostatne stojaca veža a v ťažisku eliptický kostol obohnaný anglickým dvorom,“ upresňuje architekt.

Odolné materiály
Kostol so samostatne stojacou vežou a farou je postavený na plató vyvýšenom necelý meter nad úrovňou terénu. Na rozdiel od obdĺžnikového plató má kostol eliptický pôdorys a je dvojplášťový. Je založený na vŕtaných pilótach a železobetónovej škatuli podzemného podlažia. Zvislé nosné konštrukcie sú keramické, hrazdené betónom, strecha je oceľová. Obvodové murivo tvoria tehly s vysokými tepelnoizolačnými parametrami Heluz Thermo STI 49. Okná sú hliníkové, do ktorých sa vsadili veľké farebné fúzované sklá.

Vedľa stojaca fara je prízemný objekt obdĺžnikového pôdorysu a skladá sa z troch častí: bytu kňaza, ubytovacích priestorov pre návštevy a spoločenskej časti s farskou kanceláriou. V suteréne fary sa nachádza garáž a pivničné priestory.

Samostatná veža stojí na okraji vyvýšeného plató smerom k hlavnej prístupovej komunikácii, má obdĺžnikový tvar s jednou skosenou hranou. Podobne ako oporné steny plató a anglického dvora ju tvorí pohľadový železobetón. Na vrchole tejto tridsaťmetrovej veže sú zavesené tri zvony a osadil sa tu kovový kríž.

Chrámy 21. storočia? S pastoračným centrom
Vnútorný priestor tvorí presbyteriár a chrámová loď, vo vonkajšom prstenci sa po obvode stavby nachádzajú mariánska kaplnka, spovedné miestnosti, adoračná kaplnka, kaplnka pre matky s deťmi, sakris­tia a schodisko do pastoračného centra. Na prvom a druhom poschodí sú dva chóry, jeden pre organ a zbor, druhý pre ostatných farníkov. V suteréne stavby je pastoračné centrum, ktoré zahŕňa foyer, sálu s pódiom, klubovňu, prednáškovú miestnosť, šatňu a sociálne zariadenia.

Komplex sa využíva teda nielen na bohoslužobné účely, ale aj pastoračné aktivity. Okrem výučby kresťanskej výchovy tu funguje aj spoločenstvo mládeže, stretávajú sa rodiny aj seniori. Pastoračné centrá u nás začali vznikať v prvej polovici 60. rokov minulého storočia. Svoj zmysel majú predovšetkým v mestách a osobitne na sídliskách, kde pomáhajú prekonať anonymitu ich obyvateľov.

Bohatá symbolika
Interiér kostola je jemne modelovaný svetlom. Tejto schopnosti svetla je podriadená aj svetlá farebnosť stien, dlažby a vybavenia. Najtmavší odtieň má podlaha evokujúca zem. „Pri farebnosti dlažby bol inšpiráciou za tepla valcovaný oceľový plech, ktorý je typickým produktom tunajších železiarní a valcovní,“ vysvetľuje jej voľbu architekt.

V kontraste k tmavšej podlahe sú hranolové hmoty menzy, krstiteľnice, ambóny a sedes vytvorené zo svetlého dunajského vápenca, vždy z jedného monolitného kusa. „Hmotu menzy zraňuje päť výrezov podobne ako Telo Kristovo na Golgote. Štyri výrezy sú po obvode, piaty v samotnom jej jadre – v ňom budú uložené ostatky Jána Pavla II. Povrch menzy je vyleštený, kubické výrezy sú hrubo opracované. Imaginárny prázdny priestor výrezov je naznačený rovnakým vápencom na podlahe,“ opisuje abstraktnú symboliku jedného z objektov vybavenia Marek Štěpán a pokračuje: „Krstiteľnica stojí uprostred kostola aj celého spoločenstva veriacich. Jej hmota je naprieč prerazená paprskom Ducha svätého s odkazom na krst Ježiša v Jordáne. V mieste prierazu utkvela nádoba s krstnou vodou. Svätostánok nie je spätý so zemou, ale akoby levitoval na konzole opäť z rovnakého vápenca.“

Aj jednotlivé rôznofarebné zasklené otvory v stene majú svoj sémantický význam. Abstraktné vitráže prepúšťajú do vnútra kostola svetlo, ktoré kontrastuje s mohutnou stenou. „Svetlo sa stáva prvkom, ktorý navodzuje neexistenciu rozhrania medzi zmyslami overiteľným a tým, čo je za hrani­cou hmotnej skutočnosti,“ hovorí architekt.

Architektúra a umenie
K sakrálnej architektúre patrí umenie. V závere presbytéria nad hlavným oltárom je vertikálny svätodušný triptych významného českého maliara Jakuba Špaňhela, maliar Tomáš Císařovský vytvoril pre pastoračné centrum obraz Jána Pavla II. a v pastoračnom centre je tiež obraz Stvorenie od ostravského maliara Daniela Balabána.

Pre súčasný život cirkvi má sakrálna architektúra veľký význam a dosah, ako sme mohli počuť aj v prejavoch Jána Pavla II. Taliansky architekt a teoretik architektúry Sandro Benedetti cituje pápeža: „Jednotlivec aj spoločenstvo potrebujú umenie, aby mohli interpretovať svet a život, aby mohli osvetliť situáciu tejto epochy a pochopiť výšku aj hĺbku ľudskej existencie.“ Sakrálna architektúra a vôbec sakrálne umenie pomáha prekonávať sféru čistej úžitkovosti.

_Pôdorys

Kostol sv. Ducha Miesto:  Ostrava-Zábřeh Architekti: Marek Jan Štěpán, Atelier Štěpán Investori:  Rímskokatolícka farnosť, Ostrava-Zábřeh, Biskupstvo ostravsko-opavské Dodávatelia:  VS – Incest, a. s., Ikomostav, s. r. o., Vítězslav Křesina Sopos,  Vitrailservis Obvodové murivo:  HELUZ THERMO STI 49 Projekt:  2002 – 2004 Realizácia stavby:  2004 – 2007 Investičné náklady: 55 mil. Kč (asi 2,136 mil. eur) Celkový obstavaný priestor:  14 369 m3 Celková zastavaná plocha / Total built-up area:  1 967 m2 Výška atiky kostola:  15,78 m Výška veže: 30 m, s krížom 34,5 m Kapacita kostola:  650 osôb

Rozhovor s Marekom Štěpánom

Ako ste sa dostali k navrhovaniu sakrálnej architektúry?
Základ mi určite dalo rodinné zázemie a kresťanské prostredie, v ktorom som vyrastal. Na škole som sa hneď, ako to bolo možné, vrhol do návrhu prvého kostola – bolo to v rámci diplomovej práce. Odvtedy navrhujem sakrálne stavby stále, väčšina ich však leží v zásuvke alebo v koši. Treba však povedať, že je pri tom nevyhnutné obrniť sa veľkou trpezlivosťou.

Aké sú špecifiká sakrálnej architektúry v porovnaní s profánnou? Čím sa odlišuje chrám napríklad od koncertnej sály?
Majú neuveriteľné množstvo styčných bodov. Sakrálny priestor je však pre mňa priestorom stíšenia, profánny nie. Sakrálny priestor by mal uľahčovať prichádzajúcemu vnútorný vzhľad. Citlivejší jedinci to celkom určite poznajú.

Má podoba chrámu nejaký vplyv na utváranie praktického života kresťana? Aký význam má chrám pre ľudský život?
Človek má rád hmatateľné veci a práve takým hmatateľným prostriedkom ukazujúcim cestu je kostol. Pre vieru, samozrejme, nie je nevyhnutný, bohoslužba môže prebehnúť aj v lese. Je však nevyhnutnosťou pre naše fyzické telá a ich zmysly – zrak, sluch alebo čuch. A nesmierne dôležitý je pre opakujúce sa rituály, ktoré nás ukotvujú v priestore a čase. Práve tie sa tam odohrá­vajú a dá sa z toho vyvodiť, že kostol je naša zhmotnená duševná kotva. Táto ostravská kotva na obrovskom sídlisku naozaj funguje. Nie je vlastne záležitosťou architektúry, ale predovšetkým pastoračného tímu. Kostol im dáva čo najlepšie zázemie.

Usporiadanie kostolov sa odvíja od potrieb liturgie, ktorá predpokladá možnosť dialógu medzi veriacimi, kňazom a Bohom. Je teda dôležité nechápať spôsob architektonického riešenia usporiadania priestoru kostola len ako okrajovú záležitosť. Čo to znamená v praxi?
O tom sa napísali celé knihy, zjednodušene však ide o veľkú intuíciu, ktorá vyplýva z vnútorného prežívania. Konkrétne ostravský kostol je cestou od vonkajšieho profánneho sveta k vnútornému duchovnému jadru – zrealizované do šupky architektúry, stien, oddelení, medzier a stropov.

Akú symbolickú úlohu hrá fenomén svetla? Vyžadovala si akustika špecifické riešenie?
Stále viac si myslím, že so svetlom a akustikou dnes nevieme zachádzať. V porovnaní s majstrovstvom Santiniho k svetlu a akustike nemám čo dodať.

Prečo ste zvolili oválny pôdorys?
Je jednoznačne odlíšiteľný od okolitej zástavby, je mäkký, hebký. Elipsa má zároveň veľmi symbolickú geometrickú charakteristiku (súčet vzdialeností bodu elipsy od ohnísk je vždy rovnaký), podobnú ako rovnosť vzťahu človeka a Boha. To sa však už dostávam do rovín, ktoré sú skôr na teologický dialóg. Jednoznačnou výhrou ostravského kostola je jeho osadenie na vyvýšenú obdĺžnikovú platformu, ktorá ho vymedzuje na sídliskovom brownfielde spomedzi barov a herní.

Čím sa táto realizácia odlišuje od ďalších vašich stavieb kostolov?
Tým, že je najväčšia. Kostol sv. Ducha v Ostrave je najväčším porevolučným kostolom v Českej republike.

Kateřina Kotalová
Foto: archív Atelier Štěpán

Autorka je redaktorkou časopisu ASB – architektura, stavebnictví, byznys

Článok bol uverejnený v časopise ASB.