Kolosálny dom s racionálnym obsahom
Galéria(11)

Kolosálny dom s racionálnym obsahom

Partneri sekcie:

Stavbu českej Národnej technickej knižnice, ktorej brány sa verejnosti otvorili 9. septembra tohto roku, nesprevádzali žiadne kontroverzie ani politické mediálne prestrelky ako návrh novej Národnej knižnice Českej republiky – prebehla regulárna architektonická súťaž. Pritom významovo ide o stavbu porovnateľnú, a to nielen svojou veľkosťou a kapacitou, ale tiež snahou zmeniť celkový prístup k čitateľom tak, aby zodpovedal 21. storočiu. Autorom návrhu je štúdio Projektil.

Súťaž prebehla v roku 2000; o jej nutnosti presvedčil Ministerstvo školstva ČR riaditeľ Štátnej technickej knižnice (ŠTK) Martin Pokorný, ktorý má architektúru takpovediac v krvi. Zišlo sa 44 návrhov a niekoľko z nich bolo zaujímavých, ale návrh Projektilu – vtedy AK Architekti – sa výrazne líšil. „Páčilo sa nám, ako inteligentne sa zmocňoval celého pozemku dvojicou masívnej knižnice a štíhleho parkovacieho domu, takého Pata a Patachona. Preto sme neudelili druhé miesto, ale až tretie, aby sme dali najavo, ako výrazne projekt vyčnieval nad ostatnými,“ hovorí Martin Pokorný.

Ďalším kladom podľa názoru riaditeľa i poroty bol úsporný koncept prevádzky budovy. Tvar budovy – štvorec so zaoblenými rohmi – ktorého obvod sa približuje kružnici, znamená minimálnu ochladzovanú alebo ohrievanú plochu pri maximálnom vnútornom objeme. Ďalšími aspektmi, s ktorými sa počítalo už v projekte, boli prirodzená ventilácia a cirkulácia vzduchu, sálavé vykurovanie s využitím akumulačnej vlastnosti betónu (tzv. technológia aktivácie betónového jadra), rekuperácia a nočné ochladzovanie, dvojplášťová fasáda a automatické tienenie.

Niekoľko rokov trvalo, kým vláda na knižnicu uvoľnila prostriedky, realizácia sa začala až v roku 2006. Išlo o verejnú stavbu, do ktorej sa nasťahujú fondy troch knižníc: Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe (VŠCHT), Českého vysokého učenia v Prahe (ČVUT), STK a ešte aj pobočka mestskej knižnice Prahy 6; preto mali do fázy projektovej prípravy možnosť zasiahnuť aj ich zástupcovia. Parkovací dom sa tak na žiadosť ČVUT a Prahy 6 z projektu vyškrtol a parkovanie sa presunulo do podzemných poschodí. „Projekt to predražilo, ale našťastie išlo o mäkké podložie zo sprašových ílov, preto realizácia nebola zložitá,“ hovorí Martin Pokorný. Sklad kníh je od parkovacích plôch oddelený, parkuje sa po obvode podzemných podlaží.

Vízia priechodnosti
V projekte nastali aj ďalšie zmeny – niektoré boli v súlade s pôvodným zámerom architektov, iné už menej. Výrazným prvkom sú štyri vchody do budovy z rôznych smerov. „Inštitúcie majú tendenciu presadzovať jeden hlavný vchod, najčastejšie strážený, my sme chceli budovu čo najviac otvoriť verejnosti, tak ako sa to podarilo v knižnici Rema Koolhaase v Seattli,“ hovorí Roman Brychta z Projektilu. V projekte mal tak parter plniť funkciu piazzetty, miesta zrazu študentov.

To sa však príliš nepodarilo. Veľkú časť tejto plochy zaberá bariéra zo sklenených stien so vstupnými otáčavými dverami a priestorom na zber odovzdaných kníh. Z hľadiska knihovníkov je toto miesto asi jediné, kde sa požičiavanie a vracanie kníh môže odohrávať – je to uzlový komunikačný bod, ktorým musí prejsť každý čitateľ.

Skomplikovala sa tu vízia architektov, že každý bude môcť prísť do knižnice voľne, bez toho, aby sa musel legitimovať. Každý bude musieť mať na vstup čipovú kartu – dnu systém pustí iba majiteľov opencard, karty ISIC alebo návštevníckej karty pridelenej za zálohu. Preto (a čiastočne aj pre nepriehľadné sklenené steny, ktoré oddeľujú dvoranu na prvom podlaží) sa do parteru dostane málo svetla – miesto tak pôsobí skôr ako vestibul metra. Podľa riaditeľa boli steny nutné na oddelenie požiarnych úsekov. Vedúci marketingu Pavel Procházka zasa hovorí, že steny žiadala VŠCHT z dôvodu obáv o odcudzenie kníh. K nižšiemu prieniku svetla z exteriéru prispelo aj vloženie poschodia v prstenci po obvode budovy. Stalo sa tak na želanie poradcov investora – je to zrejmá snaha o rozšírenie prenajímateľných plôch.

Napriek tomu je v Národnej technickej knižnici (NTK) mnoho miest, ktoré účel príjemného miesta na stretnutie môžu splniť – napríklad kaviareň na strategickom mieste orientovaná smerom do ulice Technická a za dobrého počasia aj malé priestranstvo pred knižnicou osadené lavičkami. A napokon aj samotná knižnica – rozľahlý priestor s mnohými sedeniami, ktoré možno využiť na rozhovor, ak neruší ostatných. Na šiestom podlaží sú to aj oslnené átriá s posedením.

Snahu vystihnúť trend vybavenia svetových knižníc dokazuje aj nočná študovňa, ktorá je v jednej z miestností po obvode parteru. Prvotným zámerom NTK je prevádzka do 22. hodiny, plánuje sa ale otvorenie počas celej noci. Teraz už bude záležať hlavne od personálu, ako bude k návštevníkom pristupovať.

Umenie sa vracia
Otvorený priestor NTK od 2. do 6. podlažia je tým, čo tu dominuje a každého návštevníka na prvý pohľad ohromí. Opakujúce sa lomené línie robustného schodiska z pohľadového betónu pôsobia až majestátne, najmä pri pohľade zhora. Takisto aj hlavice nosných stĺpov. Robustným dojmom pôsobí budova aj cez priesvitnú fasádu. Svetlo nedopadá dovnútra dispozície, kde sú umiestnené regály voľného výberu. „Knižky sú v šere a čitatelia v svetle po obvode. Tak to má byť. Nie sú tu takmer žiadne chodby, kde by bolo treba svietiť,“ pochvaľuje si dispozičné riešenie knižnice riaditeľ Martin Pokorný. Páči sa mu aj umiestnenie kancelárií zamestnancov na severovýchodnú stranu – nie sú vystavené silnému slnku.

Prirodzeného svetla je dostatok aj pre individuálne študovne, novinku v českom knižničnom svete. Sú to neveľké boxy po obvode dvorany na horných poschodiach oddelené priečkami; každý box má vlastný vchod. Časť týchto študovní sa bude na celý semester prenajímať, každá má pripojenie na internet a zásuvku, bude možné spolu s nimi prenajať aj počítač a tlačiareň. Nájomca si tu bude môcť bez rizika nechať svoje veci po celý čas prenájmu. „V západnom svete je to dnes už bežná záležitosť a záujem o tieto študovne je veľký. Nikde ich nemajú dosť,“ vysvetľuje riaditeľ knižnice.

Chrámový dojem zámerne narúšajú angažované aktivistické kresby po obvode dvorany od výtvarníka Dana Perjovschiho, ktorého vybral architekt Roman Brychta s kurátormi Vítom Havránkom, Tomášom Vaňkom a Tomášom Dvořákom z galérie Tranzitdisplay. Dokonca sa s niečím podobným počítalo už v projekte. V dobách socializmu táto výtvarná zložka mala honosný názov CUD – centrálne umelecké dielo. Architekti túto myšlienku po takmer dvadsiatich rokoch oživili; v súťaži sa objavili inštalácie, ktoré ničím neprekvapili. Jedine Perjovschi z nich vybočoval a viac sa približoval študentom.

Sivú farbu betónu oživujú sýto farebné podlahy. Pri zafarbovaní podlahových plôch sa využili mapy definujúce tlaky stropných dosák. Podobný racionálny základ majú aj kóty na fasáde alebo údaje, koľko kalórií spáli návštevník pri zdolaní jedného schodu. Vtipné je aj číslovanie boxov výškou IQ (len od vyšších hodnôt).

Autorom týchto nápadov je grafický dizajnér Petr Babák z grafického štúdia Laboratoř, opäť prizvaný k spolupráci Projektilom. „Ide nám o to, aby vizuálny štýl nebol v rozpore s domom,“ hovorí Roman Brychta.
Voľba interiérových prvkov jednoznačne padla na trvanlivé a odolné materiály. Černo-biele knižničné pulty sú z corianu, stoličky a stoly pre čitateľov od firmy Vitra. Okrem farebných podláh a dverí z nehrdzavejúcej ocele prevažuje čierna a biela. Biela farba podľa architekta najmenej odvádza pozornosť od študovaného obsahu.

Tolerancia a záujem
Progresívny až techno-optimistický, ale zároveň aj hravý dizajn knižnice dotvárajú odhalené káble elektroinštalácie aj so škatuľkami, ktoré nie sú rozmiestnené v pravidelných pravouhlých líniách, ale tak, aby viedli čo najkratšou cestou od jednej škatuľky k druhej. Žiarivky smerujú prúd svetla vždy do fiktívneho stredu objektu. Čo na tento „stropný chaos“ hovorí riaditeľ Pokorný? „Prečo by to tak nemohlo byť? Podhľady musíte z času na čas vyluxovať, toto určite nie,“ usmieva sa riaditeľ.

Roman Brychta z Projektilu má zo spolupráce s riaditeľom technickej knižnice celkom dobrý pocit. „Samozrejme to nebolo tak, že nám hneď schválil akýkoľvek nápad, s ktorým sme prišli – diskutovalo sa. Ale bolo vidieť, že má k odboru vzťah. Chodil a starostlivo kontroloval priebeh realizácie. Nemusel byť prekvapený z výsledku, pretože neustále pracoval na tom, aby výsledok bol podľa jeho predstáv.“

Riaditeľ Pokorný dodáva: „Našťastie sme mali dobre nastavenú zmluvu s developerom projektu. Zaistil za nás to, na čo nemáme kapacitu – rokovania so subdodávateľmi, financovanie. Dohodli sme sa, že nebudeme hovoriť do hrubej stavby, ale vynútili sme si vplyv na interiéry, elektroinštaláciu, sanitu, zariaďovacie predmety. Viac ako dva roky sme každý týždeň mali sedenie o tom, ako čo bude vyzerať, niekedy padli aj hlasnejšie slová. Nakoniec sme sa ale vždy dohodli. Knižnicu sa podarilo postaviť v termíne a bez dodatočného zvyšovania nákladov.“ Na české pomery pri verejných zákazkách vec takmer nevídaná.

Pôdorys 1. NP – v prstenci nočná študovňa, mestská knižnica, kaviareň, prednášková sála, zázemie správcu budovy a obchod Pôdorys 6. NP s dvomi podstrešnými átriami

Iva Nachtmannová
Autorka je vedúca redakcie časopisu ASB – architektura, stavebnictví, byznys

Foto: Lukáš Kalivoda, Jan Polverini

Článok bol uverejnený v časopise ASB.