Florentinum: najväčšia kancelárska budova v Česku

Na mieste bývalej budovy Českej typografie pri pražskom Masarykovom nádraží vyrástol obrovský kancelársky komplex Florentinum. Budova s kapacitou 5-tisíc ľudí bude otvorená tento rok a súčasťou areálu je aj 3-tisíc štvorcových metrov veľké centrálne námestie a rekultivovaná historická Desfourská zahrada. A premena tejto oblasti bude zrejme ďalej pokračovať.

Projekt investičnej skupiny Penta mal pôvodný uzatvorený blok s nevyužitým parterom sprístupniť nielen zamestnancom firiem, ktoré tu budú sídliť, ale aj verejnosti. Autor projektu, architekt Jakub Cigler, hovorí: „Pre mňa bola najvýznamnejším momentom možnosť vytvoriť v centre Prahy dva úplne nové mestské priestory, námestie a záhradu, na mieste, ktoré bolo dlho zanedbané. Teraz budú mať pozitívny vplyv na tvár mesta.“ To, či tieto priestory budú fungovať naozaj ako verejný priestor, ukáže až prax.

Nová tvár štvrte Florenc

Pôvodný komplex z konca 80. rokov minulého storočia sa skladal zo šiestich kancelárskych budov, skladov a tlačiarne vo vnútrobloku. Slúžil tlačiarňam a vydavateľstvu Rudého práva. Projekt prestavby vtedy vypracoval podnik Chemoprojekt a autorom urbanisticko-architektonickej koncepcie bol Miroslav Koukolík. Vzhľadom na nevyhovujúci technický stav sa však nový majiteľ, spoločnosť Penta, rozhodol budovu zbúrať a na jej mieste vybudovať moderný administratívny komplex. Podľa zadania investora mal poskytnúť aj dostatok parkovacích plôch v podzemných garážach, parter s maloobchodnými prevádzkami a prepojiť ulice Na Poříčí a Na Florenci. Objem nového paláca je modelovaný tak, aby obnovil pôvodnú uličnú čiaru a citlivo spolu s navrhovaným námestím vrástol do vnútrobloku namiesto bývalej tlačiarne. Komplex tvoria 8- a 7-podlažné budovy, ktoré sú vo východnej a západnej časti prepojené organickými rebrovými vežami. Tie v parteri prechádzajú do zelene a sadových úprav v Desfourskej zahrade, ktorá vyrástla na mieste pôvodných garáží. Záhrada slúži hlavne nájomníkom a návštevníkom objektu, ale keďže je k nej voľný prístup, poslúži aj ako verejná odpočinková zóna. Aj vnútroblok autori ponechali voľne prístupný verejnosti. Ústi doň hlavný vstup do areálu v osi južnej fasády z ulice Na Florenci a vytvára aj priechod do pasáže s reštauráciami a ďalšími prevádzkami. Vďaka tomu je oblasť medzi dôležitými dopravnými uzlami – vlakovou a autobusovou stanicou – obohatená o nové možnosti pre verejnosť.

Konštrukcie

Objekt je založený na základovej doske hrubej 500 až 600 mm podoprenej pilótami tesne nad hladinou podzemnej vody. Hlava pilót je na spodnej hrane základovej dosky, podkladové betóny nepresahujú cez hlavy pilót. Spodná stavba tvorí jeden dilatačný celok. Horná stavba je železobetónový monolitický skelet so stropnými doskami lokálne podopretými stĺpmi a líniovo podoprenými stenami. Priestorové stuženie objektu zaisťujú vertikálne komunikačné jadrá a obvodové steny.

Modulová fasáda

Fasády sú riešené modulovou fasádnou konštrukciou s predsadeným sklobetónovým obkladom svetlej farby v typových podlažiach a tmavej v parteri. Fasádny obklad najvyšších ustupujúcich podlaží je z čierneho alucobondu. Moduly pevného zasklenia sa striedajú s otváravými modulmi, ktoré umožňujú nájomníkom prirodzené vetranie. Všetky fasádne moduly sú vybavené vnútorným tienením s individuálne nastaviteľným režimom v interiéri. Fasády vystavené priamemu slnečnému žiareniu sú navyše vybavené vnútornými roletami. Fasádne moduly majú šírku 2,7 metra na celú výšku podlažia. Sú to jednoduché dielce s 3D obkladom a kapsami na inštaláciu vonkajšieho a vnútorného tienenia. Obkladové prvky sú vzhľadom na rovinu zasklenia predsadené o 400 mm a sú 500 až 540 mm široké. Obklad je zo sklobetónu (Fibre-C), tvorí samonosné 3D prvky s kotviacimi miestami, ktoré umožňujú rektifikáciu a prípadnú výmenu prvku. Vodorovné a zvislé obklady vytvárajú pohľadový raster štvorcového charakteru. Na najvyššom podlaží je tento prvok uzatvorený vloženým hliníkovým viečkom vo farbe fasády, zospodu zapusteným viečkom z ťahokovu s malým okom. Veľkosť fasádnych modulov a výška vodorovného pásu východnej a západnej veže nadväzujú na konštrukciu fasády hlavného objemu budovy. Zvislé obklady tvoria pohľadový U-profil a sú riešené ako zložený prvok z hliníkových profilov. Treláž na popínavé rastliny je rozdelená po jednotlivých podlažiach a je vždy súčasťou predsadeného U-profilu. Rohové časti sú zo zdvojených profilov s ohľadom na nadväznosť na zvislú fasádu. Napojenie objektu veže na hlavný objem budovy vyriešili autori pomocou terás s celoskleneným zábradlím. Najvyššie podlažie prekrývajú oblúkové moduly s ohýbaným izolačným sklom. Stĺpiky fasádnych modulov sú ohnuté do požadovaného tvaru. Tento systém vyvinul dodávateľ fasádneho systému.

Ďalšie plány

Administratívne centrum za viac ako 5 miliárd českých korún, ktoré sa stalo najväčšou kancelárskou budovou v Česku, bolo dokončené na prelome rokov 2013 a 2014. Momentálne sa do moderných priestorov môžu sťahovať prví nájomníci. Ako sa bude táto oblasť rozvíjať ďalej? Skupina Penta má záujem aj o ďalšie pozemky pri Masarykovom nádraží. Ak sa Pente podarí odkúpiť ich od Českých dráh, dočká sa Praha pokračovania výstavby.

Florentinum, Praha

Zodpovedný architekt: Jakub Cigler, Vincent Marani
Architekt projektu: Jan Šimek
Technický riaditeľ: Petr Kužela
Hlavný inžinier projektu: Vladimír Vacek
Celková plocha územia: 15 200 m²
Celková podlažná plocha: 126 000 m²
Investor: Penta Investment, s. r. o.
Náklady: asi 5 miliárd českých korún
Počet parkovacích miest: 602 + 4 pre zásobovanie

TEXT: KATEŘINA KOTALOVÁ
Foto: PENTA, CMA

Článok bol zverejnený v časopise ASB.