Administratívne budovy na Slovensku sledujú trendy vo vyspelej Európe
Galéria(5)

Administratívne budovy na Slovensku sledujú trendy vo vyspelej Európe

Partneri sekcie:

Trh s administratívnymi budovami na Slovensku dosahuje nebývalý rozmach. Prírastky naplánované v Bratislave do konca tejto dekády sa počítajú na niekoľko desiatok tisícok štvorcových metrov, čo je bezkonkurenčne najväčší nárast za posledné obdobie. Mimo metropoly zatiaľ pribúdajú administratívne priestory nesmelo, ale príklad Banskej Bystrice či Popradu dávajú tušiť, že sa aj v týchto regiónoch blýska na lepšie časy. Do diskusie o aktuálnych problémoch v tejto oblasti časopis ASB vyzval: Ing. arch. Juraja Jančinu – vedúceho Architektonickej kancelárie Jančina, doc. Ing. arch. akad. arch. Ivana Gürtlera, PhD., z Ústavu architektúry I na Fakulte architektúry STU v Bratislave, Ing. arch. Tomáša Baníka zo spoločnosti Reding a. s., Ivana Valenta – predsedu predstavenstva spoločnosti HB Reavis Group a. s. a Ing. arch. Mariána Šovčíka, CSc. – konateľa AMS Partners, spol. s r. o., Banská Bystrica.


Do konca dekády by mal narásť objem kancelárskych priestorov v Bratislave o polovicu. Je metropola schopná absorbovať tento nával bizniscentier?


J. Jančina:
Veľkosť Slovenska, jeho politicko-ekonomické zmeny za posledné obdobie, Európske spoločenstvo, globalizácia – to všetko je najvýznamnejší dôsledok stavu a sústredenia veľkých investícií do bizniscentier (a nielen do nich) v hlavnom meste. Väčšia a trvalejšia perspektíva aj tak závisí od blízkosti Bratislavy k Viedni. Využitie vzájomných výhod a daností môže spôsobiť ešte väčší nárast pre tento segment, ale aj pre iné oblasti. Tento fakt treba využiť a podporovať.

I. Gürtler: Je schopná. Pri dnešných praktikách trhovej ekonomiky, keď sa nielen zvýšila cena pozemkovej renty, ale hlavne platnej, ešte nenovelizovanej legislatívy a „cieľavedomosť“ developerov zaručuje, že sa budú v Bratislave stavať nové bizniscentrá či administratívne objekty aj nekoncepčne a za každú cenu. Samozrejme, pokiaľ sa trh nenasýti. Potenciálnych území len v centrálnej mestskej zóne je stále dostatok, vrátane starých priemyselných areálov, tzv. „brown fields“ (Apolka, Pálenisko, Starý prístav). Avšak nadštandardy a exkluzivita pracovného prostredia v bizniscentrách nielen v centre, ale i mimo neho si vyžaduje v predstihu vybudovať podmieňujúcu a dobre fungujúcu dopravnú a technickú infraštruktúru na zodpovedajúcej úrovni. Naša hospodárska a ekonomická situácia však ešte nie je na takej úrovni, aby tieto územia boli pripravené napojiť sa so svojimi veľkými kapacitami pracovných miest na zodpovedajúcu mestskú infraštruktúru. Jej realizácia vo forme líniových stavieb s pripojením územia je časovo náročná (príkladom môže byť napríklad dlhodobá realizácia diaľničného ťahu Einsteinova v Petržalke či výstavba diaľničného obchvatu s tunelom Sitina).

T. Baník: Nedovolím si hodnotiť rovnomernosť rozloženia trhu na Slovensku a v Európskej únii už vôbec, domnievam sa však, že tento nárast bude pokračovať naďalej. Na jednej strane vnímam tento fenomén ako vyrovnávanie trhov a asimiláciu Slovenska s EÚ a na druhej strane nové štátoprávne, spoločenské a ekonomické určenie Bratislavy hlavným mestom mladého štátu s tendenciou kumulácie. Prinajmenšom možno konštatovať, že výstavbou nových administratívnych budov sa zvyšuje štandard administratívneho života a predovšetkým sa stabilizuje ponuka a cena administratívnych priestorov. Preto celkovo vnímam vec ako pozitívnu.

Stále však hovoríme o všeobecných ukazovateľoch nárastu administratívnych budov. Takisto je dôležité, o aké budovy alebo ich komplexy ide, v akých lokalitách, s akým urbanistickým a architektonickým začlenením do organizmu mesta. Tu je potrebné individuálne hodnotenie.


I. Valent: Z dnešného pohľadu to vyzerá veľmi pravdepodobné, ale žijeme optimistickú dobu, v ktorej sa každému darí. Do konca dekády môžeme očakávať situáciu podobnú tej, ktorá vznikla vo Varšave a Budapešti pred dvomi-tromi rokmi – obrovský previs ponuky nad dopytom, vysoké percento neprenajatých priestorov, prudký pokles nájmov. Bratislava sa nachádza v strede prvého realitného cyklu, momentálne ju ťahá silný dopyt, do sektora sa začínajú presúvať noví investori, pripravuje sa veľký objem nových projektov. Keď sa táto masa dostane na trh, nastane prvá kríza na tomto trhu, bude to koniec prvého cyklu. Prudko sa zníži výstavba, trh sa zastaví a bude sa čakať, kým si už zrealizované projekty nájdu svojich zákazníkov. Ostatné metropoly V4 už vošli do svojho druhého cyklu, otázka znie, kedy Bratislava ukončí svoj prvý…

M. Šovčík: Bizniscentrá patria od deväťdesiatych rokov minulého storočia k najdiskutovanejším investíciám, ktoré ovplyvňujú urbanistickú štruktúru Bratislavy. Reflektujú jej novovytváranú mestskú spoločnosť a komunikujú jej hodnoty, ktoré prenikajú po revolúcii zo západnej Európy a Ameriky. Ponúkajú kvalitné, variabilné priestory vyššieho štandardu, ktorými uspokoja tých najnáročnejších nájomcov. Pozitívom realizácie týchto komplexov z hľadiska urbanizmu je ekonomická a urbanistická efektivita, zníženie nákladov na prevádzku budovy, istým spôsobom odľahčenie, resp. uvoľnenie historického centra od náporu administratívy a s ňou súvisiace potreby. Umožňuje tak humánnejšie, kvalitnejšie a efektívnejšie vyhodnocovať historický potenciál starého mesta. Urbanistický potenciál Bratislavy je taký veľký, že dokáže absorbovať nával bizniscentier. Avšak za predpokladu koncepčného urbanistického riešenia rozvoja mesta, spracovaných a schválených projektov zonálnej a súborovej dimenzie a najmä regulačných plánov, spracovaných trhových štúdií, ktoré by reálne zmapovali a vyhodnocovali dopyt po týchto druhoch funkcií.

Aké trendy v súčasnosti prevládajú v administratívnych budovách v zahraničí a aká je situácia na Slovensku?


J. Jančina:
Za pomerne krátke obdobie sa aj u nás dá vďaka konkurencii na trhu sledovať nárast kvality vo všetkých smeroch. Vo vyspelej Európe je však tento vývoj trvalý a nebol ničím neprirodzeným prerušený. Preto je, samozrejme, rozdiel v štandarde realizovaných administratívnych budov – a nielen tých – vo vyspelej Európe a u nás. Takisto aj v posudzovaných kritériách, akými sú využívanie zdrojov energií, nízkoenergetické koncepty, environmentálne vplyvy atď. V zahraničí už väčšinou nepoznajú úzke sústredenie sa najmä na vstupné investičné náklady pri realizácii, pričom sa ignoruje alebo zabúda na náklady vyplývajúce väčšinou z dlhodobej prevádzky. A to je hlavný rozdiel jasný všetkým, ktorí tomu rozumejú. Prirodzený vývoj sa pri trpezlivom a rozumnom vývoji trhu nedá ignorovať a po ešte mohutnejšom vstupe zahraničných subjektov na Slovensko sa tieto rozdiely aj u nás zotrú.

I. Gürtler: Administratívne budovy sú jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí v architektonickej súčasnosti, ktoré posúvajú ich kritériá do komplexnej exkluzivity pracovného prostredia biznismanskej pospolitosti. Rozvíjajú sa v troch polohách:

  • výrazné polyfunkčné urbanistické súbory, mestské satelity, ovplyvňujúce celú vedutu mesta (Paríž – Défense, Frankfurt nad Mohanom – historické centrum mesta v tesnom kontakte s administratívnym centrom, v ktorom dominujú bankové objekty, Berlín – Potsdamer Platz/Leipziger Platz, Viedeň – Wienerberger City a Donau City, Praha – Pankrác s jeho dostavbou na moderné administratívne centrum európskeho významu);
  • výškové solitéry, ktoré akcentujú a dotvárajú výraznú horizontálnu urbanistickú štruktúru mesta (Barcelona – Torre Agbar, J. Nouvel, 2005, Helsinki – administratíva firmy KONE SARC Architekten, 2001, Bonn – Post Tower (H. Jahn, 2003). Typologickou výnimkou je najvyššia obytná budova z betónu (190 m) v Európe, Turning Torso od S. Calatravu (2005) vo švédskom Malmö;
  • bizniscentrá formou blokovej zástavby začlenené do urbanistickej štruktúry mesta a rešpektujúc jej horizontálnu niveletu (Kodaň – súbor objektov Unibanky, Helsinki – Sanomatalo, Praha – River City Prague (Praha 8-Karlín). Komplex The Park v Prahe 4-Chodove kompletuje juhovýchodnú zónu aktivít pozdĺž diaľnice D1.

Situácia u nás sa zlepšuje, čoho výsledkom je niekoľko sľubných realizácií: Ingsteel, Reding, Apollo, Ravak v Bratislave.


T. Baník:
V celých dejinách ľudstva sledujeme premenu „stáda“ na spoločnosť, necitlivosti a hrubosti na ľudskosť, primitívnych podmienok života na štruktúru sociálnych istôt a pod. Presne to možno vnímať aj v architektúre. Dnešné budovy sú prevažne polyfunkčné. Je to vyjadrením zložitosti spoločenského života, jeho foriem, potrieb a sociálnych istôt. Dnes je administratívna budova skôr komplexom spájajúcim prácu so stravovaním a službami, s oddychom a zábavou. Už nemožno vnímať administratívnu budovu len ako priestor na pracovné činnosti, tak ako človek súčasným vnímaním spoločnosti nie je len pracovníkom. S najväčšou pravdepodobnosťou v budúcnosti bude architektúra čoraz komplexnejšia, polyfunkčnejšia a zložitejšia.

I. Valent: Hlavný rozdiel je v bohatstve a rozvinutosti jednotlivých trhov, resp. miest. Z toho pramení aj výška nájmov a z výšky nájmov vyplýva aj veľa investícií, ktoré možno vynaložiť na ten-ktorý projekt. Náš trh je vo fáze, keď treba brať do úvahy najmä efektivitu vynaložených investícií.

M. Šovčík: Vývojové trendy pri navrhovaní nielen bizniscentier v zahraničí spočívajú v úzkej súvislosti s koncepciou programu trvalo udržateľného rozvoja európskej architektúry a stavebníctva. Smerujú k využitiu dvojitých transparentných fasád, ktoré sa svojimi energetickými ziskami z alternatívneho energetického zdroja podieľajú na energetickej úspore budovy bez nevyhnutnosti investičnej a prevádzkovej náročnosti na klimatizáciu. Umožňujú koncept prirodzeného vetrania, ktorý prináša novú psychofyziologickú pohodu. Dôležitú úlohu zohráva systémová väzba budova – klíma – energia. Moderná architektúra musí byť ekologická, nízkoenergetická, prípadne kybernetická s automatizovaným systémom riadenia techniky budovy.

Dominancia ekonomických ukazovateľov na Slovensku ovplyvňuje aj používanie najnovších technológií fasád pri navrhovaní výškových budov, čo sa prejavuje v používaní jednoduchých ľahkých obvodových plášťov. Ich výhodou je síce nižšia cena a rýchla montáž, ale na úkor energetických ziskov oproti dvojplášťovým. Atraktívny trend invenčnej architektúry obchodných centier zo skla a ocele, prípadne iných súdobých materiálov sa z Bratislavy pomaly, ale iste presúva aj do iných oblastí Slovenska. Ukážkou je moderné Business Centrum na najlukratívnejšom pozemku v centre Banskej Bystrici.

Zdá sa, že v architektonickom výraze administratívnych budov dominujú skôr technicistické prvky sledujúce ich účelovosť. Ako vnímate premeny v estetickej kvalite administratívnych budov?


J. Jančina:
O tom sa dá polemizovať. Ak by sa pri akejkoľvek architektúre úplne vytratili účelovosť a efektivita, už by nebola architektúrou pre ľudí a ich potreby. Práve estetika a príjemné ľudské prostredie sa stávajú dominujúcim výrazom, ktorý zvyšuje komerčnú schopnosť.

I. Gürtler: Každá administratívna budova vyjadruje svojím architektonickým dizajnom a konštrukčno-technickým riešením „corporate identity“ firmy, umocnenú kreativitou a invenciou architekta. Výsledkom sú výnimočné diela, ktoré na rozhraní storočí a dokonca tisícročí nie sú definované stoickou geometriou, ale posúvajú tento typologický druh až do futuristických polôh (napríklad Jan Kaplický, Norman Foster, Jean Nouvel, Herzog & de Meuron, F.O.A. a ďalší). Tieto jedinečné objekty sa stávajú novými symbolmi nielen európskych metropol.

Na administratívne objekty sa kladú vysoké nielen architektonicko-výtvarné, ale i technicko-konštrukčné nároky pri použití najprogresívnejších materiálov, technológií a integrovaných automatizovaných systémov riadenia, zohľadňujúc energetické koncepty nízkoenergetickej výstavby. Preto ich investičné náklady nie sú malé, ale efektívne.

T. Baník: V architektúre, ako aj v živote vždy ide o vyjadrenie pravdy. Pravda je jednoduchá, čistá, je vyjadrením samotnej podstaty veci či deja. Vypovedanou pravdou o administratívnej budove je predovšetkým účelová architektúra, slúžiaca zámeru investora, užívateľa a spoločnosti. V snahe priblížiť sa tejto pravde, vzniká architektúra, ktorej tvaroslovie je tvorené holými a umelo neprikrášľovanými súčasnými technologickými postupmi, materiálmi, konštrukciami a zariadeniami. I táto základňa ponúka človeku dostatočný priestor na tvorbu osobitej a výnimočnej budovy a pritom stále môže ostať verná pravde.

M. Šovčík: Svetový trend búrlivého rozvoja techniky v modernej architektúre prevažne inteligentných budov prenikol aj na Slovensko, kde ceny pozemkov určujú spôsob urbanizácie a hmotovú kompozíciu predovšetkým vertikálneho charakteru. Vertikalita administratívnych budov je všeobecne vo svete zároveň aj ambíciou investorov upozorniť na seba. Avšak zo svojho odborného hľadiska sa na túto skutočnosť pozerám inak. Mnohí slovenskí architekti dychtivo reagujú na súčasné trendy rozvoja modernej spoločnosti informačného veku, od ktorej postupne dostávajú možnosť výrazne urbanisticky ovplyvniť hmotovo-priestorovú štruktúru, siluetu mesta.

Z môjho pohľadu navrhnúť vysokú modernú budovu chápem ako mobilizáciu inteligencie architektúry a súvisiacich odborov, ktorých činnosť je rovnako kľúčová ako práca architekta. Pre architekta je to vzrušujúci pocit deštrukcie, ale aj začiatok budovania nového typu moderného mesta. Je to činnosť, v ktorej všetci zúčastnení rovnocenne vystupujú ako tvorcovia. Tento pocit mi neprekáža. Naopak, obohacuje ma. Za veľké pozitívum považujem projektovanie bizniscentier ako verejných budov, nielen na konkrétne administratívne účely. Verejnosti ponúkajú širokú paletu služieb a obchodných prevádzok, ale aj zelene.

Do akej miery ovplyvňujú tieto stavby komercia a lokálne žijúce spoločenstvo ľudí?


J. Jančina:
Do maximálnej a inak by to ani nebolo prirodzené. Veď keď sa v architektúre niečo tvorí a vzniká, je to určite v reálnom čase, v reálnych podmienkach a pre reálnych ľudí na reálnom mieste.

I. Gürtler: Aj vznik administratívnych budovov podmieňujú peniaze a jasne stanovený investičný zámer. Je rozhodujúce, kto disponuje týmito základnými determinantmi, ako je zorientovaný v súčasných trendoch a aké má informácie o tvorivých potenciáloch jednotlivých architektov. Nadnárodné spoločnosti oslovujú renomované architektonické autority, prípadne vypisujú na získanie najlepšieho konceptu rôzne formy súťaží na medzinárodnej úrovni. Ich výsledky sú možno pre našu žijúcu pospolitosť nepochopiteľné, často až bezohľadne nerešpektujúce tradície, zaužívané a praktizujúce spoločenské i profesijné zvyklosti a normy. Ale rovnako nekompromisne vstúpili do starej, provinčnej Bratislavy objekty, ktoré na začiatku 20. storočia na celé storočie určili jej nové rozmery: Manderlák, Živnodom, Avion. Bratislavu ako jednu z najmladších európskych metropol čakajú prevratné zmeny v rozvoji mesta a jeho nových architektúr, ktoré ju môžu povzniesť do medzinárodného povedomia architektonickou kvalitou.

T. Baník: Opäť treba konštatovať, že budova je vyjadrením investora, stavebníka a projektanta na základe daných spoločenských podmienok. Skôr by však bolo potrebné analyzovať, kto z nich do akej miery a v akej váhe dominuje v tvorivom procese výstavby.

Skúsenosti sú často zmiešané. Investor udáva nielen finančný a základný funkčný rámec diela, ale neraz si privlastňuje postavenie zástupcu spoločnosti, tvorcu, dizajnéra či estéta. Je nepochybné, že ani jedna strana „trojzväzku“ v investičnej výstavbe nevlastní patent na rozum. Každá však má predpoklady zvládnuť tú svoju časť a podiel práce čo najlepšie. Naďalej ostáva mojím poznaním, že architekt je ten, kto dáva budove jedinečnú zjednocujúcu myšlienku dispozičného riešenia až stvárnenia hmôt, spája účel a výtvarnosť s pečaťou kultivovanosti.

I. Valent: Čo je komercia? Reality sú štandardným biznisom a na konci dňa ide o návratnosť vložených investícií. Ak takto vnímate slovo komercia, tak o komerciu ide až v prvom rade.

M. Šovčík: Na Slovensku stále pretrvávajú zabehnuté postupy v architektonickej tvorbe. Má to mnoho príčin, ale tento problém nie je obsahom tohto príspevku. Dynamika ekonomiky a celej spoločnosti na konci tisícročia, nový typ osobnosti stavebníka (developera), ktorý sa výrazne odlišuje od klasického, nielen spôsobom života a práce, ale aj vyznávaním iných spoločenských hodnôt, začínajú vytvárať silné vzájomné napätie medzi staticky vytvorenými priestormi, potrebou funkčných zmien, architektom a jeho odborným názorom. Napriek tomu, že architekti na Slovensku neboli a stále nie sú na tzv. „brutálnu“ ekonomizáciu pripravení, úspešnosť projektov a ich akceptovanie lokálne žijúcim spoločenstvom ľudí sú od ich kvalitnej urbanisticko-architektonickej koncepcie veľmi závislé. Ale to je už iná téma.

Ľudo Petránsky
Foto: HB Reavis Group a. s., EBC a. s., SIAL