Administratívna budova od ateliéru 3XNielsen
K príkladom vydareného experimentu môže patriť kodanská budova pre firmu zaoberajúcu sa finančnými službami Deloitte, projektovaná ateliérom 3XNielsen. Experiment sa týkal koncepcie interiéru a konkrétnej optimalizácie pracovného prostredia. Budova s otvoreným kancelárskym priestorom (open-space office) sa obracia do átria v celej výške budovy, ktorého pozoruhodné varianty použili architekti z dánskej firmy v niekoľkých administratívnych budovách. Toto átrium pre jednu zo štyroch najväčších audítorských firiem na svete je z nich najväčšie a najvyššie. Cez šesť poschodí v ňom stúpa schodisko a na jednotlivých poschodiach ho pretína vždy na inom mieste mostík spájajúci východnú a západnú časť budovy, čiže dlhšie strany obdĺžnikovej stavby.
Výhľad od pracovného stola
Prvým predpokladom, že veľký otvorený administratívny priestor nevyústi do monotónnosti, je sklený plášť budovy. Od pracovných stolov vidieť veže a strechy historických štvrtí a vodnú plochu. Budova stojí na atraktívnom mieste neďaleko prístavného kanálu a mosta Langenbro, odkiaľ je cez bulvár Hansa Christiana Andersena na skok k Tivoli v samom centre.
Výhľad spestruje pohľad na popínavú zeleň v dvoch trojpodlažných a jednej dvojpodlažnej záhrade, vo výrezoch na priečelí jednoduchého kvádra transparentnej stavby – sú to pre ateliér typické prvky (kodanské sídlo banky FIH Erhvervsbank, 2002).
Kancelársky priestor je rozčlenený telesami bočných schodísk, boxmi na štúdium a na rokovania, v ktorých rozmiestnení je istá asymetria. Ďalší krok vedúci k zvýšeniu kvality pracovného prostredia v budove už prekročil štandard administratívnych budov.
Len pripomenieme, že túto budovu pred dvoma rokmi odmenili medailou Kráľovského inštitútu britských architektov za dielo v Európskej únii. Medzi ocenenými vtedy nechýbali ani Norman Foster s viaduktom v Millau či budova sídla BMW od Zahy Hadid.
Už v skorších budovách, než je sídlo Deloitte z roku 2005, sa však architekti pod vedením Kim Herfortha Nielsena usilovali spojiť reč architektúry s inými disciplínami.
Tak napr. v štvorpodlažnom sídle spoločnosti spravujúcej penzijné fondy Sampension (2003) je akcentom átria farebnými svetlami podsvietená stena z 500 optických vlákien, po ktorých do nádrže steká voda.
O kvalitné príklady dotvorenia interiéru nie je vo svete núdza. Jedným z najnovších je elektronická svetelná plastika World up z LED trubíc od newyorského umelca Bena Rubina na kabíne výťahu v štvorposchodovom átriu Library Hall v ústrednej knižnici v Minneapolise (autorom je Cesar Pelli). Pri pohybe výťahu sa postupne ukazujú – písmená po písmene – tituly kníh vypožičané alebo vyhľadané v centrálnom katalógu.
Pokojný rytmus farieb
Svetelná kompozícia v Deloitte s názvom Sedemdesiatsedem od scénografa a výtvarníka Stevena Scotta, Brita žijúceho v Kodani, je na rozdiel od uvedených príkladov integrovaná s architektúrou a spolu s ňou vytvára priestor. Je umiestnená na spodnej ploche mostíkov a schodov v átriu na rozlohe 350 štvorcových metrov. Zdrojmi svetla sú LED riadené vyspelým systémom DMX používaným v divadelnej osvetľovacej technike.
Ako povedal Scott pre časopis ASB, „program plného cyklu zmeny farieb je takmer 28 hodín. Vypína sa v noci medzi 24 a 6 hodinou. Vďaka zastaveniu zamestnanci pri nástupe a skončení práce zastihnú systém vždy v inej konfigurácii.“
Identická konfigurácia siedmich farieb sa zopakuje raz za niekoľko rokov, ale aj vtedy vnímanie farieb modifikuje svetlo prenikajúce cez sklené zastrešenie átria a zboku cez fasády.
Zmeny kompozície sprevádzajú pohyb ľudí v kanceláriách a v átriu. Pokojný rytmus postupných zmien farieb, ktoré oko registruje len porovnaním predchádzajúcej situácie po určitom časovom odstupe, zároveň tlmí atmosféru hektického pracovného dňa veľkej spoločnosti.
Karol Klanic
Foto: 3XN/Adam Mørk
