Zaha Hadid: inšpirácia krajinným majestátom
Zaha Hadid patrí spolu s Davidom Chipperfieldom alebo Jeanom Nouvelom k tým nemnohým súčasným svetovým architektom, ktorí sa venujú nábytkovej tvorbe s takým zaujatím ako klasici Corbusier, Arne Jacobsen, Alvar Aalto či Eero Saarinen. Jej diela – či už architektonické, alebo určené pre interiér – sú dôsledne asymetrické. Tvary s typickou konfrontáciou mäkkosti a ostrosti, s princípom opakovania a variácie asociujú organický svet. V nábytkovej tvorbe je Hadid očividne motivovaná úsilím podčiarknuť dynamický priestor – zdá sa, akoby sa sochárske tvary vo všetkých smeroch, ale najmä vodorovne, predlžovali.
Od ľadovcov k dunám
Dielo si u Hadid objednala londýnska galéria David Gill Galleries. Bolo vystavené začiatkom júna minulého roku na benátskom bienále v stredovekej historickej budove Scuola dei Mercanti, v októbri v londýnskej galérii Loughborough Street gallery a na začiatku decembra v Design Miami.
 |
 |
Hadid nazýva súbor interiérovou krajinou. Farbou chcela stvárniť piesčitú scenériu pri západe slnka. Hovorí, že „je to organické zoskupenie jedinečných nábytkových prvkov od políc, stolov, lavíc po umelý strom. Každý kus inštalácie spájaním vertikálneho s horizontálnym spochybňuje karteziánsku geometriu“.
Cesta k nábytkárskemu renomé
Nábytok, samozrejme, nechýbal ani v jej veľkej retrospektíve na sklonku roku 2006 v newyorskom múzeu Solomona R. Guggenheima a, prirodzene, ani na minuloročnej výstave v Múzeu dizajnu v Londýne, ktorá bola najväčšia v dejinách múzea. Bytové zariadenie navrhovala už v 80. rokoch minulého storočia. Ako prvý príklad sa uvádzajú diela odmenené Zlatou medailou za architektonický dizajn v britskej architektúre v jej adaptácii bytu na 59 Eaton Place v londýnskom Westminstri (1982). Neskôr vytvorila interiér aj ďalšieho londýnskeho bytu v elegantnej štvrti – v Kensingtone na 24 Cathcart Road (1986).
Jedným z jej prvých sériovo vyrábaných nábytkových modelov je Wavy Back Sofa od milánskej firmy Edra (1988). Znamenal jej premiéru na milánskom veľtrhu ako návrhárky nábytku. V súčasnosti už model v ponuke firmy nie je. Na konci 90. rokov minulého storočia začala spolupracovať s milánskou firmou Sawaya & Moroni, ktorá zatiaľ realizovala najviac jej diel. Prvými plodmi bola kolekcia Zedscape (uvádza sa aj ako Z-scape), s ktorou sa predstavila v Miláne v roku 2000. Už v nej sa prejavovala konkrétnejšia inšpirácia prírodou – ako sama napísala, „dynamickými krajinnými útvarmi, ako sú ľadovce a erózia“. Charakterizovala ich ako diela „medzi abstrakciou a metaforou“.
Neskôr sa inšpirácia odrážala priamo v názvoch: päťmetrová lavica sa volá Glacier (Ľadovec), neskorší model Iceberg (Ľadová hora, 2003), mohutná pohovka v troch variantoch Moraine (Moréna) – okrem iného ju vyrábajú v koži cavallino, aká sa používa v autách značky Ferrari. Takmer trojmetrové stoly Hadid pomenovala Stalagmite a Stalactite (všetky z roku 2000). Treba zdôrazniť, že boli drevené, lebo neskôr navrhovala nábytok z plastov.
Rekordy na aukciách
Pre jej postavenie dizajnérky nábytku boli však dôležitejšie ďalšie udalosti, predovšetkým kolekcia Seamless furniture pre predajnú výstavu aukčného domu Philips de Pury & Company na konci roku 2005 v sídle domu v Chelsea v západnom Manhattane. Jeden z dvoch prototypov stola Aqua sa predal za rekordnú sumu 296-tisíc dolárov, o rok neskôr za sériový model na aukcii Guggenheim International Gala Auction zaplatili 150-tisíc dolárov, čiže dvojnásobok jeho bežnej ceny. Stôl navrhla pre Limited Edition firmy Established and Sons. V sérii sú síce diela od veľkých britských hviezd, dizajnérskych špecialistov (Eda Barbera a Jaya Osgerbyho vystupujúcich spoločne, Amandy Levetovej z Future Systems, Michaela Younga a Alexandra Taylora), ale renomé Hadid sa prejavilo tým, že v kolekcii má najviac objektov.
Štvormetrový, 80-kilogramový stôl Aqua s troma vypuklými tvarmi slúžiacimi ako nohy je z plastu, ako je to typické pre najnovšiu tvorbu Zahy Hadid. Vyrobili ho z laminovanej polyuretánovej živice s priesvitnou silikónovou doskou. Z farebných variantov je pozoruhodná jasnočervená, prezentovaná na medzinárodnej výstave nábytku IMM v rámci projektu Zahy Hadid Ideálny dom, z ktorej výťažok z predaja sa odvádza na fond boja proti AIDS v Afrike.
Biele taburety Nekton, zaujímavé tým, že sa dajú skladať do celkov podobne ako Z-Play, sú z FordaCalu, živičného materiálu, ktorý dokonca aj na dotyk pripomína mramor. Hadid pracuje aj s polyesterom (sú z neho sedačky Crest) a používa polyuretánový náter (Swash).
V hoteli Puerta América v Madride, kolektívnom diele svetovej dizajnérskej elity z roku 2005, použila vo svojich monochromatických červených a bielych interiéroch na prvom poschodí polymetylmetakrylát LG Hi-Macs. O rok neskôr zasa preskúmala možnosti DuPontu Corian v kuchynskom nábytku Z.Island, zaujímavom aj z hľadiska použitej elektroniky.
Kolekcia Moon system z minulého roku je jej prvým návrhom pre renomovaného výrobcu B&B Italia. Ide o metalicky sa lesknúci objekt s vysúvajúcim sa otomanom. Na minuloročnom veľtrhu nábytku v Miláne sa aj vďaka Moon system všeobecne hovorilo o zániku minimalizmu.
Po spomínanom diele Dune Formations má v blízkej budúcnosti nasledovať projekt Mobile Art, ktorý si objednal Karl Lagerfeld. V rokoch 2008 až 2010 ho vystavia v Hongkongu, Tokiu, New Yorku, Londýne a v Paríži.
Karol Klanic
Foto: ORCH, Luke Hayes, L. Žižková, Corian
