Talianska reštaurácia Due Amici v administratívnom komplexe
Len nedávno sme mali možnosť nahliadnuť do administratívneho komplexu Digital Park II. Hoci v reportáži sme sledovali najmä architektonický koncept, počas návštevy sme zistili, že aj interiérové riešenie prevádzok v parteri stojí za povšimnutie. Priestor reštaurácie, o ktorej bude reč v nasledujúcom článku, je na prvý pohľad jednoduchý a nevtieravý. Napriek konzervatívnemu interiéru sa autorkám podarilo uplatniť oživujúci prvok v podobe zaujímavého umeleckého artefaktu, vytvoreného na mieru.
Ak niekto podáva pokrmy podľa jednej z najznámejších kuchýň sveta, zvyčajne inklinuje k určitej predstave priestoru, v ktorom sa gurmánsky rituál bude odohrávať. A ak ide o talianske receptúry, dedené z generácie na generáciu, dostáva svet chutí a vôní ešte presnejšie kontúry. A tak je každému jasné, že pravé toskánske chianti možno ťažko naplno vychutnať v hypermoderných priestoroch. V tomto prípade však bol k dispozícii priestor v zasklenej novostavbe administratívnej budovy. Architektonická schránka v duchu vysokých kancelárskych štandardov svojou charakteristickou utilitárnosťou príliš neharmonizovala s atmosférou reštaurácie Due Amici, ktorá sa sem presťahovala zo Starého Mesta.
„Vďaka svojmu architektonickému stvárneniu historické budovy poskytujú priestor, ktorý je sám osebe dostatočne zaujímavý. Impozantné klenbové stropy však nahradila strohá miestnosť v novostavbe. Vopred nám ale bolo jasné, že nemôžeme ísť proti tvaru tejto architektúry a navrhnúť rustikálny interiér, ktorý by nezapadal do celkovej filozofie stavby. Stvárniť tento priestor bolo pre nás veľkou výzvou,“ načrtáva genézu projektu architektka Alexandra Vrtáková, jedna z autoriek interiéru reštaurácie.
Spoločne so svojimi dvoma kolegyňami Soňou Salnerovou a Katarínou Striežovou z ateliéru winwin nakoniec vytvorili malý svet „ristorante“ vnútri kancelárskeho kolosu. Do projektu vstupovali so znalosťami predchádzajúcich reštaurácií, ktoré navrhovali pre majiteľa Due Amici. Nebolo preto až natoľko zložité anticipovať jeho očakávania.
Koncept vychádzal zo základnej požiadavky na príjemnú a útulnú prevádzku s hrejivou intímnou atmosférou. Kapacitné limity reštaurácie však architektkám nedovoľovali pracovať s tvarom v priestore, a tak sa zamerali hlavne na steny, strop a bar a ich rôznorodú kompozíciu a materiálové stvárnenie. Stenu oproti zasklenej fasáde, ako aj pozadie baru pokrýva drevený obklad, priamo oproti vchodu z vedľajšej samoobslužnej reštaurácie návštevníka víta originálna tapeta v štýle vintage s irisovým vzorom. Tvar vyobrazeného motívu pripomína tekvicové kvety, čo naznačuje istú spojitosť s gastronómiou. V podhľade sa opäť uplatnilo drevo v podobe rovnobežných hranolov.
„Vzhľadom na výber teplých prírodných materiálov sa nám zdal cudzí sadrokartón, ktorý sa často používa vo forme klasickej rovnej plochy so štandardnou kompozíciou svetiel. Drevený strop môže evokovať istú rustikálnosť, ale tomu sme sa vyhli tak, že sme tradičnému materiálu prepožičali moderný tvar,“ hovorí architektka.
Exponovaný bar
Výrazný prvok v interiéri predstavuje osvetlenie. Autorky sa snažili použiť niekoľko druhov svietidiel. Hlavnú líniu nad stredovou časťou sedenia tvoria veľké mäkké látkové lustre, ktoré na stenách dopĺňajú malé nástenné lampy. Na dosiahnutie zaujímavého iluminačného efektu doplnia líniu pri fasáde ešte stojanové lampy na veľkých ramenách, ktoré sa budú nakláňať ponad stoly. Všetky dosiaľ spomenuté prvky podčiarkujú jemné a nevtieravé ladenie interiéru. „V tejto harmónii sme pociťovali potrebu vniesť do interiéru oživujúci element.
Snom každého architekta je aspoň raz v rámci svojej tvorby využiť umelecké dielo. Dlho sme váhali najmä nad tým, ako bude vyzerať bar. Aj tu sme sa snažili vyhnúť tradičnému stvárneniu, či už v podobe skla, alebo dreveného obkladu, s ktorými sa možno stretnúť najčastejšie. Rozhodli sme sa pre originálnu umeleckú mozaiku, ktorá oslovila aj investora,“ vysvetľuje Alexandra Vrtáková. Tradícia kuchyne sa teda na jednom mieste stretla s tradíciou ručne robenej a vypaľovanej keramiky podľa návrhu ateliéru Sometile, ktorý tvoria Sylvia Ciulisová a Vladimír Korček.
Bar je umiestnený v exponovanej časti miestnosti pri vstupe do susednej prevádzky, odkiaľ ho možno vidieť. Pre ateliér, ktorý vyrába keramické aplikácie na mieru, išlo vôbec o prvú realizáciu v rámci verejných priestorov. Výber tvaru, farby a povrchovej úpravy keramických dielcov sa odvíjal od celkového konceptu reštaurácie, ale predovšetkým nadviazal na tapetový vzor, pripomínajúci tekvicové kvety.
Akcentujúcou farbou sa preto stala oranžová. V povrchovej úprave umeleckej glazúry vytvára tento odtieň takzvané výkvety, vďaka čomu sa tekvicová oranžová miestami mení na hnedú. Ďalej sa použila aj perleťová biela, ktorá prepožičiava dielu matný lesk, a metalická zlatobrondzová, ktorá zasa predstavuje najlesklejší prvok celej farebnej kombinácie. Dielce s takouto povrchovou úpravou sa v odlišných svetelných podmienkach či pri zmene uhla pohľadu javia ako tmavé, ba až čierne. „Tvar keramických dielcov – kosoštvorec – umožňoval rozličné variácie ich uloženia. K dispozícii máme rozličné vzory, ktoré však môžu pri viacnásobnom opakovaní jedného segmentu pôsobiť schematicky. Ich použitie v tomto priestore sa nám preto nezdalo adekvátne.
Pozdĺžny rez
Snažili sme sa skôr nadviazať na kvetinovú tapetu. Vytvorili sme vzor, ktorý pôsobí prírodne. Výsledný obraz mnohým ľuďom evokuje padajúce listy,“ ozrejmuje vznik hlavného motívu mozaiky Sylvia Ciulisová. Príprava diela vrátane obhliadky priestoru, kreovania vzoru, procesu výroby a aplikácie dielcov podľa finálneho návrhu trvali takmer dva mesiace. V ateliéri sa najskôr pripravili panely, do ktorých sa v potrebnej mierke zapracovali jednotlivé námety stvárnenia baru. Až potom sa na čelnú stenu barového pultu mohla klásť mozaika.
Podľa slov Sylvie Ciulisovej bola najväčšou výhodou zákazky veľká sloboda tvorby, ktorú podmieňovali iba parametre diela: „Veľmi si vážime takúto dôveru. Je príjemné, keď vás nikto do ničoho netlačí a neobmedzuje vás. Verím, že keramická mozaika sa vráti do architektúry. Jej prednosťou je napríklad stálosť farieb či oteruvzdornosť. Súčasne ponúka neobmedzené možnosti pre najrozličnejšie motívy stvárnenia od klasickej figurálnej mozaiky cez abstraktné tvary až po moderné geometrické obrazce.“
 |
 |
 |
Anna Salvová
Foto: Dano Veselský
Grafická časť: winwin
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
