Orient expres z rakovníckej šamotky
Galéria(7)

Orient expres z rakovníckej šamotky

Partneri sekcie:

Veľké okná a za nimi kaviarenské stolčeky – pokojné, prívetivé prostredie, typické pre Prahu prvej polovice 20. storočia. Niekedy civilné a neokázalé, inokedy, naopak, honosné. Rekonštrukcia jedného z takýchto interiérov bola v Prahe dokončená v lete tohto roka.

V roce 1913 stavěn byl majitelem hotelu Paříž, panem Kolářem, druhý hotel na Poříčí v Praze „Imperiál“. Panu Sommerschuhovi se podařilo získati ho pro to, aby kavárnu hotelu, vestibuly a schodiště vedle všech potřebných drobných dlažeb a obkladů, vyzdobil trvalým materiálem keramickým. V Praze něco podobného není podnes. Návrhy provedl mladý Beneš, syn profesora Beneše, studující u profesora Plečnika architekturu, pro sochařské práce získán profesor uměleckoprůmyslové školy Drahoňovský. (…) Práce dokončena již ve válce roku 1914.

Toľko dobový text. Kaviareň Imperiál mala dlhé roky pre mnohých z nás nádych akejsi ošúchanej exotiky, v Prahe celkom ojedinelej.

Voňala Blízkym východom a podivnou honosnosťou; časy, keď si tu veľkostatkári a dámy v klobúkoch krátili čas čakaním na svoj vlak, boli nenávratne preč.Hotel vznikol v časoch, keď takmer bezprostredná blízkosť železničnej stanice bola cennou devízou. Ako sa už spomínalo, pán Jiří Kolář ešte predtým postavil známu secesnú budovy krásneho „Paríža“ neďaleko Obecného domu. Tentoraz sa však rozhodol pre väčší a modernejší dom – spolu so staviteľom Jaroslavom Benediktom vytvoril veľkomestsky civilnú budovu s triezvou fasádou zdobenou motívmi art deco s nádychom kubizmu, širokým schodiskom a výťahmi. Vo svojej dobe mala určite najnovšie a dokonalé vybavenie.

Interiér na prízemí bol v inom duchu. Možno to mal na svedomí nedávno dokončený, bohato zdobený Obecný dom hýriaci farbami; zaiste by sme mohli nájsť napr. aj odozvu na vtedajšie senzačné odkrytie Ištarinej brány, symbolu starej Mezopotámie. Na motívoch výzdoby ďalej nájdeme odkazy na starý Egypt, Grécko a, samozrejme, na islamské staviteľstvo, ktoré pre svoje bohaté ornamentálne motívy využívalo keramiku najčastejšie.

Kaviareň tak skvelo dokumentuje atmosféru vtedajšej doby. Návrhy vznikali vo chvíli, keď sa zdalo, že nič nestojí v ceste ďalšiemu rozvoju bohatstva a blahobytu. Výsledok sa nám dnes môže na prvý pohľad javiť ako mierne pitoreskný – v blízkom susedstve nachádzame motívy s odkazom na renesanciu či barok a tiež rozličné zajačiky a jelenčeky. Akty držiace hodiny na čelných stenách sú čisto dobové, na strope zasa vidíme reminiscencie výzdob sultánskych palácov a mešít. Nie, nezľahčujeme.

Odborníci tu nachádzajú symboliku, ktorá bola mienená celkom vážne, a navyše, kto by sa nechcel vrátiť do zlatých čias, keď sa všetko zdalo také bezpečné a zaistené? Európa nám ležala pri nohách, železničná stanica neďaleko sa blyšťala sklom a kovom, cestovanie vlakom bolo v móde.

Rekonštrukcia

Hlavný vstup do kaviarne sa chcel vrátiť na svoje pôvodné miesto, na nárožie ulíc Zlatnická a Na Poříčí, a tak bol obnovený pôvodný význam štyroch „egyptských“ stĺpov, ktoré majú vytvárať pocit akejsi svätyne. Priestor okolo tohto centra sa delí na dve takmer symetrické krídla. Jedno z nich nadväzuje na vstup do hotelovej haly, ktorý je poňatý podobným spôsobom: zdobí ho motív odvodený z Ištarinej brány – sprievod s levmi, doplnený pevnými drevenými dverami, nad ktorými sa v sýtych farbách a opäť v mozaike vznášajú iniciály majiteľa hotela.

Ošarpané, špinavé odtiene farieb zažiarili jasnými tónmi. Keramika bola po takmer sto rokoch zanesená vrstvou dechtu a, samozrejme, aj všetky škáry sčerneli. Keď reštaurátori očistili steny, stĺpy aj stropy, ukázalo sa, že autori interiéru nemali na mysli nijaké dekadentné nálady. Svetlé, jasné farby navodzujú pocity čistoty, dostatku a harmónie – prevažuje biela s niekoľkými odtieňmi žltej a okra, doplnená modrou. Keramika tak výborne korešponduje s dreveným vybavením interiéru, ktorý bol pôvodne zariadený ľahkými tonetkami.

Reštaurátor Vojtěch Pařík vzdáva hold nielen osvietenému investorovi, rakovníckej šamotke a jej riaditeľovi pánovi E. Sommerschuhovi, ktorý presvedčil stavebníka, aby uplatnil práve tento typ nadčasovej výzdoby (aj v zmysle dlhodobej životnosti), ale aj realizátorom stavby. Dom sa budoval v tom čase ešte málo overenou metódou pomocou železobetónových konštrukcií a správne technologické postupy sa iba vyvíjali, čo, samozrejme, na niektorých miestach vidno. Stropnú mozaiku však k betónovým podhľadom pripevnili dômyselne realizovanou drôtenou väzbou, ktorá celý obklad stropov zachránila – tento „rakovnícky vynález“ ho udržal celých 90 rokov, keď sa celý dom podroboval ťažkým statickým skúškam. Na stenách a stĺpoch sa zase zväčša použili pomerne silné a rozmerné obklady s rebrovaním na rube, ktoré sa lepili na tzv. cementové buchty, čo je stará peciarska metóda.

Reštaurátorské práce však začínali podľa všetkých pravidiel, teda hľadaním prameňov, zväčša v Rakovníku. Bez dobových fotografií a ďalšej dokumentácie by nebolo možné obnoviť celkom zničené partie a úspešne zabezpečiť aj osadenie nových lustrov, ktoré boli zhotovené práve na základe niekoľkých starých snímok. Nové typy svietidiel navrhol akademický architekt Marek Houska tak, aby zodpovedali predlohe a súčasne čo najlepšie vyhovovali proporciám interiéru. Na výrobu chýbajúcich dlaždíc oslovili továreň Rako, v ktorej takmer pred sto rokmi celý interiér kaviarne vznikal. Podľa slov V. Paříka bola schopná dodať dokonale realizované originály, ktoré celkom zodpovedajú pôvodnej produkcii a sú jej rovnocennými partnermi.

Rekonštrukcia interiéru kaviarne v hoteli Imperial

Investor: Majetková, správna a delimitačná únia odborových zväzov
Hlavný zhotovovateľ a záchranné práce v betónových konštrukciách stropov: Metrostav, a. s., divízia 9
Architekt stavby: Ing. arch. Petr Kořený
Revitalizácia dobových svietidiel: akad. arch. Marek Houska
Repasia umeleckých a umeleckoremeselných prvkov: VAS, v. o. s.
Vedúci reštaurátor dozerajúci na reštaurovanie keramiky: akad. soch. Vojtěch Pařík
Výroba originálov keramiky Rako a jej replík: Lasselsberger, nástupca spoločnosti Rako

Hana Vinšová
Foto: archív spoločnosti Lasselsberger