Matali Crasset: Najviac ma teší sprevádzať ľudí súčasnosťou

16. januára 2008

Partneri sekcie:

S francúzskou dizajnérkou Matali Crasset sme sa stretli v Bratislave na Clubovke v októbri tohto roka. Svojou tvorbou i netypickým účesom rozvírila na pôde Erdödyho paláca v Starom Meste vášnivú diskusiu. Cieľom jej dizajnérskej práce je totiž oslobodzovanie od zaužívaných stereotypov, ktoré riadia náš život. Nečudo, že sa stretáva s klientmi, ktorí vyhľadávajú experiment, ako napríklad Hotel Hi vo francúzskom Nice. Svoj originálny pohľad na každodenný život pretavuje nielen do tvorby nábytku, ale aj interiérov či scénografií, ktoré s dizajnom úzko súvisia.

Venujete sa nielen interiérovej tvorbe, ale aj dizajnu vnútorného vybavenia – či už ide o nábytok, domáce potreby, alebo dekorácie. Ako to spolu súvisíω

Snažím sa pracovať logikou celku, a nie spôsobom, ktorému sa hovorí shopping design. Áno, dá sa pracovať aj spôsobom spájania rôznych dizajnov tu a tam zozbieraných, nie je to však môj štýl. To, čo je podľa mňa akurát, je vzťah medzi stoličkou a stolom. Keď mám vytvoriť stoličku bez stola, je jasné, že bude mať iný tvar a budem na nej pracovať takzvane plošne. Ak však ide o logiku takpovediac zo života, môžem do toho vniesť iný spôsob práce – typológiu. A to je to, čo ma zaujíma.

Pri svojej práci chcem rozbíjať kódy – dopredu určené spôsoby užívania alebo správania sa. Veľmi často sa totiž stáva, že máme nejakú túžbu, avšak hlboko zakorenené kódy nám neumožnia nič viac, ako len opakovať naučené správanie.

Kedy ste sa začali zaoberať myšlienkami na dizajnω

K práci dizajnérky som sa dostala po krátkom štúdiu marketingu. Zaujímalo ma produkt nielen prezentovať, ale aj podieľať sa na jeho vzniku – od myšlienky po finalizáciu.

Ako ste sa dostali k práci interiérovej architektkyω

Všetko sa začalo pri práci na kreáciách, ktoré mali dočasný charakter. Práca na zákazkách pre výstavy, bary a podobne mi poskytla dostatok priestoru na experimentovanie. Potom mohli prísť projekty ako návrh interiéru hotela, kde som už mala otestované, aká má byť konfigurácia priestoru či ako sa v danom priestore ľudia cítia.

Čo vás pri práci poháňa vpredω

Je to záujem o súčasnosť, z čoho vyplýva aj snaha sprevádzať ľudí súčasným spôsobom života. V móde ide všetko oveľa rýchlejšie. Kto by bol kedy povedal, že raz budú všetci nosiť teniskyω Alebo sa na trhu objaví nový druh tkaniny, mikrovlákno, a netrvá dlho, kým si nájde svoje stále miesto. Len čo však ide o interiér, prevláda zotrvačnosť. Preto som sa rozhodla venovať pozornosť tomuto fenoménu a ponúknuť niečo iné. Môžeme vidieť, že v interiéroch sa toho veľa nemení – možno zaznamenať zmenu v ploche alebo v nepodstatných veciach. Čo však zostáva nezmenené, je samotná štruktúra vnútorného priestoru. Od momentu, keď chceme tvoriť súčasnosť, treba sa dotknúť štruktúry.

Kde nachádzate inšpiráciuω

Všímam si, ako sa ľudia správajú v rôznych krajinách. Napríklad v Ázii žijú ľudia blízko zeme – podlahy. Videné nechávam v hlave dozrieť ako úrodu na poliach až do stavu, keď prichádza čas na žatvu. Nejde mi o vytrhávanie častí z kontextu, skôr sa snažím pochopiť organizáciu priestoru.

Je krajina, ktorá vás zaujíma viac ako inéω

Nedá sa povedať, že ma zaujíma len jedna kultúra. To, čo ma zaujíma, je cestovať do krajín s celkom odlišnou kultúrou. A nemusia to byť ani krajiny vzdialené. Vydať sa napríklad na cestu do Anglicka, vidieť a spoznávať postoje ľudí v živote. Rada navštevujem rôzne krajiny, pričom základom mojej práce je nastaviť zrkadlo indikátorom spôsobu života.

Raz ste povedali, že tvoríte skôr na základe hypotéz ako na daných princípoch. Ako ste to mysleliω

Mojou snahou je vytvárať hypotézy, ktoré potom overujem v praxi. Ak ma napríklad požiadajú o vytvorenie expozície v galérii, mám radosť z tvorby niečoho, čo bude zvádzať zmysly.

Môžete povedať, ktorá oblasť je vám bližšia – interiérová tvorba alebo dizajnω

Preferencie nemám ani pre jednu. Fascinuje ma prechádzať z jednej do druhej a naopak. Je to ako duchovná gymnastika, pričom nikdy nepíšeme na čistý papier. Môžeme pri tom reagovať a to nám umožňuje ísť oveľa ďalej a experimentovať.

Máte nejaký obľúbený materiálω

Nemám žiadny materiál, ktorý by som uprednostňovala viac ako iné. Rada pracujem so súčasnými materiálmi. Do tejto kategórie spadá pomerne široká paleta materiálov. Ako príklad uvediem vertikálnu posteľ, ktorú som nazvala Quand Jim monte a` Paris (Keď Jim prichádza do Paríža – pozri foto, pozn. red.). Na použitý materiál sa kladú isté nároky a tie určia, ktorý materiál to v konečnom dôsledku bude.

Vyrastali ste v malej dedinke na severe Francúzska. Dnes žijete v Paríži. Ako vnímate dimenzie mestského životného priestoruω

Som presvedčená, že aj v meste máme k dispozícii veľa priestoru. Ide len o to zariadiť, aby bola naša štruktúra flexibilná a my sme mohli vykonávať viacero činností na jednom mieste. Nie je to teda vecou merateľných rozmerov priestoru. Keď sa púšťam do nového projektu interiéru, len veľmi zriedka sa zaujímam o jeho plochu. Zaujímajú ma skôr činnosti, ktoré sa v ňom počas dňa vykonávajú.

Navrhujete aj pre vlastný obytný priestorω

Áno, pohrala som sa napríklad s návrhom izby pre svoje deti.

Ktorý produkt vlastnej tvorby je pre vás najdôležitejšíω

Najdôležitejší produktω Hm. Nemám, viac mi záleží na medziľudských vzťahoch.

Výber z ocenení
1991
Paríž, 1. cena v súťaži Louis Vuitton (Comité Colbert)
cena v kategórii Združovanie materiálov
1996
Paríž, Grand Prix tvorby mesta Paríž – dizajn (Grand Prix de la Création de la Ville de Paris)
1999
Paríž, Grand Prix Medzinárodnej tlače kritiky súčasného nábytku (Grand Prix de la Presse Internationale de la Critique du Meuble Contemporain) za „Keď Jim prichádza do Paríža“ vyrobený pre spoločnosť Domeau & Pére`s
2002
Baden-Württemberg International Design award 2002
výber z lámp Ierace
2004
Londýn, Medzinárodný interiérový dizajnér roka, BIDA British Interior design awards, idfx
2006
Cena tvorcu roka, veľtrh nábytku Paris, Paríž