Malý klenot v letiskovej hale

Architekti Radovan Schaufler a Jakub Roskovec spolupracujú s firmou Tamuz už niekoľko rokov – v minulosti pre ňu napríklad pripravili interiér zlatníctva v Parížskej ulici, riešený v prísnych pravouhlých líniách a s triezvou čiernobielou farebnosťou. Keďže ulica sama osebe je dosť luxusná na to, aby tu človek očakával predajňu krásnych šperkov, takéto striedme riešenie priestoru obchodu bolo celkom postačujúce.

Na prvý pohľad sa zdalo, že situácia na letisku je opačná: na minimálnej ploche bolo treba umiestniť niekoľko rôznych vitrín, ako aj sklad tovaru. Interiér nechceli deliť ani opticky zmenšovať, práve naopak. Preto ho rozsvietili a otvorili tak, aby zákazníkov prechádzajúcich pomerne chladnou a neosobnou halou nielen prilákal, ale priam vtiahol. 

Riešenie našli vo farebnosti, krásne tvarovaných sklenených prvkoch a v dokonalom osvetlení. Zvlnený horizontálny pult svojou krivkou určuje celý pôdorys, efekt znásobuje dvojfarebná sklenená mozaika na podlahe a biela barrisolová fólia zavesená pri strope. Pult dopĺňajú dve vysoké oválne celosklenené vitríny. Biela a vínová farba, pôsobivé a veľmi dobre premyslené osvetlenie celého priestoru vrátane samotného pultu, krivky skla a najmä dizajn precízne zhotoveného stolu a vitrín vytvárajú z predajne malý klenot, plne adekvátny vystavenému tovaru. 

Pôdorys interiéru
1 – výklad, 2 – vitrína, 3 – výstavný priestor, 4 – sklad tovaru

Od nápadu k realizácii

Prvé skice doslova lákali k nezvyčajne náročnej realizácii. Autori, samozrejme, tušili, čo môžu od úlohy, ktorú im vlastné zadanie predurčilo, očakávať. Cesta od skice k fungujúcemu a elegantnému detailu bola kľukatá – podobne ako ústredný motív návrhu. Nábytkové korpusy boli vyrobené z MDF dosiek a ošetrené farebným polyuretánovým lakom, ktorého odtieň sa zhoduje s maľbou stien okolitého priestoru. Dve celosklenené vitríny z ohýbaného skla sú bez rámov. Prekvapujúco najnáročnejší však bol pult – jeho navrhnutie aj samotná výroba.

Pri pohľade na výkresovú dokumentáciu, zložitosť riešenia celej nosnej konštrukcie a rezov tela stolu, v ktorom sa skrývajú nielen elektrické zásuvky, ale aj celý systém osvetlenia, má človek pocit, že nejde iba o obyčajný kus nábytku, ale skôr o náročnú stavbu: „Telo pultu bolo skonštruované pomocou štandardných metód navrhovania, čiže ako priestorová a pôdorysná skica, vypracovaná do uchopiteľnej formy – vzájomne na sebe nadväzujúce oblúky vytvárajú plynulú krivku,“ hovorí architekt Radovan Schaufler. „Aby sa dal vyrobiť, museli sme ho rozdeliť na šesť zakrivených úsekov a na jeden rovný úsek. Nevyhnutnou pomôckou pri stolárskej výrobe bolo šesť šablón z oceľového plechu, ktoré boli vypálené laserom podľa digitálnych údajov.

Podnož pultu tvorí nepravidelná priehradová konštrukcia alebo skôr dekonštrukcia, ktorú tvoria šikmé vzpery s rozličnou dĺžkou orientované v priestore pod rôznymi uhlami a kotvené do podlahy aj do vodorovného rámu. Vždy dve vzpery mieria do jedného styčníka na podlahe aj na ráme. Jednotlivé styčníky ležia v oboch spriahnutých rovinách tak, aby konštrukcia podnože bola dokonale stabilná a staticky tuhá. Pozícia bodov styčníkov aj orientácia vzpier v priestore boli vygenerované pomocou pracovného modelu pultu v mierke 1 : 10 a prenesené do výkresov. Tvary jednotlivých styčníkov sa zadefinovali priestorovými osami.

Jednotlivé diely boli vyrobené z nehrdzavejúcej ocele 3D obrábacím strojom a potom pozvárané, pričom každý z nich bol iný. Aj dĺžky diagonál jednotlivých nôh sa zmerali 3D modelom v počítači.“  

(hv)
Foto: Ondrej Košík