Spomeniete si ešte na socialistický realizmus?

image 62950 25 v1

Striedmosť a kultivovanosť slovenskej architektúry socialistického realizmu dokumentuje aj obytný dom na Hollého ulici v centre Bratislavy. To, že nebol celkom v súlade s oficiálnymi tézami, potvrdzuje aj opatrná dobová kritika diela.

Obytný dom stojí na svahovitej parcele na nároží Hollého a Špitálskej ulice. Skladá sa z troch radových sekcií a jednej nárožnej časti. Spád ulice je v dolnej časti riešený dvojpodlažným soklom, ktorý imituje kamenné murivo. Zvýšenie parteru umožnilo umiestniť sem ešte jedno podlažie s bytmi a viaceré obchody a služby. Sekcia je na fasáde charakterizovaná tromi združenými oknami. Zaujímavá je prerušovaná rímsa, vyjadrujúca aj samostatnosť jednotlivých sekcií. Lodžie na krajoch každej sekcie majú transparentné zábradlie, čo fasádu síce odľahčilo, ale nezohľadnil sa pritom fakt, že u nás sú tieto priestory skôr skladiskom, nie miestom na posedenie.

Výtvarným obohatením je plastika ženy s dieťaťom od akademického sochára Františka Draškoviča.

Architektúra nemá žiadny dekor. Je však bohato členená. Výtvarným obohatením je iba plastika ženy s dieťaťom od akademického sochára Františka Draškoviča. Pendantom tohto domu je obytný dom na Špitálskej ulici od architekta Karola Lokšu. Obidva projekty pochádzajú z roku 1952 a oba vychádzajú z tzv. typu T-15.

Architektúra nemá žiadny dekor. Je však bohato členená.

Obytný dom na Hollého ulici je svedectvom toho, že na Slovensku len veľmi málo architektov podľahlo politickému tlaku na kopírovanie sovietskej architektúry a jej teórií. Tradícia moderného hnutia bola veľmi silná, rovnako osobnosti profesorov pôsobiacich na Fakulte. Aj preto najvýraznejšou sorelou ostávajú práce viacerých českých architektov, či je to už Nová Dubnica (architekt J. Kroha), alebo sídlisko Šaca v Košiciach (architekti J. Schwarz – F. Zounek – J. Vlasák).

Situácia obytného domu na Hollého ulici na ortofotomape.

RUDOLF MÍŇOVSKÝ
(1921 – 1960)
Narodil sa v Duchcove a architektúru doštudoval na ČVUT v Prahe v roku 1948. Patril do skupiny mladých českých architektov, ktorí prišli na Slovensko po roku 1948. Pôsobil v Stavoprojekte, najmä v oblasti bytových a školských stavieb. Mal významný podiel na architektonických experimentoch v druhej polovici. 50. rokov, išlo o konštrukcie, o obvodové plášte, ale aj o samotné prevádzkové riešenia. Bola to napríklad prvá átriová 12-triedna škola na Thälmannovej ulici s otvorenou prestávkovou halou spojenou so záhradou (1959), materská škola a jasle na sídlisku Februárka „A“ (1958), Stredná priemyselná škola v Martine (s M. Chorvátom, 1957), Základná škola v Tatranskej Lomnici (1960), a samozrejme aj na svoju dobu mimoriadne odvážna konštrukcia auly i celý koncept Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (dnes Poľnohospodárska univerzita, s V. Dedečkom 1960). „Podstatnou mierou sa zaslúžil o vedecký rozvoj projektovej prípravy školských stavieb na Slovensku.“ (Kusý, M.: Projekt 11 – 12, 1960). Mimoriadne invenčný architekt zanechal za 10 rokov práce na Slovensku mimoriadne, žiaľ, málo docenené a sčasti zabudnuté dielo. 

TEXT: PROF. ŠTEFAN ŠLACHTA
FOTO: DANO VESELSKÝ, GOOGLE MAP

Článok bol uverejnený v časopise ASB.