Pamiatková obnova ako investícia – stav a možnosti vstupu súkromného kapitálu
Galéria(5)

Pamiatková obnova ako investícia – stav a možnosti vstupu súkromného kapitálu

Partneri sekcie:

Okrem prírodných krás, zdrojov a turisticko-rekreačných stredísk sú kultúrne pamiatky najväčším bohatstvom krajiny. Môžu spríjemňovať život obyvateľom aj návštevníkom z domova i zo zahraničia. Je známe, že na Slovensku si neuvedomujeme v dostatočnej miere pamiatkovú hodnotu a zahraniční návštevníci o nej vedia len málo. Podľa slov RNDr. Ľuboslava Škovieru z Pamiatkového úradu SR je však už známych niekoľko príkladov znovuobjavenej pamiatkovej hodnoty. V ostatnom čase sa v médiách objavili dve zaujímavosti v súvislosti s pamiatkami. „Kaštiele v Beladiciach a Belej by skončili ako ruiny, keby sa nenašli ľudia ochotní investovať do ich obnovy. V jednom kaštieli natáčali vlani reality show o nevestách a v druhom sa uskutočnila svadba európskeho rangu,“ vysvetľuje Ľ. Škoviera. Kaštieľov a iných pamiatok je na Slovensku stále dosť, no viacerým z nich hrozí zánik. Ich vlastníctvo a užívanie môže byť pritom symbolom prestíže nielen z pohľadu verejného, ale aj súkromného kapitálu.

 

Pamiatky na predaj

Pamiatkový úrad SR eviduje na Slovensku vyše 10-tisíc nehnuteľných pamiatkových objektov. Väčšinovú skupinu vlastníkov tvoria súkromné osoby, po nich nasledujú obce, cirkev a štát vlastní len necelých desať percent. Od roku 2004, keď Slovensko vstúpilo do Európskej únie, môžu vlastníctvo pamiatky nadobudnúť aj fyzické osoby z iných členských krajín. Mnohé pamiatky nemožno predávať ani s nimi inak narábať pre nevyrovnané vlastníctvo. Podľa pamiatkarov je niekoľko ciest, ako získať pamiatku, ktorá nemá vlastníka. Ide však o zdĺhavý a náročnejší postup ako pri pamiatkach s vyrovnaným vlastníctvom.

Čo v prípade, ak o pamiatku nikto nejaví záujemω Často sa na ich záchrane podieľajú dobrovoľnícke združenia. „Dá sa však povedať, že záujem domácich, ale najmä zahraničných investorov sa presúva aj na stredné a východné Slovensko. V ostatnom čase sa podarilo predať súkromným vlastníkom niekoľko pamiatok, napr. v Betlanovciach, Markušovciach, Spišskom Podhradí, v okolí Košíc, v Poprade, Spišskej Sobote či Bardejove,“ dodáva Ľuboslav Škoviera.

V ekonomických centrách a turisticko-rekreačných strediskách širšieho významu sa záujem investorov alebo developerov v oblasti obnovy pamiatok zameriava na rozvoj nehnuteľností pre sídla spoločností, na prechodné ubytovanie či ako doplnkovej hodnoty popri väčšej investícii. Podľa Ľ. Škovieru ešte stále možno vo väčších mestách i tradičných turistických centrách nájsť pamiatky na predaj. Pamiatkový úrad SR eviduje pamiatky na predaj a na svojej webovej stránke vedie ich zoznam. Pamiatky na predaj možno nájsť ešte v mestách, ako sú Banská Štiavnica, Trnava, Bytča, Kremnica, Bardejov či Sliač.

Pamiatky ponúkajú oproti iným nehnuteľnostiam pridanú hodnotu – históriu a s ňou spojený potenciál pre cestovný ruch. Vlastník pamiatky by však mal byť pripravený na väčšie investície a povinnosti, ktoré sú s jej vlastníctvom neodmysliteľne spojené.

Či sú na Slovensku strediská s pamiatkami s potenciálom využitia pre cestovný ruch, odpovedá Ľ. Škoviera jednoznačne: „Potenciál je veľmi veľký, slabá je však propagácia a ponuka služieb v bližšom či vzdialenejšom okolí konkrétnej pamiatky. Treba myslieť aj na potreby návštevníka unaveného po prehliadke historickej pamiatky. Určite ho bude zaujímať, aké sú možnosti ubytovania, gastronomických služieb či rekreačno-športových aktivít.“ A to je veľká výzva pre investorov, ktorú prinášajú pamiatky.

Financovanie obnovy

Ak sa súkromná osoba alebo spoločnosť rozhodne pre kúpu pamiatky, môže pri jej obnove požiadať o pomoc štát. Ak vlastní národnú kultúrnu pamiatku, má nárok na bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci vo veciach pamiatkovej ochrany. V prípade, že vlastník plánuje obnovu alebo reštaurovanie kultúrnej pamiatky a nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť vyplývajúce náklady, finančné príspevky mu môže poskytnúť Ministerstvo kultúry SR alebo obec. Ministerstvo kultúry SR poskytuje tieto príspevky prostredníctvom programu Obnovme si svoj dom.

Príspevky na obnovu kultúrnych pamiatok poskytuje Ministerstvo kultúry SR prostredníctvom podprogramu 1.1. pre obnovu kultúrnych pamiatok; pre pamiatky v lokalitách svetového kultúrneho dedičstva je určený podprogram 1.2. Povinné spolufinancovanie z prostriedkov žiadateľa pre tieto podprogramy bolo pre rok 2008 určené vo výške min. 5 %. Spolufinancovanie projektu formou nefinančného vkladu ministerstvo neakceptuje. Na poskytnutie príspevku žiadateľ nemá právny nárok (viac informácií na www.culture.gov.sk).

Objem finančných prostriedkov, ktorý žiadatelia požadujú, však nedokážu pokryť prostriedky, ktoré sú každoročne vyčlenené zo štátneho rozpočtu. Ďalšou možnosťou sú finančné príspevky na obnovu pamiatky z európskych fondov a z nadácií. Na obnovu pamiatky sa dá získať príspevok z európskych fondov Phare, Ispa a Sapard. V regiónoch Bratislava a Trnava možno žiadať príspevok z európskeho fondu Interreg III na cezhraničné projekty s Rakúskom. Jednou z možností, ako získať finančnú podporu, je príspevok z tretieho sektora – nadácií na rozvoj kultúry, umenia a architektúry alebo rozvoj podnikania.

V ostatnom období sa čoraz častejšie stretávame s podporou pamiatkovej obnovy prostredníctvom firemných nadácií. Pamiatkový úrad vedie evidenciu pamiatok, ktoré boli obnovené vďaka firemnej filantropii. „Sledujeme ukončené akcie obnovy pamiatok, granty, ktoré sú prideľované aj z neštátnych zdrojov,“ hovorí Ľ. Škoviera a dodáva, „medzi ne patria rôzne nadácie a granty – Nadácia SPP, Orange, Nórske granty či štrukturálne fondy EÚ.“

Keď nápad zviditeľní históriu

Pri pamiatkach, o ktoré zatiaľ súkromní investori neprejavili záujem, si ich záchrana vyžaduje istú mieru fantázie. Príkladom inovácie v prístupe k pamiatkam je už spomenutá obnova kaštieľov na juhu Slovenska alebo komplexný prístup k histórii v prípade svetového unikátu výstavby pevnosti Guédelon na severovýchode Francúzska. S nápadom vybudovať túto pevnosť prišiel Michel Guyot, súčasný majiteľ a reštaurátor hradu Saint-Fargeau en Puisaye v blízkom okolí. Archeologické výskumy na základoch tohto hradu mu vnukli myšlienku vybudovať novú pevnosť podľa konštrukčných metód z obdobia 13. storočia. Stačilo len niekoľko mesiacov na to, aby presvedčil a zmobilizoval potrebných partnerov.

Projekt situoval v blízkosti lesa Guédelon neďaleko obce Saint-Fargeau. V roku 1997 sa oficiálne začali práce a o rok neskôr stavenisko sprístupnili verejnosti. Dnes už možno hovoriť o úspešnosti projektu, keďže v minulom roku zaznamenali viac ako 235-tisíc návštevníkov. Guédelon sa tak stal za relatívne krátky čas druhým najnavštevovanejším turistickým miestom v burgundskom regióne. Webovú stránku Guédelonu navštívi priemerne 60-tisíc návštevníkov mesačne. Na rozdiel od tradičných stavenísk s pamiatkovou hodnotou je jeho hlavným poslaním prístupnosť verejnosti – ukázať a vysvetľovať znalosti predkov v oblasti staviteľstva. Jeho výstavba potrvá približne 25 rokov.

Lucia Hakelová
Foto: archív Nadácie SPP, Dano Veselský, Guédelon