Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch minulého storočia priniesla do československej architektúry tému tzv. najmenšieho bytu. Na slovenskej strane patrili k najdôležitejším príspevkom do tejto diskusie práce architektov Fridricha Weinwurma a Imricha Vécseia – pavlačové obytné bloky UNITAS na Šancovej ulici a obytná skupina Nová doba na Vajnorskej ulici v Bratislave.
Kedysi to bola súčasť mestských hradieb, neskôr meštiansky dom, v minulom storočí sa doň nasťahovala detská cukráreň, potom zase piváreň Kelt, no a teraz je tu exkluzívna reštaurácia Le Monde, administratívne priestory a luxusné byty. Rožný dom na Rybárskej bráne 8 v Bratislave, známejší ako Kernov dom, prešiel nielen ďalšou premenou funkcie, ale aj komplexnou rekonštrukciou a dostavbou. Hviezdoslavovo námestie získalo ďalšiu dominantu s novou tvárou.
V rozsahu neveľkom diele Jaromíra Krejcara nachádzame viaceré kúpeľné stavby, napríklad kúpeľný dom v Karlových Varoch (1931), projekt sanatória v Poděbradoch (1931), súťažný návrh na tuberkulózne sanatórium v Starom Smokovci (1932) a súťažný návrh na sanatórium vo Vyšných Hágoch (1932). Realizovať sa mu však podarilo iba jediný návrh, a to v Trenčianskych Tepliciach. Ide o niekdajší kúpeľný dom Nemocenskej pokladne soukromých úředníkov, ktorý dnes poznáme ako Liečebný dom Machnáč.
Rok 1918 priniesol na Slovensko mnoho českých intelektuálov. Prišli, aby pomohli samostatnému Slovensku postaviť sa na nohy. Boli to však najmä architekti, ktorí prišli aby projektovali čí vychovávali slovenskú technickú inteligenciu. Vojtech Šebor, Jindrich Merganc, Klement Šilinger, Jozef Marek, František Faulhammer a ďalší, vrátil sa Dušan Jurkovič. Práve architekti tvorili najsilnejší odbor Umeleckej besedy slovenskej (UBS) pri jej založení v roku 1921. Medzi nimi boli aj mladí architekti Alojz Balán a Juraj Grossmann.
Kolonádový most v Piešťanoch patrí k najvážnejším slovenským ašpirantom zo stavieb modernej architektúry na zápis do svetového kultúrneho dedičstva. Je príkladom, že aj inžinierska stavba môže byť vynikajúcim architektonickým dielom. V tvorbe architekta Emila Belluša to však nie je ojedinelý prípad. Obilné silo NUPOD či vodojem v Trnave sú ďalšími príkladmi vynikajúceho spojenia architektúry a inžinierskej stavby.
K tzv. zlínskej architektúre nepatria len výrobné budovy a rodinné domy. Jej súčasťou sú hotely, školy, obchodné domy a aj viaceré sakrálne stavby. Patrí sem napríklad evanjelický kostol v Zlíne (1937), Kostol sv. kríža v Bratislave-Petržalke (1931), aj známy (ale nerealizovaný) súťažný projekt kostola a pamätníka Tomáša Baťu v Baťove (1940). Autorom všetkých týchto projektov bol architekt Vladimír Karfík. K najznámejším Karfíkovým sakrálnym stavbám však patrí rímsko-katolícky kostol v Baťovom továrenskom meste na Slovensku – Baťovanoch, dnešnom Partizánskom.
Komplex termálnych kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach je súborom viacerých výnimočných architektonických diel. Nachádzame tu diela Jaromíra Krejcara, Michala M. Harminca, Artura Szalatnaia-Slatinského, Milana Šavlíka a ďalších. Medzi nimi vyniká dielo brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa (1895 – 1972), ktorým je svetoznáme termálne kúpalisko Zelená žaba. Toto dielo vytvorené v roku 1936 sa vo Fuchsovej tvorbe označuje za prelomové.
