Kolónia Svojdomov v Žiline
Galéria(5)

Kolónia Svojdomov v Žiline

Partneri sekcie:

Baba v Prahe, Nový dům v Brne, Weissenhof v Stuttgarte a ďalšie malé obytné skupiny, ktoré vznikli ako výstavy vzorových príkladov novej kultúry bývania a architektúry koncom 20. a začiatkom 30. rokov minulého storočia, sú známe v celom svete. Málokto však vie, že aj Slovensko má svoju „výstavu nového bývania“. Je to súbor rodinných domov v Žiline, známa pod názvom Svojdomov.

Súbor nachádzajúci sa okolo ulíc Murga­šovej, Tolstého, Na šefranici, D. Krmana a Stárkovej bol postavený v rokoch 1928 až 1932. Autorom prvého urbanistického riešenia bol architekt Žigo Wertheimer. Súťaž na architektonické riešenie bola vypísaná v roku 1927 a prvú cenu získal architekt M. M. Scheer v spolupráci s architektom J. Steinom. Prípravu súťaže a výstavu organizovalo Bytové stavebné družstvo. Hoci sa z plánovaných 68 rodinných domov (Wertheimerov projekt počítal až so 140) postavilo iba 41, aj tak patrí vo svojej dobe tento súbor k mimoriadnym.

Nachádzame tu päť typov radových domov, v podobe 28 samostatne stojacich domov a 13 dvojdomov s rozličným dispozičným riešením – dvojizbové s manzardou, dva dvojizbové byty v jednom dome, trojizbové i štvorizbové byty. Autori tu uplatnili prvky novej modernej funkcionalistickej architektúry, ako napr. rovné strechy, pochôdzne strešné terasy pre tzv. slnečný kúpeľ, veľké obytné balkóny, zimné záhrady, vysunuté schodištia, veľké okná atď. Väčšina domov je jednoposchodová.

Svojdomov predstavoval v tomto období nový štandard bývania a výrazne ovplyvnil vývoj bývania v nasledujúcich rokoch v celom meste. Neskôr sa stal súčasťou tejto štvrte aj ev. kostol architekta M. M. Harminca a fara od M. Kováča. Žiaľ, po II. svetovej vojne sem vstúpila nová viacpodlažná výstavba, ktorá nerešpektovala pôvodnú urbanistickú koncepciu.



Kolónia Svojdomov v Žiline na ortofotomape   
Ortofotomapa © Geodis Slovakia, s. r. o., 2006

M. M. Scheer (1902 – 2000) – rodák z Považskej Bystrice. Štúdium architektúry absolvoval v Brne v roku 1925. V rokoch 1926 – 1948 pôsobil vo vlastnom architektonickom ateliéri v Žiline. Z tohto obdobia k jeho najdôležitejším prácam patria Finančný palác v Žiline (1930 – 1931), Štátna ľudová škola na Závaží 2 (1932), obytný a obchodný dom Trávniček (1932), Saleziánsky ústav Žilina (1937 – 1939), vstupný areál ­SUPRY v Ružomberku (1940), obytný dom Hustý (1946 – 1947). Patril k zakladateľom tzv. socialistickej projekcie a od roku 1948 do roku 1952 viedol Stavoprojekt v Žiline. V roku 1952 sa presťahoval do Nitry, kde získal najväčšie uznanie projektom sídliska Chrenová. Zomrel v Nitre v roku 2000.

prof. Štefan Šlachta
Foto: Ladislav Kupkovič

Článok bol uverejnený v časopise ASB.