asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva
Partneri sekcie

Architektúra ako útočisko

11.06.2017

Stavba s charakterom ústrania vzniká väčšinou na základe špecifickej zákazky, no môže sa vytvoriť aj spontánne. Od svojho okolia sa výrazne izoluje alebo, naopak, nenápadne s ním splýva.

Netradičný prístup k architektúre je experimentom, ktorý dokáže priniesť prekvapivú až magickú kvalitu. Talianski architekti Act Romegialli takto úspešne zariskovali na pozemku s víkendovým domom, ležiacim na švajčiarsko-talianskej hranici, v obklopení kopcov Rétskych Álp.

Green box – ukrytý v záhrade

Základným kameňom projektu bola záhrada, ktorá je klientovou veľkou vášňou. Je kombináciou upravovanej aj čisto divokej zelene. Úlohou architektov bolo zrevitalizovať nevyužívanú garáž na parcele a premeniť ju na letnú kuchyňu s možnosťou skladovania záhradkárskych potrieb.

Z malého zadania bez prehnanej ambície sa vykľul záhradný pavilón, ktorý je svojím spôsobom nenápadne nápadný. Pôvodná garáž pozostávala z jedinej miestnosti a krytého exteriérového stojiska s rovným zastrešením. Taliansky ateliér navrhol otvorenú sedlovú strechu a netypický fasádny plášť.

Rastlinnou bázou fasády sú husté zelené popínavce s drobným kvetenstvom (zemolez ovíjavý, stavikrv baldžuánsky), usporiadané v dvoch vrstvách (chmeľ obyčajný, plamienok tangutský). Po obvode pavilónu boli vysadené viacfarebné trvalky (centrant červený, sviečkovec, pakost krvavý, rudbekia trojlaločná), doplnené letničkami (krasuľka perovitá, asamietnica drobnokvetá, kapucínka väčšia, cínia jemnolistá) spolu s cibuľovinami.

Konštrukčný skelet pavilónu je vytvorený z vyľahčených kovových profilov s pozinkovou úpravou. V rámci prízemia je osadený jednoduchým zasklením a kompletne celý pokrytý sieťou z oceľových laniek. Ich funkciou je slúžiť popínaniu rastlín, keďže pavilón dostal celoplošne živý obal.

Kancelária Act Romegialli chcela vynovené záhradné zátišie poňať jednoducho, striedmo, bez výrazných zásahov a s dôrazom na prírodnú zložku. Na jej vyhotovenie zvolili obyčajné štrapačné materiály, ktoré svojím prirodzeným patinovaním výborne doplnia jestvujúce kamenné múry a železobetónový strop.

Zloženie rastlinnej pokrývky Green boxu pomáhal vyberať krajinný architekt Gheo Clavarino. Výsledná kombinácia rastlinstva poteší záhradkára nepretržite zakvitnutou „zelenou fasádou“.

Nová letná kuchyňa s posedením a skladom náčinia dostala na podlahu a na posuvné dvere repasované smrekové fošne. Kuchynský pult a jeho vybavenie boli vyrobené z pozinkovanej ocele s obnaženými vodovodnými batériami industriálneho charakteru.  

Bujne zarastený prístrešok, aktívne využívaný od jari až do jesene, poskytuje príjemnú prirodzenú tôňu. Jeho polotransparentná fasáda pôsobí ako závoj medzi interiérom a exteriérom a vytvára prírodné mimikry. Človek vnútri zažíva atmosféru lesa.

Veľkou devízou Green boxu je flexibilita spoločenského užívania. Poskytuje komorné útočisko pre jednotlivca hľadajúceho samotu a miesto na premýšľanie. Je majiteľovým súkromným záhradným observatóriom. Zároveň poslúži romantickému stolovaniu v páre či ako priestor na posedenie s pár priateľmi.

Architekti vytvorili základ, na ktorý naviazala príroda, čím si dielo dotvorila sama.

Bývalá garáž získala novou archetypálnou formou domu harmonickejšiu proporciu a vďaka organickej fasáde splynula so záhradou. Na človeka zapôsobí svojou jedinečnou atmosférou reagujúcou na zmeny svetla či ročných období, pričom zaujme nielen pozorovateľa zvonka, ale aj návštevníka vnútri. 

Mask House – medzi dvoma svetmi

Projekt príbytku v Ithace v štáte New York podnietila tragédia v rodine. Filmový producent hľadal súkromné útočisko na rozhraní lesa a brehu jazera, v ktorom sa utopil jeho mladší brat. Príbytok, kde by mohol spočinúť sám so svojimi myšlienkami, mu zrealizovala architektonická kancelária WOJR z Cambridge v Massachusetts.  

Stavba kompaktného objemu, levitujúca nad svažitým brehom jazera, má výmeru len necelých 55 m2 a obdĺžnikový pôdorys.

Koncept domu je postavený na dvojznačnosti. Azylový habitat sa týči na vysokých pilótach, čím sa izoluje od neďalekej vodnej hladiny. Súčasne je jeho rozsiahle zasklenie orientované na snové výhľady na jazero. Vyzdvihnutý na úroveň korún stromov sa Mask House stáva súčasťou okraja lesa. K tomu mu dopomáha aj jeho predsadená „maska“ orientovaná voči stromom.

Maska domu poskytuje smútiacemu ochranu a potrebnú izoláciu od kolobehu každodennosti.

Kulisa pozostávajúca z laťovej zásteny vytvára účinnú lesnú kamufláž. Maska integruje a zároveň vyčleňuje príbytok trúchliaceho mimo hranice lesa. Nachádza sa tak na pomedzí dvoch svetov, lesného a vodného, alebo prenesene – niekde uprostred medzi svetom pozostalých a nebohých.

Tajomne a melancholicky pôsobiaci príbytok je sprístupnený cez lesné lávky vedené vo výške. Hlavná lávka ústi priamočiaro do čela masky. Už znejasnený príchod k stavbe je neobyčajným zážitkom a počiatočnou fázou cesty skrz rôzne svety s rozmanitými priestorovými dimenziami. Dojem otvorenosti strieda pocit stiesnenosti po vstupe do úzkeho prechodového pásu, vymedzeného laťovaním a domom samotným. Táto malá, ale významná križovatka sprístupňuje cez nenápadné schodisko jednoduchú strešnú terasu a pripája k obydliu ďalšiu lávku vlniacu sa lesom. Záverom cesty sa človek dostáva do asketickej svätyne naplnenej svetlom, pokojom a pokorou so šírym výhľadom na mystický svet vodných pár nad jazerom.

Striedma estetika v kombinácii s rafinovaným experimentovaním umožňujú vyznieť významovej rovine projektu.

Súkromný a zároveň otvorený Mask House je architektúrou jedinej centrálnej miestnosti. Dominuje v nej posuvné celostenové zasklenie a zavesený kozub ako srdce domu. Na južnej stene sa nachádza zázemie kuchyne a na severnej kúpeľňa a spací kút. Zámerne temné útočisko so sivou fasádnou krytinou má v interiéri kontrastne bledý drevený obklad a biele kachličky.

Iba spacia nika je výnimkou a stelesňuje ústranie v rámci ústrania. Celá vyhotovená v čiernej plstenej „tapete“ je rozmerovo zminimalizovaná akurát pre dvojlôžko. So stiesňujúcimi pocitmi sa človek môže obrátiť k oblohe, ktorá je tu sprostredkovaná cez magický kruhový svetlík priamo nad posteľou. Výklenok je doplnený aj o malé okno hľadiace na jazero a o zopár ďalších odkladacích ník.

  

Odľahlé útočisko v Ithace inšpirujúco reaguje so svojím okolím, ovplyvňuje emócie cez farby, materiály a priestory a jeho výpoveď je cielene nejednoznačná. V prvom rade je ale pôsobivým pietnym miestom vyhradeným na samotu, spomienky a kontempláciu. 

Cerido SO/Taliansko a Ithaca/štát New York/USA     
Text: Beáta Paňáková

Foto: Marcello Mariana, Alexis Nicolas Basso

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP