Vzdialené póly bytovej architektúry

Projekt veľkého austrálskeho ateliéru Bligh Voller Nield s vyše 200 zamestnancami je určený pre najmladšiu generáciu. Ateliér stojí v bývalej zábavnej štvrti v centre Brisbane, tretieho najväčšieho austrálskeho mesta. Je súčasťou nákladného plánu regionálnej vlády Queenslandu na reštrukturalizáciu štvrte, keďže v poslednom čase štvrť upadla a stala sa dosť nebezpečnou.

Pôdorys sedempodlažného domu s dvojúrovňovou podzemnou garážou ovplyvnila úzka parcela. Kostrou je dlhá chodba, ktorá je hranicou dvoch traktov, pričom uličná strana má výhľad na downtown. Dom sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou bytov. Sú navrhnuté tak, že pohľad z bytu do bytu je vylúčený. V zhode s aktuálnym trendom majú zväčša kuchyňu otvorenú do obývacieho priestoru, iba v najväčších bytoch od štvrtého podlažia je kuchyňa od jedálne čiastočne oddelená múrom. Byty majú vďaka zasúvacím priečkam variabilný pôdorys. Prízemné byty v prednom trakte sú väčšinou prístupné individuálne z ulice cez malú chodbu.

Do budovy vedú tri spoločné vstupné priestory, k výťahom stredný z nich. V zadnom trakte na najnižšom podlaží majú byty atraktívnu terasu obklopujúcu miestnosti a vytvárajúcu okolo nich intímny priestor v tvare písmena L. Betónové leštené stropy a podlahy, veľa kovových prvkov a iné industriálne náznaky sú signálom prostredia neďalekej stanice a skladov. Pestré farby sú v zhode so subtropickou klímou, hoci projektanti uvažovali aj o pastelových alebo zemitých farbách.

Interiér je takisto dielom ateliéru Bligh Voller Nield, ktorý je v Austrálii i v oblasti interiérovej tvorby autoritou – je deväťnásobným nositeľom Národnej ceny za interiér, minulý rok získal túto cenu za riešenie Deutsche Bank v Sydney od Foster & Partners.

Komplex šiestich štvorpodlažných domov v štvrti celkom na okraji slovinskej metropoly projektovala firma, ktorá existuje len desať rokov. Za tento komplex jej v roku 2005 udelili Plečnikovu národnú cenu, ktorou boli ocenení za projekt základnej školy aj dva roky predtým. Podobne ako v Brisbane sa objekt adaptuje na prostredie pri železnici. Fasádu s červeným opláštením charakterizujú zavesené balkóny na oceľových lanách, navrhnuté tak, aby neboli v jednej línii a aby si ich obyvatelia nemohli prehradiť na provizórne odkladacie priestory. Dynamickým vzťahom balkónov a dvoch hranolov komplikujúcich hornú líniu na užšej strane domu pri hraniciach parcely sa budovy vymykajú pokojnej elegancii, ktorá je inak pre stavby tejto firmy typická.

Hoci je tento obytný komplex s malými bytmi a jednoduchými pôdorysmi sociálnym projektom financovaným mestom, predsa len majú byty istú dispozičnú variabilitu vďaka drevenej priečke medzi kuchyňou a obývačkou, ktorá sa dá odstrániť. Chodby sa riešia tak, aby v nich bolo dostatok svetla – každá sa končí oknom alebo balkónom.

Architekti venovali veľkú pozornosť okoliu. Budovy sú zoradené po tri v dvoch radoch a medzi nimi je park, rozčlenený šiestimi malými zatrávnenými pahorkami, ktorý dopĺňa volejbalové ihrisko. Z tohto ústredného priestoru vedú vstupy do domov, pred ktorými vďaka dlhým prístreškom nad druhým podlažím vznikol príjemný spoločenský priestor. Domy sa do parku neobracajú oknami, ale veľkými nerozčlenenými farebnými plochami. Monumentálny účinok týchto plôch umocňuje šikmé podkrovie, vďaka ktorému sú budovy z tejto strany vyššie takmer o celé podlažie.

V Spojených štátoch medializovaný obytný komplex Museum Residences stojí vo východnej časti mesta Denver. Sedempodlažný rezidenčný komplex s garážami a múzeum na novom námestí oproti nedávno dokončenej prístavbe Denver Art Museum je dielom Daniela Libeskinda. Na námestí sa podľa jeho projektu stavia ešte 17-poschodový bytový dom. Vďaka tomuto komplexu a dokončovanému Kráľovskému ontárijskému múzeu v Toronte, tzv. Kryštálu, začína byť Libeskind známy aj inými dielami než len koncepciou obnovy obchodného centra na Ground Zero v New Yorku spred štyroch rokov.

Obytná budova s dvojitou fasádou zo skla a ocele so systémami od nemeckej špecializovanej firmy kontrastuje s titánovým exteriérom múzea v jej blízkosti. V interiéri už viac poznať ruku newyorkského architekta, napr. typické odklony od pravého uhla v pôdoryse, pričom lichobežníkové a romboidné miestnosti sú ešte skomplikované vsunutými šikmými výbežkami. V bytoch sú otvorené kuchyne s kuchynským ostrovom navrhnutým Libeskindom, nábytok talianskej značky Berloni a nemecká biela technika.

Tvorca, miesto a štandard prispeli k vysokej cene okolo 5 000 dolárov za štvorcový meter (i keď najvyššie ceny v rezidenčných domoch od svetoznámych architektov, zväčša v New Yorku – pravda, iba výnimočne –, dosahujú aj viac ako štvornásobok). Lepšiu predstavu o cenových reláciách nám azda poskytne porovnanie s priemernou cenou rodinného domu, ktorá bola v coloradskej metropole podľa údajov v Denver Business Journal v čase dokončenia rezidencií približne 280-tisíc dolárov, kým najmenší byt s metrážou 70 štvorcových metrov stál 342-tisíc dolárov.

V oblasti výškových obytných komplexov sa očakáva, že o niekoľko rokov pravdepodobne vytvorí celkom nové kritériá 160-poschodová obytná veža Fordham Spire v Chicagu od Santiaga Calatravu.