Kaskády v Karlovej Vsi

Karlova Ves bola v minulosti samostatnou obcou, susediacou s hlavným mestom zo západnej strany. K Bratislave sa pripojila až v 40. rokoch minulého storočia. Neskôr, v 60. rokoch, vznikol aj územný plán, ktorý určil jej súčasnú podobu. Jadro sídliska – takzvaný obytný súbor Karlova Ves – navrhli v tom čase architekti Stanislav Talaš, Jozef Fabiánek, Karol Ružek a kolektív. Samozrejme, v priebehu polstoročia prešla mestská časť mnohými zmenami a dnes je to rozsiahle sídlisko s množstvom obyvateľov. Poslednou zmenou bolo vybudovanie bytového domu Rezidencia Kaskády.

Zložitý pozemok
„Každý developer a investor zvažuje najmä to, aby projekt, do ktorého investuje peniaze, bol pekný a ekonomicky výhodný,“ hovorí na úvod Peter Styk, majiteľ spoločnosti STYK Development RK, spol. s. r. o., developer a investor v jednej osobe. Dodáva, že práve preto sa po nadobudnutí pozemku zamýšľal nad jeho najefektívnejším využitím. Pozemok, na ktorom rezidencia stojí, má pomerne komplikovaný pôdorys – architekti museli projekt bytového domu zapracovať do kaskádovitého terénu. Problémy pri polohovaní domu spôsobil aj susedný objekt. Svojou kolmou orientáciou potrápil architektov, zároveň však stavbu nepriamo obohatil. „Dom na južnej strane pozemku sa úplne vymyká celému konceptu štvrte,“ hovorí architekt Ján Polášek, jeden z autorskej dvojice architektonického ateliéru Atlas. „Je to bariérový objekt, ktorý nemá nič spoločné s uličnou čiarou a narúša ohýbajúcu sa líniu zástavby, ktorú Kaskády chceli sledovať. Museli sme preto vymyslieť elegantné, no zároveň funkčné riešenie ukončenia bytového domu,“ opisuje architekt okolnosti a ukazuje pritom na atypické ukončenie budovy.

Hmota, ktorá odľahčuje
„Rezidencia je v podstate posledným domom, ktorý dotvoril túto lokálnu zástavbu, na nič iné tam už nie je miesto,“ konštatuje architekt Boris Džadoň, druhá polovica autorského ateliéru Atlas. Funkcia objektu bola určená územným plánom – mohlo ísť len o rezidenčné bývanie s polyfunkciou. „Vytvorili sme teda tri bytové domy spojené garážou. Keďže developer chcel priestor využiť čo najefektívnejšie, ťahali sme ich čo najviac do výšky – samozrejme, v medziach urbanistickej štúdie a svetlotechniky,“ dodáva architekt Džadoň. Keď developerská spoločnosť pozemok získala, okolité pozemky ešte neboli zastavané. „Veľa sme so susedmi rokovali, vymieňali si projekty a zhovárali sa, až sme sa nakoniec dohodli. S jedným zo susedov sme sa napríklad dohodli, že budeme obaja stavať až na hranicu pozemku, a dnes máme spoločnú dilatačnú stenu. Obaja sme získali tri metre zastavanej plochy,“ hovorí developer Peter Styk.

Základným konceptom bytových domov je rozčlenenie budovy horizontálnou líniou na dve hmoty. Základná, oranžová hmota je odlíšená farebne a má evokovať nízkopodlažnú zástavbu. „Na ľudí lepšie pôsobia menšie stavby, preto sme sa rozhodli pre toto riešenie. Biela fasáda zvyšnej časti budovy pôsobí transparentnejšie. Chceli sme vyvolať dojem, že stavbu vlastne tvoria dve zástavby – jedna nižšia, obrátená do parku, a druhá vyššia, prístupná z uličnej fasády,“ konštatuje architekt Boris Džadoň. V oranžových kubusoch zasadených do vyšších častí stavby sa ukrývajú mezonetové byty s výhľadom na Dunaj.

Rezidencia Kaskády Miesto:  Bratislava, Kresánkova ulica, Karlova Ves, Dlhé diely Využitie:  bytový dom Autori:  Ing. arch Boris Džadoň, Ing. arch. Ján Polášek Architekti:  Ing. arch Boris Džadoň, Ing. arch. Ján Polášek, Ing. arch. Vladimír Talaš Investor:   STYK Development RK, spol. s r. o. Developer:   STYK Development, RK spol. s r. o. Prevádzkovateľ: OTYK ,spol. s r. o. Stavebné povolenie:  2. 4. 2008 Začiatok výstavby:  4/2008 Ukončenie výstavby: 3/2010 Celkové náklady stavby: 18 816 600 € Etapa:  ukončené Plocha parcely:  5 255 m2 Zastavaná plocha: 3 991 m2 Úžitková plocha : 17 325 m2 Obostavaný priestor: 54 120 m3 Zeleň a ostatné plochy: 12 000 m2 Podlažná plocha: 20 815 m2 Počet bytov v bytových domoch:  104 Počet nadzemných podlaží:  objekt SO-01: 5, objekt SO-02: 7, objekt SO-03: 6 Počet podzemných podlaží:   2 Počet podzemných parkovacích miest: 150 Generálny dodávateľ:  OTYK, spol. s r. o. Generálny projektant: ATLAS, a. s., Organizácia výstavby: OTYK, spol. s r. o. Vonkajšie omietky: ASSYX, spol. s r. o. Strešná krytina: STRESTAV, s. r. o. Strešná konštrukcia: ASSYX, spol. s r. o. Spevnené plochy: OTYK, spol. s r. o. Dlažby:  OTYK spol. s r. o. Murivo:  OTYK, spol. s r. o. Fasády:  ASSYX, spol. s r. o. Obklady:  OTYK, spol. s r. o. Okná:  FENESTRA SK, spol. s r. o. Oplotenie:  žiadne / no Vykurovanie:  P.I.M. Slovakia, a. s.

Príbeh parku
Zadná strana pozemku rezidencie sa opiera o údolie, ktoré bolo pred dokončením stavby zdevastované. „Na začiatku projektu sme od mestskej časti dostali podmienku, že máme toto údolie zazeleniť. Pôvodne sme plánovali, že tam vysadíme trávnik, potom sa však zmenilo vedenie mestského úradu a z trávnika sa stal park,“ konštatuje developer Peter Styk. Dodáva však, že investícia do parku, ktorú si približne na polovicu rozdelili s mestom, sa oplatila – rastúci park v údolí je pridanou hodnotou bývania v rezidencii. „Park má rozlohu okolo 12-tisíc štvorcových metrov. Je vybavený infraštruktúrou – vybudovali sme chodníky, zaviedli elektroinštalácie s verejným osvetlením a priviedli rozvody na polievacie zariadenia. Mestská časť sa postarala o samotnú zeleň – výsadbu trávniku, stromov a kríkov. Mala by tiež osadiť lavičky, ešte to však neurobila,“ hovorí investor a developer v jednej osobe. „Predpolie takéhoto rozsahu predstavuje v tejto oblasti luxus, keďže je tu veľmi veľké percento zastavanosti plochy,“ konštatuje architekt Ján Polášek. 
Z dvoch sú traja

Developer s autormi architektonického návrhu, ateliérom Atlas, už v minulosti spolupracoval. S ich architektonickým návrhom domu ako celku, ako aj s jeho osadením a zakomponovaním do terénu bol spokojný. Ani opakované návrhy dispozičných riešení bytov však nesplnili jeho očakávania, preto sa developer rozhodol počas vytvárania projektu prizvať tretieho architekta – Vladimíra Talaša z ateliéru TEAM T. „Naša spolupráca na tomto projekte bola tiež pokračovaním dlhoročnej predchádzajúcej spolupráce a našou úlohou bolo zásadne upraviť dispozičné riešenie väčšej časti bytov a následne vypracovať realizačnú dokumentáciu stavby a zabezpečiť výkon autorského dozoru,“ vysvetľuje architekt Vladimír Talaš. Developer dodáva, že nepravidelné pôdorysy domov, a tým aj podlaží spôsobili, že interiérové riešenia boli veľmi zložité. „V prvom architektonickom návrhu ateliéru Atlas sa nachádzalo priveľa chodbových priestorov. Nezlepšilo sa to ani po prepracovaní, preto sme sa rozhodli osloviť architekta Vladimíra Talaša,“ hovorí. Ateliér Atlas sa k svojmu vystriedaniu veľmi vyjadrovať nechcel. „Je to medzi nami a developerom,“ zhodli sa obaja architekti.

Architekt Vladimír Talaš ovplyvnil najmä vnútorné dispozičné riešenia. Odrazilo sa to aj na počte bytov – v pôvodnom projekte ich bolo 91, v konečnej verzii ich je 104 a takmer každý je iný. Peter Styk však dodáva, že so stavbou ako celkom je veľmi spokojný, o čom svedčí aj to, že ju prihlasuje do súťaže Stavba roka. „Myslím, že je to veľmi pekná a kvalitná stavba a som spokojný s oboma prístupmi, ktoré v nej boli uplatnené,“ hovorí. Súhlasí s ním aj architekt Talaš, podľa ktorého je to veľmi podarený súčasný projekt. „Na návrhoch kolegov z Atlasu si cením najmä celkové osadenie objektu do existujúceho prostredia s mnohými obmedzeniami a takisto hmotné aj priestorové riešenia. Objekt má zapamätateľnú koncepciu a obsahuje súčasné výrazové prostriedky,“ dodáva. Architekti z ateliéru Atlas sú s výsledkom projektu spokojní, no mrzí ich, že nemali možnosť zúčastniť na dokončovacích prácach. „Niektoré aspekty projektu vo vás zrejú a potrebujú čas. Určité detaily by sme už v poslednej fáze riešili inak,“ naznačuje Ján Polášek.

Z veľkých menšie
Rezidencia sa skladá z troch objektov, pričom v spodnej časti pozemku sa nachádza objekt 1. Nachádza sa v ňom 16 bytov a poskytuje výhľad na lužné lesy a zeleň. Tento objekt je vybavený vyšším štandardom materiálového vybavenia a riešení. Byty tu majú samostatné kúrenie, bojlery na vodu, ale aj garáže. „Tento dom je atraktívnejší a je určený náročnejším klientom, čo sa, samozrejme, odzrkadľuje aj na cene,“ vysvetľuje Peter Styk. Zvyšné dva objekty majú byty so štandardným vybavením, developer si však dal záležať na kvalite dokončovacích prác. „Chcem dať zákazníkom možnosť vybrať si zo širšieho výberu, než je nevyhnutnosť,“ hovorí.

Pôvodné riešenie objektu počítalo s menším počtom bytov, kríza však developera prinútila zámery prehodnotiť. „Veľké, nadštandardné byty sme predelili na menšie, takže v konečnej fáze sa v bytovom dome nachádza najviac dvoj- až trojizbových bytových jednotiek,“ konštatuje Peter Styk.

Z celkového počtu bytov 104 je momentálne predaných 49 a sú otvorené rokovania s ďalšími klientmi. „Damoklov meč nad nami zatiaľ nevisí, stále je nejaký dopyt, a navyše banka, ktorá nám poskytla úver, vie, že situácia dnes nie je najjednoduchšia. Všetci vidia, že projekt dopadol dobre, a dúfajú, že kríza popustí,“ dodáva.

Okrem bytových priestorov sa v objekte nachádza aj päť polyfunkčných priestorov v prízemných častiach budovy a dve až tri podzemné podlažia sú vyhradené na parkovanie.

„Ak sa podarí polyfunkčné priestory predať alebo prenajať a usídlia sa tam prevádzky určené obyvateľom, bude to mať isto blahodarný vplyv na výzor a oživenie ulice,“ hovorí architekt Boris Džadoň.

Developer v objekte pripravil aj dva vzorové byty, ktoré majú potenciálnym klientom pomôcť predstaviť si, ako budú vyzerať tie ich.

Rez

Pôdorys 4. nadzemného podlažia

Tamara Leontievová
Foto: STYK Development RK

Článok bol uverejnený v časopise ASB.