Do organizmu Bratislavy vstupujú úvodné etapy Jégého aleje
Do pôdorysu Bratislavy pribudol ďalší veľký bytový projekt – Jégého alej. Jeho dokončená I. a II. etapa prináša 506 bytov a apartmánov, ktoré podľa tvorcov projektu zodpovedajú súčasným kritériám bytovej výstavby. Navonok sa objekt presadzuje výraznou architektonickou členitosťou, ktorá vychádza z troch sekcií tvorených hmotami spojenými ustupujúcimi krčkami s bytmi a schodiskami. Smerom dovnútra zase Jégého alej stavia na prehľadnej a rozmanitej dispozícii bytov s balkónmi, lodžiami a rozľahlou zelenou terasou. Odvážne sú aj ambície developera, ktorý verí, „že po dokončení všetkých etáp Jégého alej napomôže Jégého ulici stať sa v blízkej budúcnosti živou veľkomestskou zónou lemovanou obchodmi, kaviarňami a reštauráciami“.
Jégého alej pochádza z ateliéru pražskej architektonickej a projekčnej kancelárie Helika, ktorá v roku 2004 rozšírila svoje aktivity aj na Slovensko. Jégého alej je jej prvou slovenskou realizáciou, ktorá sa pri svojom návrhu inšpirovala lokalitou a okolitou panorámou Bratislavy.
„Najväčšou výzvou pre nás bolo ,skrotenie´ nadpriemernej plochy fasády danej dĺžkou objektu,“ hovorí projektový manažér prvej a druhej etapy bytového komplexu Jégého alej Petr Škarka. Tá dĺžka 154,4 metra je v našich podmienkach naozaj značná a aj preto sa objekt rozdelil na tri hmoty – dve totožné časti a jednu výškovú budovu s dvadsaťjeden podlažiami. „Členenie fasád balkónmi a lodžiami zodpovedá bytovému domu a je farebne odlíšené,“ vysvetľuje Petr Škarka. „Architektonické členenie sme dosiahli tým, že jednotlivé lodžie sú po niekoľkých poschodiach horizontálne posunuté, aby fasáda pôsobila dynamickejším dojmom.“
Členitosť akcentuje aj hravá farebnosť prevažne teplých pigmentov (červená, biela, žltá), ktoré dynamiku fasády zmierňujú do priateľského gesta. Farebne sú odlíšené jednotlivé sekcie a spojovacie krčky, druhé poschodie komerčných priestorov je v jednotnej farbe.
Gradácia hmôt smeruje na sever k frekventovanej Trnavskej ceste, ktorá vrcholí v 21-poschodovej veži ako ústrednom identifikačnom znaku celého komplexu. Vertikálnu hmotu tohto „majáka“ odľahčujú rohové otvory a rytmická sústava balkónov. Aj jej výraz zdôrazňuje farebnosť jednotlivých pásov – pri fasáde bytov a hmote opláštenia schodísk.
Fasádu tvorí kontaktné zateplenie, respektíve prevetrávaná konštrukcia s keramickým obkladom na vonkajšej strane fasády. Komerčné priestory v parteri majú väčší podiel presklenej plochy a odlišujú sa keramickým fasádnym obkladom. Na fasáde smerujúcej na Jégého ulicu sa ešte umiestni markíza, ktorú tvorí oceľová nosná konštrukcia a sklenené výplne vo forme lámaných „krovov“ so vzájomnými presahmi.
Vnútroblok sa zase premení na relaxačnú zónu. Na západnej strane budovy vo výške 2. NP vznikne „zelená strecha“ s úctyhodnými rozmermi približne 30 × 150 metrov. Oddychová zóna s parkom, námestím a fontánou bude členená na niekoľko záujmových priestorov podľa vekovej štruktúry obyvateľov a akusticky chránená pred hlukom z Jégého ulice.
Byty – zrkadlo dopytu
Samotné byty sa nachádzajú od druhého podlažia vyššie s dispozíciou od 1-izbových s plochou od 40 m2 až po mezonetové s plochou okolo 200 m2. „Pri definícii skladby bytov sme vychádzali z veľkého počtu mladých ľudí, ktorí preferujú dostupné bývanie v širšom centre mesta a vybavenie stredného štandardu. Väčšina našich klientov patrí k strednej a vyššej strednej triede,“ odpovedá Olga Petkova, riaditeľka developerskej spoločnosti Finep SK, na otázku kvality bytov.
„Z tohto dôvodu najväčší počet bytov tvoria dvojizbové byty, kde kuchyňa je súčasťou obývacieho priestoru. Pre rodiny sme zase vytvorili niekoľko priestranných trojizbových bytov. K najväčším bytom patria mezonety so štyrmi izbami a 6-izbový byt, kde vedľa seba môžu bývať aj dve generácie. Vzhľadom na atraktívnu lokalitu sme pripravili aj byty pre najnáročnejších klientov s vyšším štandardom.“
K takým patria aj apartmány na druhom podlaží, ktoré majú vlastnú predzáhradku. Nechýba výhodné dispozičné riešenie, veľký úžitkový priestor a podobne ako pri väčšine bytov, ich orientácia je západná. Veľkometrážne byty na 19. až 21. nadzemnom podlaží poskytnú svojim obyvateľom okrem vyššieho štandardu aj pôsobivý výhľad na panorámu Bratislavy.
Realizačný projekt Jégého aleje však vznikol pred dvoma rokmi, keď stavebná konjunktúra poháňala investorov do veľkých projektov. Dnes je situácia na trhu rezidenčného bývania odlišná. V tieni hospodárskej krízy sú ľudia opatrnejší a svoje investície si dôkladnejšie premyslia. Viaceré analýzy odborníkov dokonca tvrdia, že trh zamrzol. „Práve preto nás teší vzťah našich klientov, ktorí sa k nám neotočili chrbtom,“ hovorí Olga Petkova. „Naše predaje sú síce v súčasnosti skromnejšie ako počas stavebného boomu, ale zároveň aj podstatne hodnotnejšie. Ľudia vedia, že za svoje investície dostanú adekvátnu kvalitu a po zlepšení ekonomickej situácie aj určitý výnos.“
Ekológia a úspora
Polyfunkčná rezidencia Jégého alej je zároveň jedným z prvých bytových domov, na ktoré sa podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov vzťahuje povinnosť energetickej certifikácie a tepelno-technického posúdenia (objekty s kolaudačným konaním po 1. januári 2008). Energetický certifikát a tepelnotechnický posudok preukazujú mieru energetickej náročnosti budovy. Vyjadrujú teda množstvo energie, ktorú potrebuje dom na kúrenie, osvetlenie, ohrev vody či klimatizáciu.
Ročná spotreba tepla v celom objekte vrátane dostavby II. etapy na vykurovanie, ohrev vetracieho vzduchu a prípravu teplej vody sa odhaduje na 18 150 GJ/rok, z tejto hodnoty pripadá 8 705 GJ/rok na vykurovanie, 8 070 GJ/rok na teplú vodu a 1 375 GJ/rok na ohrev vetracieho vzduchu. Jégého alej je v triede B na stupnici energetickej hospodárnosti a spĺňa náročné kritériá energetickej hospodárnosti budov.
Mestská zóna, nie šok
„Náš projekt nevybočuje zo známych štandardných konštrukčných riešení použitých v rezidenčnej výstavbe. Ide o typický železobetónový skelet s minimálne dvoma priečnymi stužujúcimi a jednou pozdĺžnou stenou,“ hovorí Petr Škarka, ktorý súčasne odmietol tvarové experimenty so šokujúcim účinkom. V ďalších etapách však už určitú dávku architektonickej exhibície pripúšťa. „Rozhodlo o tom široké publikum, pri ktorom sme si otestovali naše ďalšie zámery,“ dodáva Ákos Merva, projektový manažér ďalších etáp výstavby.
Ambície veľkomestskej zóny v ružinovskej časti zvanej Nivy teda stále žijú. Pripravená je výstavba v rámci tretej etapy, ktorej súčasťou by mala byť 8- a 14-podlažná budova, so 176 obytnými jednotkami. Rezidenčný bytový komplex Jégého alej tak celkovo v štyroch etapách ponúkne spolu vyše 800 obytných jednotiek. Prvé dve etapy nového prvku v mestskom organizme začnú fungovať už onedlho. Komplexnú kvalitu však potvrdí až spoľahlivé kritérium – jeho prevádzka.
Situácia
Polyfunkčný dom Jégého alej I. a II. etapa
Miesto: Jégého ul., Ružinov, Bratislava
Generálny projektant: Helika, a. s., Praha
Hlavný architekt: akad. arch. Vladimír Kružík
Zodpovední projektanti: Ing. Dušan Paulovič, Ing. Petr Jileček, Ing. Antonín Fürst
Investor: FINEP Jégého alej, a. s.
Stavebno-technické riešenie: Ing. Antonín Fürst, Ing. Dušan Štefanides
Statika: Ing. Alexander Šmíd, Ing. Martin Pulpán
Plocha pozemku: 12 452 m2
Celková zastavaná plocha: 4 761 m2
Obstavaný priestor: 43 491 m2
Úžitková plocha: 31 946 m2
Počet bytov a apartmánov: 506
Počet obchodných priestorov na prízemí: 16
Parkovacie miesta:458 v podzemnej garáži, 113 na povrchu
Projekt na stavebné povolenie: 2007
Projekt na realizáciu: 2007
Začiatok výstavby: jar/2008
Ukončenie výstavb: 06/2009
Generálny dodávateľ: TCHAS, spol. s r. o., Bratislava – organizačná zložka
Dodávatelia:
Železobetónový skelet: Stavitelství DE
Plastové a hliníkové výplne otvorov: INCON
Bezpečnostné dvere do bytov: Adlo, Primátor
Protipožiarne dvere: Primátor
Fasáda – zateplenie: DKB stav
Podlahové konštrukcie: HASTAV
Izolácie striech, klampiarske výrobky: i-Systémy
Zdravotná technika: Modifin
Elektroinštalácie: Datalan
Vzduchotechnika: Marco Climatech
Ústredné kúrenie: Energocontrols Zobor
Meranie a regulácia: Johnson Controls
Drevo-hliníkové okná: Insta
Výťahy: Kone
(pet)
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
