asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva
Partneri sekcie

Juraj Polyák: Odmietam prístup ľahšieho odporu

14.06.2007
Možno ho zaradiť medzi najprogresívnejších slovenských architektov svojej generácie, ale exhibícia nerealizovateľných nápadov je mu vzdialená ako Gehrymu horizontálne línie. Jeho realizácie patria k najoceňovanejším dielam slovenskej architektúry v poslednom období, ale ako sám tvrdí, je to len príjemných niekoľko minút slávy, pričom ďalší deň už prináša veľmi prozaické povinnosti. „V architektúre je možné všetko, ale vždy myslím na zodpovednosť pred investorom a sebou samým,“ hovorí Juraj Polyák, ktorý má na svoje výsledky vysoké nároky a prenáša ich aj na spolupracovníkov. Sakrálne objekty, bytové domy, kultúrne a školské objekty, budovy finančných inštitúcií, obchodné domy, rezidenčné vily – typologická rozmanitosť spadá do jeho portfólia s rovnakou naliehavosťou ako naša túžba po dobrej architektúre.

Komponovanie v tónoch hudby

Architektúra v jeho prípade dlho ťahala za kratší povraz. V strede záujmu bola hudba, a to ešte aj na vysokej škole, keď veľa nechýbalo a Juraja Polyáka by sme poznali najmä ako skvelého muzikanta. Postupne sa do popredia dostala architektúra, ale paralely s muzikou zostali. „V architektúre sa tiež niečo tvorí či komponuje,“ hovorí Juraj Polyák. „Je tu prítomný rytmus, gradácia a následná prezentácia celku podobne ako v hudbe. Zároveň som presvedčený, že rovnako ako hudba aj architektúra veľmi silne pôsobí na človeka. Ovplyvňuje náš pocit zo života, naše správanie, pričom si to ani nemusíme uvedomovať.“

Ak by sme tieto slová voľne preniesli do architektovej tvorby, skutočne by sme v nej našli tieto momenty. Možno netreba hneď hovoriť o symfónii tvarov, ale jemné odvolávky na melodické komponovanie hmôt so súzvukom okolia a ostrou tonalitou dispozície možno nájsť takmer v každom jeho objekte. Obsahuje ich napr. aj obytný komplex Platan, ktorý sa pred dvomi rokmi stal jednou z najskloňovanejších architektonických realizácií na Slovensku. Jednoduché geometrické tvary tu nepodľahli módnemu formalizmu. Zvíťazil striedmy, no vysoko pôsobivý architektonický výraz a citlivé umiestnenie nadväzujúce na kvalitu okolitej zástavby – najmä na funkcionalistickú Novú dobu. „Nechcel som však vedome nadväzovať na Weinwurma a Vésceia, ale skôr posunúť princípy ich architektúry ďalej,“ tvrdí Polyák.

Celkové riešenie Platana pozostáva z hlavnej sedempodlažnej dosky, ktorá maximálne využíva celú, vyše sto metrov dlhú parcelu. V horizontálnom vnímaní sa dom delí na tri zóny, čo sa premieta aj do použitia materiálov vo farbe a štruktúre tohto členenia. Dĺžku domu eliminujú vystupujúce časti troch päťpodlažných kubusov, zavesených na základnú hmotu v miestach komunikačných jadier. Svojou proporciou vytvárajú so základnou sedempodlažnou doskou jeden vyvážený kompozičný celok. Zavesenie vystupujúcich päťpodlažných hmôt reaguje na viac problémov a daností v území: využitie parcely v jej nepravidelne rozšírenej časti, jemná citácia a nadviazanie päťpodlažnou výškou na susedný obytný blok a citlivejší prechod do vyšších podlaží domu, ekonomickejšie využitie komunikačných jadier sekcie, čiastočná eliminácia hlukových pomerov, ako aj primerané a príjemné tienenie južnej fasády domu.

V duchu celkovej integrity sa architekt pri komponovaní zriekol lákavej akcentácie Platanu výškovou budovou. Podľa jeho slov by to bolo necitlivým zásahom na úkor výrazu už jestvujúcej zástavby. A takýchto príkladov, keď sa komponovanie priestoru odvíja od ľahkej rezonancie hudobnej kompozície určenej pre človeka, by sa dalo nájsť oveľa viac.

Od inšpirácií k investorovi

Samozrejme, hudba je len jednou z mnohých inšpirácií. Okamžitých pocitov, dlhodobých skúseností a aktuálnych okolností pôsobiacich na výslednú architektúru je veľa. „Rozhodujúci je impulz, ktorý vás ovplyvňuje v danej chvíli,“ hovorí architekt Polyák. „Môže to byť dianie na poli architektúry u nás či v zahraničí, premýšľanie o zmysle samotnej stavby a určite sú to aj nadčasové diela veľkých majstrov z nedávnej minulosti, akým je napríklad Mies van der Rohe. Je až neuveriteľné, aká je ich filozofia jednoduchá a všeobecne zrozumiteľná a my ich priamočiarosť stále nanovo objavujeme. Nemám svojich vyslovených obľúbencov, ale k architektom, ako je Renzo Piano či Steven Holl, sa vždy rád vrátim. Nenazval by som to však priamou inšpiráciou, skôr konfrontáciou – ich výsledkov s mojím momentálnym hľadaním optimálneho riešenia.“

Nielen impulzy sú rozhodujúcim mechanizmom vytvárania dobrej architektúry. Dôležité sú aj reflexie. Na začiatku je vedomie, pre koho sa daný objekt realizuje, kde bude stáť a súčasne sa formuje vzťah s investorom. Často ide o výmenu názorov s rôznou intenzitou naliehavosti, ktorá z architektovho pohľadu naberá na konfrontačných obrátkach vo chvíli, keď investor berie ako prvú do rúk kalkulačku. „Ekonomika je dôležitá, ale netreba sa hneď podriadiť prísnej reči čísiel,“ hovorí Polyák, ktorý sa s investorom pokúša nájsť spoločnú reč pri architektonickom koncepte. Je to často labyrint konfliktov, nových nápadov, slepých uličiek, ale i nachádzaní spoločných riešení. Zmysluplný výsledok s rozmerom nadčasovosti je potom ideálnym výsledkom, ktorý užívateľom, ale aj širokému publiku odovzdáva estetický i morálny rozmer komplexného diela.

Ako príklad v tomto smere uvádza architekt Polyák obchodný priestor pre spoločnosť COOP Jednota, ktorá ho chcela situovať v centrálnej mestskej zóne v Zlatých Moravciach v podobe jednoduchej prímestskej plechovej „krabice“. „Samozrejme, jednoduchší by bol takzvaný prístup ľahšieho odporu,“ spomína Juraj Polyák. „Mohli sme to urobiť podľa ich predstáv, stavbu rýchlo projekčne ukončiť a čo najskôr na to zabudnúť, veď sme na ‚vidieku‘. Hneď na začiatku sme však investorovi avizovali, že ak chce túto zákazku od nás, urobíme ju inak.“

Aj pri obchodných domoch v závetrí regionálneho mesta vystupuje do popredia snaha o postavenie si čo najvyššej latky náročnosti. Požiadavky na funkciu objektu by mali vždy korešpondovať s jej kvalitou vo výraze a urbanistickým kontextom. Nič nepodceniť ani pri autorsky zdanlivo menej atraktívnej stavbe, pretože architektova zodpovednosť je až na „prvom mieste“. „To však neznamená, že pri stavbách, na ktoré je dosť peňazí, má architekt neobmedzenú slobodu,“ upozorňuje Polyák. „Nesúhlasím ani s názorom, že s veľa peniazmi sa dá urobiť perfektná architektúra. Skôr naopak – môže to skĺznuť do nežiaducej roviny s príchuťou exhibície, ktorá po čase môže omrzieť.“

Hodnoty urbanistického konceptu

Predchádzajúce riadky naznačili, že Jurajovi Polyákovi sú popri snahe o čistotu línií vyplývajúcich z funkcie a jasnom definovaní hmoty a priestoru blízke hodnoty urbanistického konceptu. A to tak pri novostavbe, ako aj rekonštrukcii. I preto architekt rád spomína na svoje začiatky, keď pracoval v Stavoprojekte v Nitre a dostal sa do ateliéru, kde sa robil aj urbanizmus. Bola to zároveň príležitosť na stretnutie sa s invenčnými ľuďmi, s ktorými v budúcnosti spolupracoval a s niektorými založil v roku 1991 spoločnú architektonickú kanceláriu SAN-HUMA ’90. Hoci po 11 rokoch – v roku 2002 – si Juraj Polyák založil v Nitre vlastnú architektonickú kanceláriu a v minulom roku otvoril pobočku i v Bratislave, niektoré projekty autorsky dokončil v spolupráci s bývalými spolupracovníkmi.

Z tohto obdobia vzišla aj budova Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a budova Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktoré minulý rok vyvolali zaslúženú pozornosť odborníkov i širokej verejnosti. Priblížme si viac Mechanizačnú fakultu. Jej architektonické riešenie vychádza z urbanistických daností a kritérií vo väzbe na rozvoj areálu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, tvaru a orientácie parcely s vytvorením predpokladu postaviť objekt Mechanizačnej fakulty v dvoch etapách podľa požiadaviek investora. Kompozične je objekt zostavený z troch blokov s výraznými horizontálnymi líniami na fasáde, usporiadaných v sústredných rádiusoch, s jasným cieľom vytvoriť prehľadné dispozično-prevádzkové vzťahy a formovať nástupný priestor Mechanizačnej fakulty. Kľúčovým prvkom hmotového riešenia sú dielne s odbornými učebňami jednotlivých katedier, ako aj tvar disponibilného pozemku. Vzhľadom na špecifické požiadavky prevádzky dielní sa dielne orientujú do dvoch jednopodlažných blokov, medzi ktorými je vytvorený hospodársky a prevádzkový dvor fakulty. V samostatných päťpodlažných blokoch je sústredená administratívna a učebňová časť. Materiálové riešenie a technicistický výraz fasád sú podporené použitím strieborných a modrých vlnitých plechov a oceľových profilov v kombinácii s pororoštami na južnej strane fasády, ktoré zároveň tvoria tienenie priestorov na oddych počas prestávok.

Pri niektorých projektoch prizýva Juraj Polyák k spolupráci architekta Ľuba Závodného, svojho dlhoročného priateľa a spolužiaka z vysokej školy, s ktorým v minulosti autorsky vytvoril už oceňovaný Evanjelický kostol v Nitre. Súčasným výsledkom tejto nielen autorskej, ale aj komplexnej projekčnej spolupráce medzi obidvomi ateliérmi je dokončovaný súbor luxusných bytov Condominium Renaissance na bratislavských Dlhých Dieloch. Na Slovensku ide zatiaľ o jedinečný projekt, ktorý rozsahom a exkluzivitou vypĺňa medzeru na trhu luxusných bytových jednotiek so širokou paletou sprievodných služieb. Doteraz sa kondomíniá (skladajú sa z individuálne vlastnených bytov alebo apartmánov a spoločne vlastnenej infraštruktúry, nebytových priestorov, rekreačných a voľnočasových zariadení atď.) orientovali takmer výlučne na individuálnu výstavbu, prípadne obsahovali nepatrný počet bytových domov či bytov.

Stavby s príbehom

Každá stavba má svoj príbeh, s každou sa spája iná skúsenosť, ale aj množstvo skrytých vecí, o ktorých vie len autor. Žiadnu z nich by však neuviedol ako najosobnejšiu, ku ktorej ho viaže najbližší vzťah. Je ich niekoľko... Spomína dlhý príbeh Evanjelického kostola v Nitre, Fakultu záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre či rezidenčné vily v Kráľovskom údolí v Bratislave, ale žiaden objekt nechce vyzdvihovať. Juraja Polyáka na jeho stavbách zaujíma, ako fungujú po ich odovzdaní ľuďom, pre ktorých sa postavili a ktorí v nich žijú. Konfrontuje vlastné skúsenosti s názormi užívateľov a so všeobecnými predstavami o fungovaní daného priestoru. Sleduje výraz materiálov, ich opotrebovateľnosť v čase, zmeny okolitého kontextu vo vzťahu k budove.

V súčasnosti Juraj Polyák pracuje na viacerých náročných projektoch. „Náročných najmä na invenciu a koordináciu v konfrontácii s časom, ktorý sa niektorí investori snažia skracovať na neúnosnú mieru, pod tlakom ekonomiky svojich projektov. Preto je nevyhnutné selektovať niektoré ponuky, ktoré by mohli devalvovať našu prácu.“

A slovenská architektúra? „Domnievam sa, že aj ju zasiahla globalizácia a stieranie hraníc medzi regionálnymi špecifikami,“ hovorí Juraj Polyák. „Navyše, i do nej sa premietajú reálne ekonomické vzťahy. Na druhej strane si myslím, že by sme mali mať viac sebavedomia a úcty k sebe samým a neskrývať sa za obdivovanie len našich európskych susedov. Na Slovensku sa realizuje aj kvalitná architektúra, samozrejme, podľa možností našej krajiny, ktorá určite obstojí i v medzinárodnej konfrontácii. A moje miesto v nej? Ukáže čas...“

Výber z realizácií Juraja Polyáka (nar. 1959)

Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre, rekonštrukcia
realizácia 1998
1999 Cena Dušana Jurkoviča
1999 Stavba roka, nominácia na hlavnú cenu
2002 CE.ZA.AR, nominácia
Evanjelický kostol a. v. Ducha svätého v Nitre
Spoluautor: Ľubomír Závodný, realizácia 1996 – 1999
1999 Nominácia na Cenu Dušana Jurkoviča
2002 CE.ZA.AR, nominácia
Československá obchodná banka v Nitre
Spoluautor: Ľubomír Holejšovský, realizácia 1997 – 1998
1998 Stavba roka, Cena ministerstva výstavby
2002 CE.ZA.AR, nominácia
Slovenská sporiteľňa v Nitre, rekonštrukcia
Spoluautor: Vladimír Jarabica, realizácia 2001
2003 CE.ZA.AR, nominácia
Supermarket COOP Jednota v Zlatých Moravciach
Spoluautor: Milan Csanda, realizácia 2001
2003 Stavba roka, Cena ABF
Obytný komplex PLATAN v Bratislave
realizácia 2003 – 2005
2005 Stavba roka, Bytový dom roka
Vila nad Dunajom, Bratislava
realizácia 2002 – 2004
finalista súťaže BRICK AWARD 2006
Rezidenčné vily Bratislava
realizácia 2002 – 2004
2005 Nominácia na Cenu Dušana Jurkoviča
Pedagogická fakulta UKF v Nitre, rekonštrukcia skladov
Spoluautor: Ľubomír Holejšovský, realizácia 2001 – 2005
2006 Nominácia na Cenu Dušana Jurkoviča
Mechanizačná fakulta SPU v Nitre
Spoluautori: Ľubomír Holejšovský, Milan Csanda, realizácia 2001 – 2005
2006 CE.ZA.AR, nominácia
Bytový komplex Dlhé Diely, Bratislava
Spoluautor: Ľubomír Závodný, v realizácii od 2004
Obchodno-administratívny komplex Centrum Masaryčky v Trenčíne
v realizácii od 2006
Dom vo vinohradoch, Jur pri Bratislave
v realizácii od 2006



Ľudo Petránsky
Foto a vizualizácie: Ľubo Stacho, Pavel Meluš, Branislav Števko, Michal Bielik

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP