spojene nadoby dopravne stavby a dopravny urbanizmus
Galéria(2)

Spojené nádoby: dopravné stavby a dopravný urbanizmus

Hoci sa nad ich vzájomnou podmienenosťou zamýšľajú celé skupiny odborníkov, rovnováha medzi výstavbou a urbanizmom v oblasti dopravy sa na Slovensku – rozlohou aj obyvateľstvom malej európskej krajine – nastoľuje len pomaly a neisto. Rezort, ktorý je systémovo nadradený všetkým hospodárskym odvetviam a ich sektorom, priamo ovplyvňuje efektívnosť fungovania jednotlivcov, skupín, firiem, podnikov, obcí, miest, regiónov i štátov.

spojene nadoby dopravne stavby a dopravny urbanizmus 6341 big image
„Nepoučili sme sa z chýb iných. Individuálna automobilová doprava naďalej rastie na úkor hromadnej dopravy. Zmeny v spôsobe života a v kvalite motorového parku sa odrážajú aj v tom, že na cestách sa čoraz častejšie objavujú vozidlá obsadené jedným, maximálne dvomi pasažiermi vrátane vodiča,“ upriamila počas októbrovej konferencie Stavebného fóra pozornosť na notoricky známy úkaz Mária Kocianová z Alfa 04, bratislavskej firmy špecializujúcej sa na projektovanie dopravných stavieb.

Za ďalší nepriaznivý vývojový faktor označila skutočnosť, že nastali zmeny v štruktúre motorového parku: zvyšuje sa podiel osobných – medzi nimi firemných – automobilov a znižuje sa priemerný vek vozidiel. Kvalitnejší motorový park si zároveň vyžaduje kvalitnejšiu cestnú sieť, z čoho vzniká potreba zahusťovania najmä ciest poskytujúcich službu vyššieho štandardu.

Ako vypovedajú aj čiastkové ukazovatele v tabuľke, značné ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi SR ovplyvňujú aj hustotu a dĺžku siete diaľnic (D) a rýchlostných ciest (RC). Nejde ale vždy o priamu úmeru – všimnime si disproporcie medzi Košickým krajom na jednej strane (11,9 % na HDP celej SR ↔ 29,482 km D a RC) a Trenčianskym či Banskobystrickým krajom na strane druhej (10,1/9,1 % na HDP ↔ 93,583/91,426 km). Proces vyrovnávania rozdielov alebo dobiehania vyspelých regiónov je naštartovaný a dopravná infraštruktúra je jeho neoddeliteľnou súčasťou, čo poznamenala M. Kocianová.

Diaľničná sieť na Slovensku – rozdiely podľa regiónov



*V kraji sú iba rýchlostné cesty (RC), a nie diaľnice (D).

Tlak regiónov na rozvoj siete narastá: menej výkonné regióny tlačia na rozvoj v snahe zlepšiť dostupnosť a naštartovať svoj rýchlejší rozvoj a vysoko výkonné regióny zase v úsilí zvýšiť bezpečnosť a  komfort na intenzívne zaťaženej sieti. Podľa M. Kocianovej tu však vzniká akýsi uzavretý kruh, keď z európskych fondov nemôže byť financovaný ani vysoko výkonný, no ani nízko výkonný región.

Protirečiaci hlas z pléna poukázal na fakt, že enormné investície do dopravnej infraštruktúry nevedú vždy k prosperite a ako príklady uviedol Grécko, Portugalsko či Španielsko. Poloha Slovenska v centre Európy, na križovatke významných multimodálnych dopravných koridorov ho však priam predurčuje na budovanie kvalitnej siete. Dostupnosť predstavuje jedno z kľúčových kritérií vstupu investorov do daného územia. Hustota, štruktúra a kvalita dopravnej infraštruktúry, ako aj na ňu nadväzujúcich investičných projektov tvoria navyše základný predpoklad zdravého urbanistického rozvoja sídiel, ich organického a funkčného začlenenia do celku.

Juraj Pokorný
Upravená tabuľka, schémy: Alfa 04, a. s.
Ilustračné foto: Dano Veselský