PechaKucha Night Bratislava oslávila 30. vydanie
Bratislavská PechaKucha Night v máji oslávila 30. vydanie. Podujatie, ktoré vzniklo v Tokiu s cieľom pútavo prezentovať architektonickú tvorbu, sa rozšírilo už do 800 miest po celom svete. PechaKucha Night v Bratislave je najstarším slovenským vydaním – po prvý krát sa konala v roku 2008 a predstavila sa v 15 rôznych priestoroch.
Jubilejné vydanie 3.6. bolo ohliadnutím sa za históriou podujatia, prinieslo však aj silné aktuálne témy. O úvod večera sa postarali Pressburger Klezme Band, ktorí prinášajú súčasný pohľad na tradičnú židovskú hudbu. Kapela tiež oslavovala – na scéne pôsobí už 20 rokov a publiku okrem svojich piesní predstavila aj tvorivý proces chystaného albumu.
Výber z hostí, ktorých prezentácie v predošlých vydaniach nadchli publikum, pripomenul bohatú históriu podujatia. Medzi týchto spíkrov patrila napríklad Pavlína Morháčová, ktorá hovorila o svojej práci na vizuáloch Slovenskej národnej galérie, ale i grafickom dizajne kníh.
Fotograf Šymon Kliman sa podelil o poučenie zo svojho street artového projektu Partizáni – pri vylepovaní veľkorozmerných portrétov sa ho nikto na povolenia nepýtal, umenie v uliciach preto odporúča robiť vo veľkom.
Dizajnový produkt zastupovalo štúdio Mejd so svietidlami, ktorými úspešne reprezentujú slovenský produktový dizajn na svetových veľtrhoch.
Architekti z GutGut ukázali prácu z ich aktuálneho projektu – rekonštrukcie bývalého areálu ľahkých stavebných hmôt. Ďalšia ich realizácia však ukázala, že tvorivo sa dá pristúpiť aj k obyčajnému paneláku – stačí rozohrať stavbu balkónmi či spoločným komunitným priestorom.
Kurátorka Lýdia Pribišová hovorila o Tržnici Bojárt. Spoločenskú hru inšpirovanú televíznou súťažou Pevnosť Boyard vytvorila česká výtvarníčka Kateřina Šedá s úmyslom oživiť priestor bratislavskej Tržnice na Trnavskom mýte. Ako ukázala silná účasť aj vekový priemer víťazov, umelecko-komunitnému projektu sa naozaj podarilo prilákať širokú verejnosť, vrátane mladých ľudí.
Martin Špirec študoval maľbu, pracuje však s rôznymi médiami. Príkladom je inštalácia na Trojičnom námestí v Banskej Štiavnici, ktorá pracuje so špecifikami pôvabného (a strmého) mesta a upozorňuje na fiktívny zosun trojičného stĺpu.
O svojom najnovšom filme Tak ďaleko, tak blízko hovoril režisér Jaro Vojtek. Dlhoročné nakrúcanie s autistami ho naučilo, že jediným liekom na autizmus sú vzťahy.
Výtvarníčka Ivana Šáteková nadviazala na svoju predchádzajúcu prezentáciu a predstavila aktuálnu sériu kresieb inšpirovanú mikro-chvíľami ukradnutými pre seba, ktoré zažíva na materskej dovolenke.
Príbeh Photoportu rozpovedal galerista a kurátor Fili Vančo. Galériu budoval postupne od podlahy, na jej záhrade fungovalo aj letné kino či petánq ihrisko. Photoport však vo svojich doterajších priestoroch končí a stáva sa tak ďalším príkladom nedostatočnej podpory pre kultúru v Bratislave.
PechaKucha prináša aj silné príbehy z občianskej spoločnosti – v máji organizácia Magna – Deti v núdzi hovorila o svojej práci pre deti a rodiny zasiahnuté prírodnou katastrofou v Nepále.
Až z Košíc prišli jedni z najlepších architektov na Slovensku – štúdio zerozero predstavilo svoju prácu na premostení poľsko-slovenských hraníc a realizácie z Košíc, ako napríklad známe Kasárne Kulturpark.
Viacerí z vystupujúcich tvoria alebo tvorili v priestoroch bratislavskej Cvernovky. Jej unikátny príbeh zachytáva kniha, ktorú predstavili Viliam Csino a Martin Mistrík.
