Ministerstvo chce zvýšiť dostupnosť nájomného bývania

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pripravilo Koncepciu štátnej bytovej politiky do roku 2020. V rozhovore štátny tajomník Mgr. Ing. František Palko, PhD. vysvetľuje aktuálnu situáciu v bývaní z rôznych hľadísk a predstavuje nástroje jeho ďalšieho rozvoja.

Aké konkrétne kroky má ministerstvo v pláne pripraviť na podporu environmentálnej udržateľnosti bývania?
Kroky, ktoré si Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2020 stanovilo, sú smerované na opatrenia týkajúce sa znižovania spo­treby energie budov a motivácie k obnove bytového fondu modifikovaním existujúcich nástrojov podpory rozvoja bývania, resp. vytváraním nových.

Aké prostriedky sú naplánované na zlepšenie sociálnej udržateľnosti bývania?
V Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2020 sú naplánované viaceré úlohy, ktorých výsledkom by malo byť zvýšenie cenovej dostupnosti bývania. V prvom rade je nevyhnutné samostatne legislatívne upraviť príspevok na bývanie. Ďalším prvkom by malo byť zavedenie systému viacstupňového prestupného bývania, ktorý by zohľadňoval sociálnu situáciu domácností a vytvoril by predpoklady pre postupné zvyšovanie štandardu bývania. V neposlednom rade, úloha zapojenia neziskového sektora predstavuje jednu z najväčších výziev v oblasti rozvoja nájomného sektora pre budúce obdobie. Práve činnosť neziskových bytových organizácií má poten­ciál postupne ovplyvniť prístupnosť k nájomnému bývaniu.

Akého počtu bytov sa aktuálne týka problematika regulovanej ceny nájmu?
Regulované nájomné sa okrem reštituovaných bytov, teda bytov, ktoré boli prostredníctvom tzv. reštitučných zákonov vrátené pôvodným vlastníkom, resp. ich právnym nástupcom, týka aj bytov obstaraných z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov, rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov po 1. februári 2001. Z hľadiska kvantifikácie ide o cca 40 000 bytov. Patria sem aj byty vo vlastníctve obcí, ktoré boli postavené pred týmto dátumom a platí v nich možnosť prevodu vlastníctva na ich užívateľov, ktorí doteraz nevyužili možnosť ich privatizácie.

Koľko právnických subjektov využilo dosiaľ výhodné úvery zo ŠFRB na obstaranie nájomných bytov a v akej výške? Aké sú výhľady na rok 2015?
V roku 2014 bolo predložených 10 žiadostí právnických osôb na obstaranie 369 nájomných bytov. Z uvedeného počtu podmienky zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania však splnili len 2 žiadosti, ktorými sa podporilo obstaranie 137 nájomných bytov. Celková podpora na uvedené dva projekty vo forme úveru bola vo výške 2 438 410 eur. Pre rok 2015 sú v rozpočte ŠFRB na nájomné byty obstarávané právnickými osobami vyčlenené zdroje vo výške 18 mil. eur.

Pokiaľ ide o priame dotácie zo štátneho rozpočtu – v akej výške a koľkým subjektom boli v roku 2014 priznané a aké sú výhľady na roky 2015 – 2020?
Pokiaľ ide o priame dotácie zo štátneho rozpočtu na rozvoj bývania, poskytujú sa podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení zákona č. 134/2013 Z. z. V roku 2014 bolo uzatvorených celkom 252 zmlúv o poskytnutí dotácie s celkovým objemom 37 877 080 eur, z toho 33 480 430 eur na obstaranie nájomných bytov, 2 710 920 eur na obstaranie technickej vybavenosti k nájomným bytom a 1 685 730 eur na odstraňovanie systémových porúch bytových domov. Podrobný zoznam je zverejnený na internetovej stránke ministerstva. V štátnom rozpočte na rok 2015 je na dotácie na rozvoj bývania vyčlenená čiastka 20 mil. eur. Ministerstvo, v nadväznosti na predpokladaný počet predložených žiadostí o poskytnutie dotácie, má záujem posilniť tieto zdroje s cieľom zvýšiť dostupnosť bývania vo verejnom nájomnom sektore.

Aká je výška štátneho príspevku k hypotekárnym úverom pre mladých (18 – 35 rokov) a aký počet žiadostí plánuje ministerstvo prijať/vybaviť v predmetnom období?
Výška štátneho príspevku k hypotekárnym úverom pre mladých je v zákone o štátnom rozpočte na rok 2015 vo výške 2 %. Na túto formu príspevku sa nepredkladajú žiadosti ministerstvu, ale nárok sa uplatňuje prostredníctvom bánk, ktoré sú poskytovateľmi hypotekárnych úverov.

Podiel nájomných bytov tvorí desatinu z celkového bytového fondu (z toho 6 % v súkromnom vlastníctve). Snaha o vyššiu mobilitu a aj demografický vývoj vyvolávajú vyššiu potrebu nájomných bytov. Aký podiel nájomných bytov považuje ministerstvo za vyhovujúci?
Veľkosť súkromného a sociálneho nájomného sektora sa v rôznych krajinách výrazne líši. Podiel týchto typov nájomného bývania v Európe predstavuje od 18 do 60 % bytového fondu. Z pozície ministerstva je ideálny podiel nájomných bytov na úrovni 25 %. Takýto podiel by mal dostatočne flexibilne reagovať na potreby trhu a obyvateľov.

Aké daňové úľavy by mohli byť podľa ministerstva stimulom na nárast podielu výstavby nájomných bytov súkromným sektorom?
Pre súkromný sektor nie je v súčasnosti výstavba a prevádzka nájomných bytov príliš atraktívna, keďže táto oblasť na Slovensku nemá tradíciu. Preto je nevyhnutná správna motivácia prostredníctvom vhodne nastavených legislatívnych a ekonomických podmienok. K významným nástrojom podporujúcim rozvoj nájomného sektora patria vo vyspelých európskych krajinách daňové nástroje. Vytvorenie nových daňových nástrojov je však proces, ktorý pozostáva z viacerých postupných krokov, pričom prvým krokom bude dôkladná analýza. V súčasnosti by bolo predčasné tieto daňové nástroje špecifikovať.

Aká je aktuálna priemerná úroveň úspornosti novopostavených a obnovených budov z pohľadu energetickej náročnosti (energetická trieda alebo v nákladoch na vykurovanie  – kWh/m².a)?
Energetická hospodárnosť budov sa sleduje formou vydávania energetických certifikátov od roku 2008. V uplynulom období bolo podľa vydaných energetických certifikátov 62,9 % novopostavených a významne obnovených budov v energetickej triede A a B, to znamená, že dosahovali nízkoenergetickú úroveň. Z hľadiska celkového pohľadu na dosahovanie nízkoenergetickej úrovne budov je možné konštatovať, že z hodnotených budov bolo zaradených do nízkoenergetickej úrovne 64,5 % budov.

Územnoplánovacia dokumentácia je základným predpokladom pre rozvoj obcí. Koľkým obciam na Slovensku ešte územný plán chýba a je možné, aby obec získala na vypracovanie tejto dokumentácie nenávratný príspevok?
Z celkového počtu 2 891 obcí Slovenska 1 518 obcí nemá územný plán obce. Naša databáza je tvorená na základe registračných listov, ktoré nám je orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, povinný doručiť po schválení územnoplánovacej dokumentácie obce. Žiaľ, niektoré orgány územného plánovania si nesplnili túto povinnosť, z toho dôvodu tento údaj nemusí byť presný. Podľa zákona 226/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí je možné, aby obciam bola poskytnutá dotácia na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí. Tento zákon upravuje účel, rozsah a podmienky poskytovania dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Celá koncepcia je k dispozícii na stránke www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=81554

Mária Nováková        
Foto: MDVRR S