ma slovenske stavebnictvo potencial vyhrabat sa z vlastnej jamy
Galéria(2)

Má slovenské stavebníctvo potenciál vyhrabať sa z vlastnej jamy? (3. časť)

Neprofesionálne, nespravodlivé, nekompetentné, politicky príťažlivé. Takýmito prívlastkami označujú stavebné firmy pôsobiace u nás „najnižšiu cenu“ – v drvivej väčšine prípadov jediné kritérium, ktoré sa v procese zadávania veľkých infraštruktúrnych projektov a vyhodnocovania dodávateľských ponúk na Slovensku berie do úvahy. Združenie stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) vidí práve v ňom pôvodcu deformácie trhového prostredia v podobe zníženia kvality aj estetickej úrovne stavieb, zastavenia inovácií a podpory špekulatívnych, často až neférových prístupov k získavaniu zákaziek.

ma slovenske stavebnictvo potencial vyhrabat sa z vlastnej jamy 3 cast 6281 big image
Podľa už spomínanej Kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva 5/2012 spoločností CEEC Research a KPMG na Slovensku majú riaditelia dodávateľských firiem jasno aspoň v jednom: kríza neovplyvnila spôsob, akým svoje zákazky na tvrdom konkurenčnom poli spravidla získavajú: kým veľkým podnikom sa v tomto smere lepšie osvedčili tendre, menšie im príliš neveria a stavajú viac na osobné kontakty.

Tento rozdiel v dlhodobej preferencii však vyvažuje výnimočná zhoda medzi šéfmi veľkých, stredných i malých firiem v hodnotení výberových konaní, ak sa zdroj financovania konkretizuje: podstatne transparentnejšie sú vraj v prípade súkromných než v prípade verejných zdrojov. Spoločnosť Inžinierske stavby pritom za najväčšie obmedzenie považuje niečo iné: pokračujúci prepad vo verejnom sektore a vo sfére rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, v dôsledku čoho na regionálnej a privátnej úrovni berú veľké firmy prácu menším.

Má slovenské stavebníctvo potenciál vyhrabať sa z vlastnej jamy? (1. časť)
Má slovenské stavebníctvo potenciál vyhrabať sa z vlastnej jamy? (2. časť)

Osobitný problém predstavujú pre súčasnosť príznačné nezvyčajne nízke – dumpingové ceny, ktoré narúšajú konkurencieschopnosť a môžu spôsobiť dokonca zánik stavebných subjektov. „Sú nekalým prostriedkom v hospodárskej súťaži, najmä pri veľkých nadlimitných zákazkách, pretože takto si svojho zákazníka nenájde kvalita, ale cena,“ argumentujú členovia profesijného združenia s tým, že verejný obstarávateľ by sa mal postarať o ich dôslednú kontrolu a v prípade dôvodných podozrení či zistení dotyčnú ponuku z tendra nekompromisne vylúčiť.

Výnimočne opodstatnene sa na tvorbe nízkych stavebných nákladov môže podieľať využitie vlastných kapacít, čím sa odbúrava viacstupňový dodávateľský systém. Týmto reagovala napríklad spoločnosť Skanska v prípade v decembri 2009 vyhlásenej a nedávno zrušenej verejnej súťaže na výstavbu 4,4-kilometrového úseku diaľnice D3 Žilina, Strážov –Brodno alebo železničného tendra na modernizáciu 12-kilometrového úseku Zlatovce –Trenčianska Teplá.

Ako však ZSPS vo svojich dokumentoch podčiarkuje, stavby sa skladajú z viacerých komponentov a technológií, ktoré sa vzájomne podmieňujú. Šetriť na nich znamená ísť do rizika a kalkulovať, že konečné náklady budú napokon „vydodatkované“, alebo siahnuť na kvalitu stavebného diela a počítať s finančnými injekciami do následných opráv a rekonštrukcií. ZSPS preto navrhuje zaviesť do praxe verejného obstarávania tzv. multikriteriálny princíp, čiže vyhodnocovanie s použitím viacerých kritérií tak, aby bola vybraná ekonomicky najvýhodnejšia ponuka „s primerane nízkou cenou plne kvalifikovaného uchádzača“.

Juraj Pokorný
Ilustračné foto: autor