Čo firmám v stavebníctve otvára cestu do zahraničia?

Hoci minister Ján Počiatek sľubuje stavebným firmám na Slovensku nával práce, na ktorý si treba nachystať kapacity, nie je na škodu obzrieť sa aj ponad plot za možnosťami stavať v zahraničí. Na úskalia zahraničnej zákazky sme sa pýtali Ing. Ondřeja Fuchsa, generálneho riaditeľa českej stavebnej spoločnosti Subterra, a. s.

Aké sú odlišnosti pri získavaní zákazky v krajinách západnej Európy, napríklad v Nemecku, a v juhovýchodnej Európe, napríklad v Srbsku?
Pri získavaní zákazky nevidíme žiadne rozdiely. Ide o to, ponúknuť najlepšie podmienky a vyhrať súťaž. Rozdiely sú samozrejme dané odlišnými legislatívno-právnymi a daňovými podmienkami, ktoré sú v každej krajine špecifické. Tie sa však dajú dopredu zistiť a je možné sa na ne pripraviť. Na jednu vec sa však pripraviť nedá – na správanie sa investora. V tom bývajú rozdiely naozaj veľké a môže to byť jeden z rozhodujúcich prvkov, ktoré majú vplyv na výsledok: či bude stavba úspešná alebo nie.

Aké predpoklady musí spĺňať spoločnosť, aby si mohla dovoliť uchádzať sa o zákazku v zahraničí?
Samozrejmosťou musí byť dostatok skúseností s typom zákazky, o ktorú sa v zahraničí uchádzame, a potrebná referencia. Dôležitá je aj solídna finančná stabilita spoločnosti. Zahraničné zákazky nesú vždy vyšší stupeň rizika a vyžadujú si vyššie náklady v počiatočnej fáze realizácie. Ďalším nevyhnutným predpokladom je dostatok jazykovo vybavených odborníkov schopných a ochotných v zahraničí pracovať. Z nich sa potom zostavujú pracovné tímy, ktoré sa podľa potreby dopĺňajú miestnymi pracovníkmi. Uchádzač o stavebnú zákazku v zahraničí musí byť pripravený aj na to, že na jej realizáciu je nutné založiť si v danej krajine aspoň zastúpenie, väčšinou sa však požaduje založenie organizačnej zložky alebo dcérskej spoločnosti. Aj to si vyžaduje zvýšené vstupné náklady, s ktorými treba počítať.    

Čo sú najdôležitejšie kritériá, ktoré nemožno podceniť pri vyhodnocovaní risk manažmentu? Predpokladám, že sa situácia líši podľa jednotlivých krajín. Aké sú vaše skúsenosti?
Okrem zisťovania informácií o investorovi zákazky je dôležité vedieť, ako je zaistené financovanie, aká je stabilita miestnej meny a ako najlepšie ošetriť riziko spojené s kurzom meny. Dopredu si samozrejme musíme zistiť podmienky na zamestnanie vlastných ľudí aj cudzích štátnych príslušníkov v zahraničí, vyhodnocujeme, aké obslužné činnosti budeme vykonávať sami, na ktoré použijeme outsourcing a akým spôsobom chceme v danej krajine pôsobiť, či prostredníctvom organizačnej zložky, či ako dcérska spoločnosť. Ak toto všetko zistíme, pripravíme, zákazku vyhráme a úspešne ju postavíme, je našou prirodzenou snahou v danej krajine ostať a získať ďalšie zákazky, aby sme inde nemuseli postupovať úplne od začiatku.

Podľa akých zmluvných podmienok realizujete svoje zákazky v zahraničí? Ide o žltý alebo červený FIDIC, ich miestne upravené verzie alebo iné zmluvné podmienky?
To sa v jednotlivých krajinách líši. V Srbsku ide napríklad o zákazku podľa červeného FIDIC-u upraveného zvláštnymi podmienkami. Môžeme povedať, že sa s jeho „čistou“ verziou prakticky nestretávame. V Nemecku, kde sú v našom prípade investorom nemecké dráhy, sú to typizované zmluvné podmienky Deutsche Bahn AG. O vzorové zmluvné podmienky ide aj vo Švédsku, kde je pre nás investorom Trafikverket – švédska štátna agentúra zodpovedná za výstavbu, prevádzku a údržbu ciest a železnice.    

Čo firmám v stavebníctve otvára cestu do zahraničia?
Cestu do zahraničia nám otvárajú predovšetkým dva faktory: naše know-how podložené požadovanými referenciami. V západných krajinách k tomu pristupuje ešte ďalší faktor – tým je ešte stále cena ľudskej práce. Politiku postupného otvárania dverí prechodom z malých zákaziek na veľké neuplatňujeme.  

Na zahraničných zákazkách pracujete s vlastnými kapacitami alebo si najímate aj miestne firmy?
Kombinujeme obidva spôsoby. Vo vedení stavby sú vždy zastúpení rovnako naši, ako aj miestni odborníci. V robotníckych profesiách je to rôzne. Kým v Maďarsku sú to miestne firmy a ich pracovníci, v Srbsku a Nemecku je to naopak. Tam pracujú takmer výhradne naši robotníci. Posielanie vlastných ľudí do zahraničia nie je jednoduchá záležitosť. Musíme správne určiť ich cyklovanie a cesty domov, postarať sa o dopravu a ubytovanie, správne nastaviť mzdové podmienky, dane, nemocenské poistenie, riešenie prípadných pracovných úrazov a mnoho ďalších vecí.    

Zahraničné realizácie si vyžadujú skúsených pracovníkov. Kladiete dôraz na odbornú stavebnú spôsobilosť, znalosť miestneho práva a jazyka či iné predpoklady? Ako takýchto odborníkov získate do tímu?
Všetky stránky kvalifikácie a osobného profilu pracovníka vysielaného do zahraničia sú dôležité. K základnému predpokladu dobrých odborných znalostí a schopností treba pridať ďalšie požiadavky na jazykové znalosti, schopnosť zžiť sa s cudzím prostredím, ochotu cestovať a dobre znášať odlúčenie od domova. Dôležité je, aby sa ľudia s pracovným nasadením v zahraničí sami stotožnili a považovali ho za významný prínos pre svoju ďalšiu kariéru. Odborníkov schopných pracovať v zahraničí sa predovšetkým snažíme sami vychovať. Na konkrétnych projektoch ich potom dopĺňame miestnymi pracovníkmi so znalosťou miestneho prostredia. Samozrejme, aj taký pracovník sa môže stať naším kmeňovým zamestnancom, s ktorým potom môžeme počítať pri ďalších projektoch.

Využívate sprostredkovateľské, konzultačné či iné spoločnosti na pomoc pri získavaní zákaziek v zahraničí?
Touto cestou zákazky nezískavame. Konzultačné spoločnosti, či už sú nadnárodné (napríklad KPMG), alebo miestne, využívame na outsourcing niektorých agend, ako sú účtovníctvo, správa daní alebo personalistika.

Aký je pomer vašich realizácií v Českej republike a v zahraničí?
Naším cieľom na najbližšie roky je ustáliť podiel zahraničných zákaziek na našom celkovom obrate približne vo výške jednej štvrtiny. Na tento rok však predpokladáme, že tento podiel bude vyšší z dôvodu realizácie už získaných zákaziek.

Mária Nováková
Foto: Subterra