ako bude vyzerat mesto o 100 rokov
Galéria(2)

Ako bude vyzerať mesto o 100 rokov

Aké sú možné scenáre vývoja európskych miest v nasledujúcom storočí? Ako si predstavujeme vývoj miest, ako budú mestá vyzerať a ako by mestá mali vyzerať v roku 2112? Aké rozhodnutia treba spraviť a s akými riešeniami treba prísť, aby sa urbanistická utópia na Slovensku ako aj v ďalších európskych krajinách stala realitou budúcnosti? To boli ústredné myšlienky medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa s názvom Mesto v roku 2112 uskutočnila koncom novembra v Bratislave.

ako bude vyzerat mesto o 100 rokov 6411 big image
Počas prvého dňa konferencie, ktorý sa konal 29. novembra 2012 v Múzeu mesta Bratislavy, uviedli účastníkov konferencie do problematiky krátke vstupy hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad, francúzskeho veľvyslanca Jeana-Marie Bruna, nemeckého veľvyslanca Axela Hartmanna a dekanky Fakulty architektúry STU Ľubice Vitkovej. Konferencia následne pokračovala v troch sekciách, ktoré sa venovali klimatickým zmenám a ich dopadom na budúcnosť miest, digitálnym technológiám meniacim tvár miest i princípy ich demokracie a v záverečnej sekcii prvého dňa sa prednášajúci dotkli mobility v mestách i nového postavenia územného plánovania a technológií pri tvorbe miest. Druhý deň konferencia pokračovala na Fakulte architektúry STU v Bratislave sekciou, ktorá sa venovala predvídaniu budúcnosti miest a ich plánovania.

Úvod konferencie – zľava: Miroslav Marcelli, filozof; Jeana-Marie Bruno, francúzsky veľvyslanec; Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy; Axel Hartmann, nemecký veľvyslanec; Ľubica Vitková, dekanka Fakulty architektúry STU v Bratislave

Odborníci sa v prednáškach i následných diskusiách zhodli, že predpovedanie budúcnosti sa neustále koriguje a žiaden z utopických modelov nemôže poskytnúť dostatočne presnú predstavu o tom, ako sa v rýchlo sa meniacich spoločenských a klimatických podmienkach mestá budú vyvíjať. Harald Kegler z Fakulty architektúry Bauhaus univerzity vo Weimare napríklad poukázal na súvislosť digitálnych technológií s podporením interktivity a aktívnej účasti občanov pri tvorbe nových foriem miestneho riadenia.



V sekcii Ako budú mestá čeliť klimatickým zmenám vystúpili: Matthias K. B. Lüdeke, Inštitút pre výskum dopadu klimatických zmien v Postupime a členovia Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry na FA STU – profesor Robert Špaček, Julián Keppl, vedúci ústavu a výskumní pracovníci Jan Legeny a Peter Morgenstein.

Francúzska filozofka Chris Younès zase upozornila na to, že v mestách sa podľa všetkého musíme snažiť o biodiverzitu, adaptabilitu a rôznorodosť foriem. „Mestá by sa mali stať čo najsamostatnejšie po ekonomickej stránke, v zásobovaní potravinami, poľnohospodárstve a priemysle. Musíme hľadať spôsob, ako dať do rovnováhy potreby človeka, spoločnosti a prírody, hľadať nové formy adaptabilného mesta zosúlaďujúceho všetky činnosti v území,“ dodala Chris Younès.

Konferenciu zorganizovali Francúzsky inštitút a Goetheho inštitút v spolupráci s Fakultou architektúry STU a hlavnou architektkou Bratislavy. Podujatie sa konalo pod záštitou primátora mesta Bratislavy Milana Ftáčnika.

Druhý deň pokračovala konferencia na Fakulte architektúry STU v Bratislave sekciou, ktorá sa venovala predvídaniu budúcnosti miest a ich plánovania.

(pet)

–>–>