CE.ZA.AR 2017 už pozná víťazov

XVI. ročník Ceny za architektúru CE∙ZA∙AR 2017 vyvrcholil v bratislavskej Starej tržnici slávnostným odovzdaním sošiek víťazom. Galavečer bol oslavou nielen kvalitnej domácej architektonickej tvorby, ale aj 25. výročia Slovenskej komory architektov. Prítomní boli významní hostia z kultúrno-spoločenského života a architektonickej obce.

Skutočnosť, že kvalitná architektúra je verejným, celospoločenským záujmom, potvrdzuje aj fakt, že záštitu nad Cenou prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky Arpád Érsek a primátor hlavného mesta Bratislavy Ivo Nesrovnal.

Cena, ktorej vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov, sa tradične odovzdáva v šiestich kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Obnova a prestavba, Interiér a Exteriér. „Vzhľadom na štatút Ceny, ktorý hovorí, že kategória môže byť hodnotená iba v prípade, ak sa do nej prihlási šesť a viac diel, sme, bohužiaľ, tento rok nemohli hodnotiť kategóriu Bytové domy,“ hovorí Oľga Miháliková, projektová manažérka Ceny CE∙ZA∙AR.

Architekt Juri Troy, predseda medzinárodnej poroty CE∙ZA∙AR 2017, si myslí, že dôvodom mizivého zastúpenia bytových domov je veľký tlak zo strany investorov: „Chcú maximalizovať kapacitu týchto budov. Nie je to len problém Slovenska, čoraz častejšie sa s tým stretávame aj u nás v Rakúsku. Myslím, že ide o celospoločenský problém,“ približuje realitu známy viedenský architekt. Na jednej strane ceny budov stúpajú, no na ich hodnote sa to veľmi neprejavuje. Ďalší člen poroty, architekt Michal Krištof, poukázal aj na skromné zastúpenie kategórie Občianske stavby. Je smutné, že kvalitnými realizáciami, ktoré spĺňajú vysoké kritériá kvality, sú len dva objekty, a to jedna kaviareň a jeden poľovnícky dom. Žiadna škola, nemocnica, galéria či knižnica, žiadna investícia hradená a iniciovaná štátom či mestom. Je to tým, že je všetkého dosť a už nie je potrebné stavať nové verejné budovy? Alebo tým, že sa verejné stavby nestavajú?

O víťazoch rozhodovala medzinárodná odborná porota v zložení:
Andrzej Marcin Bulanda (architekt, Poľsko), Irakli Eristavi (architekt, Slovenská republika), Michal Krištof (architekt, Česká a Slovenská republika), Ilona Németh (výtvarníčka, Slovenská republika), Juraj Sumbal (architekt, Slovenská republika), Jan Šépka (architekt, Česká republika) a predseda poroty Juri Troy (architekt, Rakúsko)

Víťazi CE∙ZA∙AR 2017

RODINNÉ DOMY: Dom v dome

Rok realizácie: 2016
Názov ateliéru: PLURAL
Autor: Martin Jančok
Spolupráca: Michal Janák, Ivana Čobejová, Ľubica Segečová, Michal Marcinov, Samuel Šimonovič
Foto: Daniela Dostálková

Program rodinného domu je rozdelený do dvoch sústredných častí. Vnútorná pozostáva z nevyhnutných obytných miestností (obývacia časť a izby) v pôdoryse Palladiánskej mriežky 3×3 polia s vertikálne akcentovanou jedálňou v jej centre. Vonkajšia časť domu obsahuje doplnkové funkcie, ktoré nevyžadujú celoročné využitie (garáž, bazén, patiá a skladové priestory). Táto časť je akýmsi medzipriestorom, nie je ani domom, ani záhradou. Je ich mediátorom.

„Dom v dome získal ocenenie predovšetkým pre jasné a dôsledné uplatnenie konceptu pri celej realizácii. Racionálne riešená dispozícia s ústredným zvýšeným svetlíkom nad jedálňou odráža inšpiráciu v typológii renesančných víl. Vnútorne uzavretý svet v dome je krytý v druhom pláne priesvitnou membránou, ktorá zároveň zväčšuje obytnú plochu stavby. Dotiahnutie konceptu pomocou zvolených materiálov dáva celej stavbe neformálny charakter.“
Jan Šépka (architekt, Česká republika)

OBNOVA A PRESTAVBA: Stará synagóga v Bardejove

Rok realizácie: 2016
Názov ateliéru: Peter Gomboš, Ján Krcho, Tomáš Lupták
Autori: Peter Gomboš, Ján Krcho, Tomáš Lupták
Foto: Ján Krcho, Tomáš Lupták

Obnova areálu prebieha už dlhšie, dokončenie synagógy je prvý viditeľný výsledok. Podľa projektu obnovy by v synagóge mal byť priestor pre výstavy a koncerty, v ostatných objektoch administratívne priestory, múzeum a konferenčné priestory. Pravdepodobne však túto koncepciu bude potrebné prispôsobiť potrebám budúcich užívateľov. Hlavná časť prác na obnove synagógy spočívala v reštaurovaní jej vnútornej výzdoby vonkajších architektonických článkov, z architektonického hľadiska bolo potrebné v úzkej spolupráci s reštaurátormi riešiť niektoré funkčné záležitosti a nutnú technickú vybavenosť.

„Cena bola udelená za jedinečný a citlivý prístup k zachovaniu židovského dedičstva na Slovensku. Rekonštrukcia Synagógy v Bardejove je prvým krokom k revitalizácii židovskej štvrte, ktorá by mala slúžiť ako miesto pripomenutia si židovskej minulosti a spoločnosti, ktorá zahynula. Projekt upriamuje veľkú pozornosť na históriu a starostlivosť o renováciu pôvodných artefaktov. Najdôležitejším prvkom projektu je však obnova ducha tohto miesta. Návrat genia loci je hmatateľný a napĺňa hlavný odkaz jeho zakladateľov z roku 1863: ,Nech je táto budova vždy svätyňou!‘“
Andrzej Marcin Bulanda (architekt, Poľsko)

EXTERIÉR: Castellum Café Nitra

Rok realizácie: 2016
Názov ateliéru: pantograph
Autori: Tomáš Auxt, Peter Kožuško, Miro Hrušovský, Peter Hudač
Spolupráca: Michal Zábranský
Foto: Lívia Štokingerová

Poľovnícky dom je koncipovaný ako sústava 5-tich radiálne usporiadaných objektov okolo centrálnej exteriérovej obývačky. Kompaktné, tradičné, až archetypálne hmoty distribuujú bohatý program v kompozícii, ktorá dômyselne redukuje vizuálny objem domu a posúva ho do diétnej hmotnostnej kategórie. V kontraste so subtílnym objemom domu je jeho robustný, drsný a veľmi maskulínny prejav odrážajúci sa v monochromatickom drevenom obklade aplikovanom skrz celok, bez potreby dekorovania a ornamentu. Nehostinná, monolitická, ba až fortifikačná fasáda sa vďaka pohyblivých elementov dokáže zmeniť na otvorený pavilónový priestor v lesnej krajine akoby odjakživa určený pre rodinné slávnosti poľovníkov.

„Víťazná práca mňa osobne, ale i väčšinu porotcov nadchla už na začiatku hodnotenia pri prvej obhliadke všetkých diel. Porota sa jednomyseľne zhodla, že projekt musíme navštíviť a posunúť ho do ďalších kôl. Realita očakávania naplnila a v niektorých ohľadoch i prevýšila. Stavba je komplexne a kvalitne zvládnutá od konceptu až po detail, ide jednoznačne o jeden z najlepších domov tohtoročnej ,úrody‘ na Slovensku. Porotu zaujal jednoduchý, čitateľný a zároveň výrazný hmotový koncept, miera flexibilného prepájania, otvárania a uzatvárania interiéru a exteriéru, rovnako ako práca s drevom a detailom.“
Michal Krištof (architekt, Česká republika)

INTERIÉR: Rekonštrukcia bytu v bývalom kláštore v Trnave

Rok realizácie: 2016
Názov ateliéru: JRKVC
Autor: Peter Jurkovič
Foto: Peter Jurkovič

Kláštor paulínov, postavený v roku 1719, v polovici 20.stor. prestavaný na obytný dom. Byt má úžitkovú plochu 100 metrov štvorcových. Odstraňujeme všetky zásahy predchádzajúcich majiteľov. Vrstvu po vrstve obnažujeme jestvujúce konštrukcie. Byt má slúžiť mladému bezdetnému páru. Dispozícii dominuje spoločenská miestnosť s monumentálnou svetlou výškou 3,6m. V druhom pláne, za knižnicou, sa nachádza nočná časť so samostatnou hygienou a šatníkom. Z naznačenej vstupnej haly je prístupná ešte jedna spálňa a hygiena. Vstavaný nábytok je pripravený tak, aby po malom zásahu transformoval byt aj pre účely rodiny s deťmi.

„Výber v kategórii interiér nebol ľahkou úlohou vzhľadom na veľký počet a vyrovnanú kvalitu prihlásených diel. Porota sa nakoniec rozhodla pre udelenie ceny Rekonštrukcii bytu v bývalom kláštore v Trnave, ktorý je dobrým príkladom prístupu k adaptácii priestoru na súčasné potreby. Autor citlivo narába s pôvodnými stavebnými konštrukciami a nenásilne ich zapája do nového konceptu. Nové so starým tu nesúťaží, ale vhodne sa dopĺňa. Všetky zásahy sú dôsledne riešené pomocou vstavaného nábytku, ktorý podľa potreby spája alebo rozdeľuje priestor. Byt pôsobí veľkoryso priestranne, no napriek tomu skromne. Stavebný interiér, použité materiály, premyslené detaily, nábytok a doplnky spolu vytvárajú príjemnú atmosféru domova.“
Juraj Sumbal (architekt, Slovenská republika)

PATRÓN ARCHITEKTÚRY

Slovenská komora architektov vyhlásila v rámci slávnostného galavečera CE•ZA•AR i ocenenie – „Patrón architektúry“ – za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom. O udelení tejto ceny nerozhoduje medzinárodná porota, ale predstavenstvo Slovenskej komory architektov.

Cenu „Patrón architektúry“ 2017 udelila Slovenská komora architektov ojedinelému úkazu občianskeho aktivizmu presahujúcemu regionálny význam na medzinárodnej úrovni. Obnova Behrensovej synagógy bola bezprecedentnou úlohou ako významom, objemom, tak aj náročnosťou. V zásadnom momente zastúpili iniciátori obnovy úlohy samosprávy a štátu. Tento neštandardný a odvážny proces obnovy bez počiatočných investícií s pomocou menších grantov, desiatok dobrovoľníkov a sponzorov vytvoril kultúrny stánok Nová synagóga.

Projekt obnovy a revitalizácie Synagógy na kultúrne účely realizuje občianske združenie Truc sphérique (kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie) v spolupráci a s podporou Židovskej náboženskej obce Žilina ako vlastníka pamiatky. Na jej stránkach nájdete okrem iného napísané: „Našou základnou motiváciou je samotná budova. Je múdra aj krásna. Vnímame jej ušľachtilosť, ktorou nenápadne dominuje svojmu okoliu. Málokto postrehne, že patrí medzi najvýznamnejšie európske stavby svojho druhu.

Začiatkom roka 2011 sme sa dozvedeli, že Židovská náboženská obec Žilina hľadá nového nájomníka synagógy. Po uvedomení si dôležitosti záchrany stavby pred možným komerčným využitím sme predložili náš projekt obnovy pamiatky a jej kultúrneho využitia. Získali sme dôveru v tento utopický zámer, podporenú 30-ročnou zmluvou so symbolickým nájomným. Začali sa prvé výskumy a v roku 2012 aj prvé rekonštrukčné práce. Odvtedy robíme, čo sa dá, aby sme splnili nároky, ktoré si kladie budova sama, a cítime, že sme spolu s vami súčasťou jedného z najväčších dobrodružstiev našej generácie.
Naším zámerom je nielen obnovená Behrensova stavba, ale aj nový život v nej. Cieľom je vytvorenie výstavného priestoru pre súčasné umenie a ďalšie kultúrne aktivity európskeho rozmeru s kvalitným kurátorským programom a jednoznačným profilom, ktorý bude kombináciou produkcie výstav a produkcie diskurzu.“

iniciátori projektu NOVÁ SYNAGÓGA: Marek Adamov, Róbert Blaško a Fedor Blaščák
hlavný architekt: Martin Jančok (P-L-U-R-A-L)
historické a reštaurátorské výskumy: Magda Kvasnicová, Ján Hromada, Peter Szalay, Ivan Pilný, Gabriel Hartl, Marek Repáň
odborná spolupráca: Vladimír Majtán (Krajský pamiatkový úrad v Žiline), Pavel Frankl (Žilinská židovská obec)

CENA VEREJNOSTI
O víťazovi Ceny verejnosti rozhodli hlasujúci v online hlasovaní na portáli Hospodárskych novín www.hnonline.sk. Z celkového počtu 4 526 získalo víťazné dielo 1 031 hlasov. Už tradične odovzdal cenu víťazom primátor hlavného mesta Bratislava Ivo Nesrovnal a šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková.

OBNOVA ČASTI NÁMESTIA SLOBODY
Prievidza
autori: Marian Trcka, Branislav Lackovič, Jaroslav Tarajčák

Nedostatkom ústredných námestí býva, že neslúžia na to, aby sa na nich zdržiavali ľudia, ale aby vynikol monumentálny pamätník či iný objekt v ich strede. Podobný problém malo mesto Prievidza. Slúži ku cti, že pri riešení úpravy časti Námestia slobody zvolili cestu architektonickej súťaže. Zadaním bolo oživenie hornej časti námestia s využitím vodného prvku. Realizácia víťazného návrhu pôsobí tak, ako by vynovený priestor takto vyzeral odjakživa. Jeho neokázalosť je však plusom. Jadro návrhu je neklasická fontána, ktorá má formu pozdĺžnej vodnej plochy. Priestor s tryskami sa začína na úrovni terénu a jemným spádom prechádza do plytkého bazénu, ktorý je ukončený lavičkou. Súčasťou riešenia je úprava schodísk na námestí a umožnenie bezbariérového pohybu aj starším obyvateľom. Dielom tvorcov sú aj atypické lavičky lemujúce celý priestor. Vstup architektov jednoznačne prispieva k tomu, že obyvatelia námestie nepoužívajú len ako križovatku na ceste za nákupom, ale aj na stretnutia a oddych.

Autor fotografie: Branislav Lackovič, Marian Trcka

Zdroj: SKA