Bratislavské visuté záhrady

Ústav urbanizmu a územného plánovania (16 študentov a 9 prác)
Študenti sa venovali problematike najmä z pohľadu funkčno-prevádzkových a hmotovo-priestorových vzťahov v celej línii vinohradov od kopca Stráže až po Raču. V detailoch na úrovni zóny niektorí riešili podrobnejšie polohy vhodné pre rozvoj výstavby, pričom overovali najmä prípustnú mieru intenzity výstavby. Tieto polohy sa striedajú s uvoľnenými polohami, ktorých funkcie sú založené na rôznych formách prezentácie vinohradníckej krajiny vo forme parkov nad mestom, ktoré majú tesné väzby na lesopark. V jednej práci sa rozpracovala téma starých vinohradov aj v lokalite Sitiny.

Ústav záhradnej a krajinnej architektúry (14 študentov a 8 prác)
Riešil sa pohľad na možností krajinnej, parkovej a záhradnej architektúry najmä vo vybranej lokalite okolo starého kameňolomu. Práce prezentujú rôzne možnosti vytvorenia rekreačno-relaxačných plôch pri využití odkazu a prezentácie vinohradov. Študenti v nich vyjadrujú svoj názor na mieru ich možnej krajinárskej transformácie. Súčasťou návrhov sú aj dizajnérske detaily rozličných prvkov malej architektúry v krajine.

Ústav dejín a teórie architektúry (12 študentov a 4 práce)
Študenti sa venovali lokalitám a témam, ktoré sa priamo nedotýkajú vinohradov, predstavujú však, podobne ako vinohrady, významný kultúrny odkaz. Cieľom zaradenia týchto prác do prezentácie FA STU je upozorniť aj na tieto problémy a vysloviť ponuku na spoluprácu pri ich riešení (lokalita Technické sklo – Vila Rustica je na výstave prezentovaná dvoma prácami, ďalších osem sa spracovávalo v Ústave urbanizmu). Významným momentom zachovania tohto kultúrneho dedičstva je aplikácia zelene.

Z pohľadu na práce je zrejmé, že študenti majú veľmi empatický vzťah k bratislavským vinohradom. Pri riešení použili študenti mnoho inšpirácií z vlastných skúseností zo zahraničia, ako aj z architektonickej praxe a tieto vhodným spôsobom do územia implementovali, čím poukázali na reálnosť svojich koncepčných vízií. Pri riešení uplatňovali študenti najnovšie poznatky a požiadavky ekologických prístupov. Niektorí študenti (diplomanti) majú túto tému rozloženú na dva semestre – v diplomovej práci rozpracujú podrobnejšie niektorú z lokalít širšej urbanistickej koncepcie územia.

Modelový návrh Denisy Filipekovej na Bratislavské visuté záhrady	Skica k urbanistickému návrhu od Tomáša Hanáčka a Ivana Godarského

Visuté záhrady provokovali svojou témou Bratislavské vinohrady boli, sú a myslím, že ešte chvíľu budú veľmi háklivou a diskutabilnou témou nielen v odborných kruhoch. Už dávnejšie som uvažovala o tom, ako by som sa k danej problematike postavila a aký názor by som zastávala. Pri komplexnom návrhu územia „Podhorský pás v Bratislave” sme s kolegom vychádzali z orientácie a rastra terénu, kde sme definovali vhodne a nevhodne orientované oblasti, doliny a exponované oblasti. Výstavba sa prirodzeným spôsobom sústreďuje do dolín, kde je zároveň aj najmenší spád terénu. My sme túto tendenciu podporili a umiestnili bytovú výstavbu do údolných častí a do území k ním priľahlých. Parky, vyhliadky a terasy sme umiestnili na exponované územia. Takýmto spôsobom nám vznikla sieť parkov, začínajú­ca nad hlavnou vlakovou stanicou a končiaca pri Peknej ceste v bratislavskej časti Rača. Program a funkčná náplň jednotlivých parkov boli determinované polohou parku, viditeľnosťou z mesta a vzťahmi k okoliu. Takto vznikli charakterovo rozdielne parky spojené turistickou trasou, ktorá predstavuje akúsi kostru celého územia a zároveň aj cyklistickú trasu a náučný chodník. Bc. Denisa Filipeková Autorka riešila tému Bratislavské visuté záhrady ako svoju diplomovú prácu

Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.

Autor je vedúci Ústavu urbanizmu a územného plánovania na Fakulte architektúry STU v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.