Architektonicko-urbanistická súťaž na Svätoplukovo námestie
Galéria(12)

Architektonicko-urbanistická súťaž na Svätoplukovo námestie

Ešte v minulom roku vyhlásilo Mesto Nitra pod gesciou Slovenskej komory architektov verejnú anonymnú urbanisticko-architektonickú súťaž na riešenie Svätoplukovo námestia. Táto historická časť v rámci centra mesta Nitry má nezameniteľný genius loci, a to z hľadiska jedinečnosti reliéfu mesta podčiarknutého urbánnou štruktúrou – hrad, Zobor, priehľady na dominanty kostolov, ale aj pre skladbu jednotlivých budov vymedzujúcich priestor námestia od najstaršieho objektu v Dolnom meste – renesančného Mestského domu – cez secesnú radnicu, objekt hlavnej pošty z medzivojnového obdobia až po budovu divadla z konca minulého storočia. Do súťaže bolo prihlásených 29 návrhov.

Námestie malo do polovice minulého storočia jasne čitateľný hranatý tvar a slúžilo ako dopravná križovatka a trhovisko, ale aj ako kultúrny a zhromažďovací priestor. V roku 1945, počas bombardovania mesta, pôvodné divadlo zničila jedna zo spadnutých bômb. Následná veľkoplošná asanácia pôvodného námestia koncom 70. a začiatkom 80. rokov zásadne narušila jeho pôvodnú urbánnu štruktúru.

K novej výstavbe sa pristúpilo až v roku 1992. Stavbu Divadla Andreja Bagara a súčasné námestie projektoval kolektív architektov Juraj Hlavica, Márius Žitňanský a Imro Vaško. Pôvodný štvorcový tvar námestia sa zmenil na zjednocujúci kruhový. Výtvarný koncept melírového kladenia dlažby v tvare rozety evokuje Piazza del Campidoglio v Ríme s centrálnym akcentom priestoru – fontánou. Pôvodná myšlienka sa však neodrazila v hmote zástavby a v otvorenom priestore námestia zostala nečitateľná. Prevýšenie, ktoré sa na spomenutom talianskom námestí riešilo len opticky, sa v prípade Svätoplukovho námestia zrealizovalo medzi jeho okrajom a stredom a predstavovalo približne 2 metre, čo však nebol zámer tvorcov, ale stavebná chyba.

Napriek nesporným kvalitám riešenia nebola táto posledná, ale veľmi zásadná zmena určujúca pre súčasnú tvár námestia a v prevažnej miere sa akceptovala pri tvorbe súťažných návrhov. Základným účelom súťaže bolo získať nové návrhy urbanistov a architektov na funkčné využitie, priestorové a architektonické stvárnenie územia v danej lokalite. Mali byť súčasne podnetmi a konkrétnymi impulzmi na rea­lizáciu nových princípov a zásad tvorby kvalitatívne hodnotnejšieho mestského prostredia. Uplatňovali však nový pohľad na koncepciu centrálneho prostredia mesta a zohľadňovali požiadavky na rešpektovanie a rehabilitáciu historických a pamiatkových daností územia. Víťazný návrh, ale aj prvky z ďalších ocenených návrhov, budú východiskom zmien a doplnkov Územného plánu centrálnej mestskej zóny schváleného v roku 2007.

1. miesto – súťažný návrh č. 10: Ing. arch. Michal Bogár, Ing. arch. Ľubomír Králik, Ing. arch. Juraj Polyák, Ing. arch. Ľudovít Urban a spolupracovníci

Komentár architektov k víťaznému návrhu:
„Svätoplukovo námestie revitalizované ako kultúrne fórum – to je základný tvorivý zámer nášho autorského kolektívu. Úvahy o typológii námestia a architektonických objektov, ktoré ho vytvárajú, vyústili do konceptu priestorových a funkčných princípov, aké v prostredí stredoeurópskych miest považujeme za kauzálne. Popri existujúcom divadle a múzeu sú v kontakte s námestím navrhnuté nové objekty, ako reduta, hotel, administratívne priestory a galéria, ktoré svojím zameraním prispievajú k duchovnému aj ekonomickému zhodnoteniu tohto priestoru.

Koncepcia nášho súťažného návrhu vychádza z analýzy viacvrstevnej urbanistickej skladby daného priestoru, pričom sme vyhodnotili jeho kvality a mieru narušenia. Cieľom tohto návrhu je kreovať námestie uchopiteľnou mierkou a zapamätateľnými atribútmi.

V koncepte námestia sú čitateľné priame ideové aj kompozičné vzťahy exteriérového priestoru a divadla. Autori dnešnej podoby námestia kreovali vo svojom návrhu viaceré prvky, ktoré sa nám pri analýze postupne odkrývali a ktoré sme dešifrovali. Môžeme tu hovoriť o priestorových princípoch, ktoré vznikli v období postmoderného uvažovania o mestskom prostredí a priniesli do kontextu samostatnú kultúrnu vrstvu, ktorá si zasluhuje našu pozornosť.

Zjednocujúci motív námestia so symbolikou rotujúceho tvaru divadelnej točne, kultivovaný výtvarný koncept dláždenia s uplatnením kvalitného kameňa, centrálny akcent priestoru, promenáda s alejou stromov a s mestským mobiliárom – to sú prvky, ktoré predstavujú pôvodné hodnoty a ktoré sú v súťažnom návrhu zhodnotené a využité s pretavením do nového konceptu námestia. Ťažisko námestia je miestom, do ktorého umiestňujeme nový vertikálny akcent – plastiku s fontánou – tri prúty.“

2. miesto – súťažný návrh č. 9: Ing. arch. Tibor Zelenický, Ing. arch. Patrícia Kvasnicová, Ing. arch. Martina Mrkvicová, akad. mal. Marián Žilík
Riešenie nitrianskeho ateliéru bolo postavené na evokovaní pôvodnej štruktúry zástavby novou hmotou. „Priestor Svätoplukovho námestia je definovaný vlastným historickým vývojom. Urbanistická štruktúra námestia prekonala rôzne etapy budovania a búrania.

Dnešný stav priestorovej formy námestia nezodpovedá línii historického vývoja vzhľadom na asanácie a výstavbu divadla v relatívne nedávnom období. Princíp návrhu spočíva v prinavrátení identity a významu priestoru, ktorý naviaže na kontinuitu historického vývoja v rámci dnešných reálnych možností územia. Ide o sformovanie priestoru, síce na historickom podklade, ale v rámci súčasných potrieb mesta a súčasnými výrazovými architektonickými prostriedkami.“

3. miesto – súťažný návrh č. 11: Ing. arch. Juraj Kalus, Mgr. art. Zuzana Kalusová

Odmenené návrhy bez určenia poradia:

Súťažný návrh č. 1: Ing. arch. Igor Lauko, Ing. arch. Katarína Zajíčková

Súťažný návrh č. 14: Ing. Ľubomír Holejšovský, Ing. arch. Vladimír Jarabica a spolupracovníci
Zámerom návrhu je vytvorenie „živých“ verejných priestorov, ktoré budú jedinečné, ale zároveň budú spĺňať základné zákonitosti a princípy overené historickými skúsenosťami.

Ide o vytvorenie klasického námestia s jeho jednoznačným priestorovým vymedzením a prinavrátením jeho dominanty ako historický odkaz na farský Kostol sv. Jakuba zbúraný okolo roku 1890. Riešilo sa to formou objektu v tvare „veže“ s vyhliadkou, ktorá umožní atraktívne pohľady na mesto. Pohľad na Horné mesto a hrad sa riešil aj z úrovne verejných „ozelenených“ plôch na strechách navrhovaných objektov. Do roviny námestia sa zakomponovalo univerzálne vysúvateľné pódium, podporené multimediálnou stenou. Pod celou plochou námestia sa navrhlo podzemné parkovisko.

Súťažný návrh č. 22: Ing. arch. Stanislav Meliš, Ing. arch. Jozef Michalko
„Základným princípom návrhu bolo doplniť na námestie chýbajúce funkcie. Jedným z dôležitých momentov je zakomponovanie budovy divadla do historicky utváranej urbanistickej štruktúry s odlišnou mierkou. Riešenie malo zvýšiť atraktívnosť pre peší pohyb a pobyt na námestí. Idea riešenia spočíva v ponúknutí celého priestoru námestia mestu, t. j. nerozdeľovať priestory na verejné, poloverejné a súkromné, ale vytvoriť mestský mikropriestor so špecifickou identitou. Podľa mierky okolitej zástavby sme si definovali veľkosť jednotky, ktorá predstavuje jeden objekt. Na základe funkčného rozloženia domu a svetelnotechnických požiadaviek sme určili odstupy objektov.“

Pripravila Ing. arch. Eva Kutišová s využitím materiálov MÚ Nitra a architektov Michala Bogára, Vladimíra Jarabicu a Stanislava Meliša.

Autorka je architektkou ateliéru ATHE, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.