Architektonické súťaže na Slovensku
Galéria(5)

Architektonické súťaže na Slovensku

Architektonická súťaž je vo všeobecnosti najtransparentnejší spôsob výberu architektonického návrhu a jeho autora. Umožňuje vypisovateľovi získať viacero kvalitných riešení a rozhodnúť sa na základe vopred stanoveného vejára kritérií, nielen estetických, ale aj dispozičných, funkčno-prevádzkových, technických, dopravných či ekonomických. Súťaže majú na našom území dlhoročnú tradíciu; vo veľkom sa súťažilo od prvej Československej republiky až po minulý režim. Akurát v poprevratovom demokratickom prostredí sa tomuto postupu paradoxne akosi nedarí.

V minulosti bežná prax
Za prvej Československej republiky sa súťažami získavala veľká časť projektov vo verejnej sfére; z tých najznámejších spomeňme aspoň súťaže na liečebné domy – Machnáč v Trenčianskych Tepliciach rea­lizovaný podľa návrhu Jaromíra Krejcara, zotavovňu Morava v Tatranskej Lomnici postavenú podľa projektu Bohuslava Fuchsa. Vynikajúcim príkladom je najmä pľúcne sanatórium vo Vyšných Hágoch, ktoré bolo realizovaným víťazným návrhom architektov Františka Alberta Libru, Jiřího Kana a lekára Svatopluka Basařa. Súťažilo sa dokonca aj počas druhej svetovej vojny, keď napríklad ministerstvo dopravy a verejných prác vypísalo okrem iného medzinárodné verejné anonymné súťaže na vládnu štvrť okolo dnešného Námestia slobody, univerzitné mestečko na hradnom kopci, či veľtržný areál na násype pri Dunaji v Bratislave. V odmedzenom rozsahu sa súťaže vypisovali aj v minulom režime, napríklad na vtedajší obchodný dom Prior, SND či hotel Fórum v Bratislave, hoci zadávanie vtedy prakticky len verejných zákaziek prebiehalo skôr medzi projektovými ústavmi. Kríza súťaženia však prišla paradoxne až po revolúcii.

Nesporné klady

Okrem toho, že investorovi umožňuje vybrať si to najlepšie z ponuky, výhody prináša aj architektom; dáva im šancu voľne súťažiť a presadiť sa so svojimi myšlienkami. Tým je atraktívna aj pre začína­júce ateliéry, ktorým pomáha etablovať sa na trhu. Architektonické súťaže vypisujú súkromní investori spravidla podľa občianskeho zákonníka. Vo verejnej sfére sú to takzvané súťaže návrhov podľa zákona o verejnom obstarávaní. Predpokladom úspešnosti súťaže je kvalitné nastavenie jej hlavných parametrov – jasne definované zadanie predmetu súťaže, primeraný rozsah súťažného elaborátu, lehota na jeho vypracovanie a ceny úmerné rozsahu. Nemali by chýbať zmysluplné a jednoznačné hodnotiace kritériá, zastúpenie významných architektonických osobností v porote a v neposlednom rade zachovanie anonymity súťaženia. Len pri splnení týchto kritérií súťaž osloví architektov a podnieti ich k účasti v nej, čím splní svoj účel aj pre jej vypisovateľa.

Súťaženie v súkromí
Súťaže v súkromnom sektore sú u nás postavené na dobrovoľnej báze. Vypisujú ich investori zväčša z vlastného popudu. Väčšinou ide o vyzvané súťaže, keď vypisovateľ osloví viacero architektonických kancelárií, o ktorých má priaznivé referencie, prípadne s nimi spolupracoval v minulosti, alebo kombinované súťaže, ktoré sa vyhlasujú ako verejné s časťou vyzvaných účastníkov. Architektonické súťaže v súkromnej sfére sú pomerne zriedkavé, investorov často odrádza zväčša neoprávnená obava z predĺženia času prípravy projektu a pri verejných anonymných súťažiach agenda s tým spojená. Na druhej strane, ak už súkromný investor súťaž vypíše, býva to známkou toho, že má vážny záujem získať jej prostredníctvom invenčný návrh a objaviť svojho architekta. Takéto súťaže nebývajú zbytočne zbyrokratizované.

Príklady z praxe    

V posledných rokoch takto vzniklo viacero veľkých investícií; z bratislavských spomeniem napríklad polyfunkčný objekt Tatracentrum, obytný súbor Rozadol, polyfunkčný bytový komplex Tatra City či bytovky pri Karloveskom ramene, zrealizované na základe víťazného návrhu vyzvanej súťaže, centrálu Slovenskej sporiteľne alebo administratívnu budovu Park One, postavenú podľa jedného z ocenených návrhov. Zo starších hodno vyzdvihnúť aspoň centrálu bývalej Všeobecnej úverovej banky na Mlynských Nivách, obytný súbor Slanec nad Krasňanmi, z aktuálnych práve prebiehajúcu medzinárodne obsadenú dvojkolovú súťaž na riešenie zástavby okolo Čulenovej ulice v Bratislave či realizáciu polyfunkčného komplexu Cassovar na mieste bývalého pivovaru v Košiciach. Z negatívnych príkladov, keď bola súťaž po prvom kole zrušená, musím uviesť najmä urbanistickú súťaž na Južné mesto v Petržalke. Komora architektov podnecuje investorov k vypisovaniu súťaží, presviedča ich, že je účelné nezužovať možnosti účasti v nich a metodicky pomáha pri ich príprave.

Verejné obstarávanie
Kým v súkromnej sfére vypisovanie súťaží nie je vynútiteľné zákonom, vo verejnom sektore je právny stav iný, hoci sa zväčša nerešpektuje. Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov predpokladá, že obstarávanie architektonických služieb sa má diať predovšetkým prostredníctvom takzvaných súťaží návrhov. Túto problematiku upravujú ustanovenia § 103 – 108  a podrobne ju rieši vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie číslo 158/2006 Z.z.

Súťaž návrhov je postup verejného ­obstarávania umožňujúci vyhlasovateľovi získať najlepšie architektonické, respektíve urbanistické riešenie, ktoré zo súťažných návrhov vyberie odborná porota obdobne, ako v klasickej architektonickej súťaži. Pri jej aplikácii boli spočiatku pochybnosti o možnosti pokračovať s jej víťazom pri následnej projektovej príprave. Viacerí vypisovatelia sa domnievali, že po ukončení súťaže návrhov musia obstarávať projektanta v každom stupni samostatnou obchodnou verejnou súťažou.

Všetko na uľahčenie

Vedenie Slovenskej komory architektov preto vyrokovalo s odborom metodiky Úradu pre verejné obstarávanie metodické usmernenie ÚVO, ktoré odporúča vypisovateľom súťaží návrhov ich  postup po vyhodnotení súťaže tak, aby rokovacím konaním bez zverejnenia vybrali a zazmluvnili projektanta všetkých stupňov projektovej dokumentácie spomedzi ocenených súťažiacich. Podobný problém riešili aj naši českí kolegovia, ktorí sa následne nechali inšpirovať riešením, dohodnutým u nás. V súčasnosti sa predstavenstvo Slovenskej komory architektov usiluje o definovanie postupu, vedúceho k získaniu zmluvy na projektovú dokumentáciu, priamo v znení zákona; v tomto zmysle aj podalo návrh na jeho novelizáciu. Zároveň chce predstavenstvo v zákone znížiť limit pre povinné vypísanie súťaže a jednoznačne vymedziť, že elektronická aukcia je vhodná na obstarávanie tovarov s jasne vymedzenou špecifikáciou, nie architektonických služieb.



Prozaický pravý dôvod 

Legislatívna úprava súťaží návrhov však nie je hlavným dôvodom toho, že sa im vypisovatelia zväčša vyhýbajú. Oveľa podstatnejším dôvodom je nízke právne vedomie spoločnosti, zakorenené ešte v bývalom režime. Časť spoločnosti sa vtedy riadila heslom „kto nekradne, okráda svoju rodinu“. Mnohí obstarávatelia hľadajú cestičky, ako sa prepracovať ku priamemu zadaniu pre svojho známeho. Tí svedomitejší zas mávajú obavu z možnej zložitosti prípravy, priebehu a vyhodnotenia súťaže návrhov. Nielen tam, kde nie je splnený limit na jej vypísanie, sa tak častokrát vypíše obchodná súťaž s jediným kritériom – najnižšou cenou, ktorú si potom jej víťaz rôznymi dodatkami postupne upravuje. Súťaženie cenovými ponukami, v poslednej dobe realizované aj spôsobom tzv. elektronickej aukcie, považujem pri službách, vyžadujúcich intelektuálne plnenie, za úplne pomýlené; v tejto súvislosti zvyknem trochu expresívne prirovnávať, že architektonické služby nemožno vyberať ako bravčové karé s kosťou pre závodnú kuchyňu. Veď tu nejde len o aktuálny stav obecnej kasy, ale najmä o tvorbu hmotného prostredia, ktoré budú jeho obyvatelia vnímať zväčša dlhé desiatky rokov.

V Česku o nič lepšie
Obdobná situácia je v posledných rokoch aj v Českej republike. Česká komora architektov ju vníma ako mimoriadne kritickú a na poslednom valnom zhromaždení, kde ústrednou témou bolo práve verejné obstarávanie, prijala memorandum, v ktorom doslova uvádza, že pri zadávaní zákaziek na územnoplánovacie dokumentácie, projekty stavieb a stavebné práce sa „korupčné praktiky prejavujú vo zvlášť rozsiahlej miere a úniky verejných prostriedkov predstavujú skutočne celospoločenský problém, ktorý vrhá túto spoločnosť celé desaťročia späť“.

Prečo súťažiť?
Súťaže návrhov, tam, kde sa použili, priniesli zväčša pozoruhodné výsledky. Vyzdvihnúť treba aspoň súťaž na novostavbu Štátnej vedeckej knižinice a na nájomné byty CMYK v Prešove, na urbanistické riešenie Svätoplukovho námestia v Nitre, Námestia S. H. Vajanského v Martine, na dostavbu areálu Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave, na viaceré pozoruhodné projekty v Košiciach ako Park za Sladovňou, nádvorie Divíznej budovy, na prestavbu kasární na Kulturpark, na pamätník obetiam boja za demokraciu. Architektonickou súťažou získala Národná banka Slovenska projekt mnohokrát ocenenej budovy jej ústredia v Bratislave. Je to dôkazom toho, že optimálnou formou obstarávania urbanistických a architektonických projektov verejných budov a priestorov je súťaž ich návrhov. Slovenská komora architektov sa usiluje v tomto zmysle osvetovo pôsobiť na verejnú správu, štátne orgány i politické strany. Tvorba hmotného prostredia by však nemala byť iba vecou architektov; skutočný obrat v spôsobe zadávania verejných zákaziek nastane až vtedy, ak architektonické súťaže bude v celospoločenskom záujme vyžadovať aj občianska verejnosť.

Ing. arch. Juraj Šujan
Foto: Dano Veselský

Autor je autorizovaný architekt, predseda Slovenskej komory architektov.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.