Úcta v architektúre: Minulosť a budúcnosť okamihu
Galéria(5)

Úcta v architektúre: Minulosť a budúcnosť okamihu

Každé miesto v sebe nesie v okamihu prítomnosti nielen stopy minulosti, ale aj predpoklady na budúci vývoj. Čas, v ktorom žijeme, je ako štvrtý rozmer vztýčený nad miestom. Je len plavákom naznačujúcim, v ktorej hladine miesta práve žijeme, pričom celá minulosť i budúcnosť miesta sa stretáva v bode, ktorý vie väčšina ľudí postrehnúť len čiastočne. Architekti sa však o to musia pokúšať neustále. A s úctou – nielen k minulosti, ale aj k prítomnosti a potenciálnemu vývoju v budúcnosti.


Český Krumlov je mestom, z ktorého priam dýcha história. Historické centrum mesta je ukážkou citlivého komponovania všetkých súčastí do jedného celku a po perifériách vznikajú obytné štvrte, ktorých štruktúra na neho plynulo nadväzuje.
A ako sa ešte stretáva minulosť so súčasnosťou v bežnom živote Krumlovčanov? Každý z nich Vám stíšeným hlasom porozpráva historku o duchoch, s ktorými vo svojom dome dennodenne žijú a s ktorými sa snažia čo najlepšie vychádzať.
Možno toto nepatrí celkom do časopisu o architektúre a možno je to len marketing na turistov, ale možno aj všetko so všetkým súvisí. Aj úcta k tomu, čo tu bolo a je.
Kontinuita času pretavená v architektúre krajiny. Prírodná krajina sa mení v čase omnoho pomalšie než mestá. Preto sa autor tohto vydareného „kúska“ land-artu rozhodol pre večnú, megalitické stavby pripomínajúcu formu rozložených balvanov. Ich líniové usporiadanie podčiarkuje zvlnený charakter. Nezvyčajný zásah do krajiny nás núti zastaviť sa a chvíľku žasnúť nad krásou spojenia, v ktorom sa stretáva večnosť krajiny a kameňa s kratučkými zábleskmi autorových i našich myšlienok.
Proti dostavbe Slovenskej národnej galérie sa dvíha vlna kritiky azda s každým stúpaním hladiny susedného Dunaja.
Mnohí namietajú, že starú časť budovy treba očistiť od pre niekoho až príliš moderne pôsobiacej dostavby zo 70. rokov.
V súčasnosti, keď sa pristupuje k rekonštrukcii dostavby pod taktovkou architektov Kusého a Paňáka, si treba uvedomiť, že aj Dedečkova dostavba je už pamiatkou a svedkom v tom čase skutočne progresívneho prístupu. Nie je niekedy väčšou úctou k minulosti, prítomnosti i budúcnosti úprimne vyjadriť svoju dobu, ako to spravil Dedeček, než replikovať to, čo tu už bolo?
Kláštor minoritov v centre rakúskeho mesta Wels. Architekti Luger & Maul v spolupráci s Erwinom Hofbauerom rozohrali jemnú hru kontrastu nového a starého. Sú zástancami princípu, že v 21. storočí sa má stavať výrazovými i konštrukčnými prostriedkami 21. storočia a pri dostavbách pamiatok sa netreba pokúšať imitovať dávno ušlú dobu ich vzniku. Naopak, treba priznať, že pamiatka žije svojím ďalším životom, a zároveň zachovať jej historickú jedinečnosť. Úcta a hrdosť sa v architektúre nevylučujú.

Martina Jakušová
Foto: Adam Cifra, Peter Kaštíl, Dominik Vlaheko