Prestavba je pre architekta výzvou na dialóg
Rekonštrukcia budovy a jej prestavba na nový účel je jednou z najobvyklejších architektonických úloh súčasnosti. Staviame na vrstvách, ktoré vytvorili naši predchodcovia.
Obdobie extenzívneho rozvoja, veľkých súborov stavieb postavených na zelenej lúke sa pomaly stáva minulosťou. Nové sídliská a priemyselné zóny s optimizmom stavané pre rastúci počet obyvateľov a zvyšujúcu sa výrobu už nie sú v strednej Európe „na programe dňa“. Súčasné, a najmä budúce generácie architektov poznajú zblízka problém modernizácie a prestavieb, zahusťovania a využívania „použitých“ území a budov. Z hľadiska rozumného hospodárenia so zdrojmi je táto cesta určite správna, i keď sa môže javiť ako náročnejšia a limitovaná nutnosťou prispôsobiť sa do istej miery stavbe, ktorú pred nami postavil niekto iný a často aj na iný účel.
Prestavba je však pre architekta zaujímavou výzvou na dialóg medzi minulosťou a budúcnosťou a stavia pred autora veľa otázok, na ktoré neexistuje jediná a jednoznačná odpoveď. Nová vrstva sa môže prirodzene spojiť s minulosťou a vytvoriť mierny, harmonický súlad, ale môže sa aj radikálne vymedziť a vytvoriť vzrušujúce napätie medzi starým a novým.
Príklad z Čiech
Nakoľko je rekonštrukcia, dostavba a prestavba v architektonickej praxi frekventovaným zadaním, dokazujú napríklad výsledky súťažnej prehliadky Grand prix architektov 2014 – Národnej prehliadky stavieb realizovaných na území Českej republiky. Architekti prihlásili 17 novostavieb a 10 rekonštrukcií. Hlavnú cenu Grand Prix získala konverzia Městských lázní v Liberci (Jiří Buček, SIAL), prestavba historickej budovy kúpeľov z rokov 1901 – 1902 na výstavné priestory. V kategórii novostavieb bola čestným uznaním ocenená dostavba budovy Slovanského gymnázia v Olomouci, nadväzujúca na historickú budovu školy (Miroslav Pospíšil, Atelier-r).
Aj v ďalších kategóriách súťaže boli ocenené stavby nadväzujúce a rozvíjajúce historický kontext. Ak by sme mali zostať doma v Ostrave, rekonštrukcia bývalého plynojemu v areáli Dolných Vítkovíc na multifunkčnú aulu (Josef Pleskot, AP Atelier) je príkladom toho, že aj špeciálne stavby ťažkého priemyslu sa dajú využiť na nový účel, ktorý s pôvodnou funkciu stavby vôbec nesúvisí. Aj v tomto prípade je kvalitná stavba iba súčasťou celku a úspech bude potvrdený, až keď okolo haly dorastú ďalšie životaschopné mestské priestory. Prestavby celých mestských častí sú behom na dlhú trať a potrebujú silné vízie, spoluprácu, spoločenský konsenzus a trpezlivosť pri napĺňaní dlhodobých plánov.
Rekonštrukcia bytových domov
Dôsledky neprítomnosti akejkoľvek koncepcie môžeme vidieť pri spontánnej revitalizácii panelových sídlisk, kde si po privatizácii vlastníci jednotlivých domov upravujú svoj majetok podľa svojho vkusu a ponuky dodávateľských firiem – často úplne bez ohľadu na to, že ich domy sú súčasťou nejakého celku. Spoločnosť pritom na tieto úpravy vydáva nemalé prostriedky – verejné rozpočty sa na financovaní rekonštrukcií bytových domov podieľajú najmenej 50 %. Predpokladá sa, že do roku 2020 treba na opravu panelových domov v Českej republike vynaložiť ešte 280 miliárd korún (10,8 miliardy eur). Aj keď verejné prostriedky dnes tvoria polovicu financií, ktoré sa použijú na regeneráciu panelových domov, verejný záujem sa pri kvalite architektúry prakticky neuplatňuje. Vzhľadom na súčasnú vlastnícku štruktúru je v praxi ťažké zaistiť koordináciu a kvalitu architektonického riešenia jednotlivých rekonštrukcií na sídliskách.
Z tohto krátkeho prehľadu je zrejmé, že architekti si dokážu poradiť s kvalitou jednotlivých rekonštrukcií a dostavieb do vystavaného prostredia, koncepcia obnovy celých území je však celospoločenská záležitosť a v spoločnosti musí dozrieť poznanie hodnoty kultivovanej podoby prostredia, v ktorom spoločný verejný záujem nemôže byť vydaný napospas profitu úzkych skupín a krátkodobých záujmov.
text: Eva Špačková
Foto: Tomáš Souček
