Peter Vavrica: Hľadám cestu, ako sa dostať do pozície iniciátora

17. septembra 2007

O dobrej architektúre viac premýšľa, ako o nej hovorí. A ešte radšej na nej pracuje. Architekt, ktorý formoval architektúru bratislavského Digital Parku. Ako sám prezrádza, k významnej architektonickej cene za návrh riadiacej veže na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave mu dopomohla tvrdá robota na historických objektoch v srdci mesta. To ale nie je všetko. Určite vás už niekedy upútal jemne extravagantný výzor Informačného centra Slovenskej sporiteľne na Prievozskej ulici v Bratislave, ktoré vzniklo v roku 1993. Ak ste skôr konzervatívnejší alebo len hrdí bratislavskí patrioti, určite poznáte zrekonštruovaný gotický vežový dom na Hlavnom námestí. Za tým všetkým hľadajte rukopis architekta Petra Vavricu.

Smerovanie k urbanizmu

Vzťah Petra Vavricu k výtvarnému prejavu a k umeniu sa formoval už v mladosti. „Počas gymnázia som síce dočasne zanevrel na štetec a ceruzku, ale keď prišiel čas, šiel som na prijímačky na architektúru,“ opisuje Peter Vavrica. Písal sa rok 1977.

Podľa jeho slov bolo štúdium architektúry na vtedajšej SVŠT príliš orientované na teóriu a na fakulte chýbali ľudia spojení s praxou. V čase jeho štúdií bol urbanizmus ako študijný odbor jedným z najžiadanejších zameraní, a to zásluhou silnej skupiny urbanistov, do ktorej patrili Alexy, Kavan, Trnkus, Kodoň a ďalší. Boli nielen pedagógmi, ale aj renomovanými odborníkmi s medzinárodným rozmerom. Logickým pokračovaním po škole bolo pôsobenie v Urbione.

„Popri Urbione sme sa paralelne venovali súťažiam,“ spomína si architekt. V súťaži na Japonské národné divadlo sa architektovi spolu s tímom podarilo prepracovať do posledných kôl z celkového počtu asi 300 súťažiacich z celého sveta. V urbanistických súťažiach sa s kolektívom umiestnili na druhom mieste s návrhom Bubenského nábrežia v pražských Holešoviciach a napokon získal i hlavnú cenu v medzinárodnej súťaži na Nový Belehrad v roku 1986.

V tom istom roku za ten istý návrh dostali ďalšiu hlavnú cenu aj na Bienále architektúry v Sofii a špeciálne ocenenie Habitat Centre pri OSN. Úspech v súťaži na Nový Belehrad mu pomohol získať viaceré zákazky. „V roku 1987 sme začínali pracovať na projekte Nového Belehradu.

Ešte pred novembrom 1989 sme prácu na projekte podporili založením vlastnej firmy na Slovensku, pričom sme plánovali prácu najmä v Belehrade. Krátko nato sa v bývalej Juhoslávii začal vojnový konflikt a naše zákazky sa rozplynuli do stratena,“ vysvetľuje Peter Vavrica. Začiatkom 90. rokov istý čas pôsobil ako zakladajúci člen vtedy renomovaného projektového ateliéru HUMA ´90.

Vlastný ateliér

Architekt si časom začal uvedomovať, že architektúra ho priťahuje viac ako urbanizmus. Bolo to v období, keď sa on a jeho kolegovia postupne začali uberať rôznymi smermi. Architektúra sa stala súčasťou jeho tvorby na ďalšie roky.

O spolupráci s kolegami architektmi hovorí stručne: „Dvaja architekti, štyri názory.“ Možno aj to mu dodalo chuť pustiť sa vlastnou cestou a založiť si ateliér, ktorý pod menom VAVRICA ARCHITEKTI funguje od roku 2004.

Cesta k developmentu

Už od roku 1992 sa Peter Vavrica začal postupne zaoberať aj developmentom. Prvým developerským počinom – v spolupráci s Jaroslavom Kachlíkom a ďalšími spoločníkmi HUMA ´90 – bol golfový areál v Bernolákove. Bol zároveň aj prvým novodobým golfovým ihriskom na Slovensku (ihriská existovali už za prvej republiky, boli však zrušené po februári 1948). Postupne začali pribúdať zákazky od iných developerov a zároveň aj vlastné developerské projekty.

Profilovanie smerom k developmentu sa odvíjalo od dvoch zlomových momentov. Prvým bol fakt, že v 90. rokoch boli na Slovensku investormi ľudia, ktorým chýbal najmä rozhľad a kultúrnosť. Ťažké bolo vyhovieť ich požiadavkám, preto sa Peter Vavrica rozhodol venovať aj tejto oblasti. „Hľadali sme cestu, ako sa dostať do pozície iniciátorov procesu výstavby,“ vysvetľuje architekt.

Druhým momentom, ktorý dopomohol smerovaniu k developmentu, bol rozhovor s Richardom Rogersom publikovaný v odbornom časopise v roku 1992. Architekt svetového mena v tom období pracoval pre developerskú skupinu, v ktorej participoval jeho brat. V článku opísal štandardný developerský proces a reálne možnosti formovania architektúry už v procese prvotnej prípravy zámeru, programu využitia pozemku alebo budovy a aktívnu úlohu architekta v ňom.

Bolo teda treba nájsť vhodný pozemok alebo zaujímavú budovu, nájsť im funkčné využitie, pripraviť koncept, naprojektovať to a, samozrejme, získať prostriedky na financovanie výstavby. Tak to bolo aj v prípade golfového ihriska v Bernolákove, ktorému predchádzal prenájom areálu kaštieľa. Neskôr pribudli projekty podobného typu. „Podobne vznikal aj dnešný Digital Park. Jeho začiatky siahajú do 90. rokov, kedy sme začali pracovať s jeho pozemkami,“ vysvetľuje architekt.

Digital Park

Územie areálu sa nachádza v problematickej spleti rôznych dopravných zariadení. Keďže jedným z hlavných problémov Petržalky je diskontinuita v prepojení s mestom, ale aj v rámci nej, dôležité je postupne eliminovať tieto bariéry intenzívnejšou zástavbou a tesným obstavaním dopravných koridorov. Podľa architekta Petra Vavricu je zámerom vytvoriť predpoklady na bezpečné a prijateľné pešie prepojenia medzi oddelenými časťami.

„Ideálne by bolo premostiť diaľnicu v určitých častiach objektmi občianskej vybavenosti,“ vysvetľuje architekt. Tento zámer prerokúval Peter Vavrica s developerom Auparku, skupinou HB Reavis. Myšlienka prepojiť Digital Park s protiľahlým nákupno-zábavným parkom a vytvoriť nové komerčné priestory bola v tom čase procesne a technicky nerealizovateľná.

Pri riešení roztrieštenosti Petržalky v okolí Einsteinovej ulice významnú rolu zohrávajú areály Auparku, Digital Parku či pripravovaného zámeru polyfunkčného komplexu Vista s hlavnou funkciou prechodného bývania. Podľa architektových slov vytvárajú technické, priestorové a následne aj ekonomické predpoklady na bezpečné spojenie štvrtí Petržalky. „Je len zarážajúce, že niektorí predstavitelia samosprávy nielenže nehľadajú riešenie týchto problémov, ale naopak, často iniciatívam developerov a investorov vytvárajú prekážky,“ dodáva architekt na margo komplikácií s povolením výstavby projektu Vista.

Veža v susedstve

Pôvodný zámer Digital Parku uvažoval o umiestnení výškovej stavby na nároží komplexu. Noví akcionári DIGITAL PARKU, a. s., pri druhej etape uprednostnili objekty do výšky ôsmich podlaží. „Takéto riešenie má svoje opodstatnenie v ekonomike projektu. Z hľadiska urbanistického akcentu by bola poloha výškovej budovy v priestore Digital Parku prijateľnejšia ako v prípade veže Auparku,“ dodáva Peter Vavrica. Pozitívne hodnotí investíciu Auparku, pripomína však nedôsledné preverenie umiestnenia, architektúry a rozsahu výškovej stavby.

„Mesto musí mať v prvom rade jasne stanovené pravidlá hry a pre každý pozemok zadefinované regulatívy, limity a podmienky jeho využitia,“ vysvetľuje architekt. „Viny za nekvalitný projekt sa, samozrejme, nemôže zbaviť developer ani architekt, ale primárne vidím problém v absencii štandardných nástrojov riadenia rozvoja územia a často aj v nekompetentnom používaní tých jestvujúcich,“ argumentuje Peter Vavrica.

Poslanie architekta

Vráťme sa však na začiatok 90. rokov a ku klasickému poslaniu architekta. V roku 1993 sa na Prievozskej ulici v Bratislave „prezliekal“ do Informačného centra Slovenskej sporiteľňe bývalý odevný podnik Vkus. Za návrhom stojí architekt Peter Vavrica. „Zmena, ktorú priniesol rok 1989, sa odzrkadlila aj v použití dovtedy nevídaných materiálov.

Prirodzene, mali sme snahu využiť nové materiály, ako v prípade suchej odvetranej fasády s umelým kameňom, a vyskúšať si prácu s nimi,“ vysvetľuje architekt. Pri koncepte sledovali najmä priznanie pôvodného objektu a jeho pristavanej časti. Súčasťou projektu bolo aj podrobné riešenie interiéru vrátane množstva atypového mobiliáru a osvetlenia, na ktorom spolupracoval s architektkou Janou Vinarčíkovou.

Na prelome 20. a 21. storočia vznikla ďalšia významná stavba, na ktorej sa spoluautorsky podieľal aj Peter Vavrica. I keď tvrdí, že konečná podoba Tatracentra na Hodžovom námestí je viac menej prácou architekta Ľuba Závodného, spolupráca bola založená na hmotovo príbuzných návrhoch dvoch architektonických tímov, ktoré vyplynuli z architektonickej súťaže.

Väzby na históriu

Súčasťou architektovho portfólia je aj pamiatková obnova. Niekoľkoročná práca na pamiatkovo chránených objektoch v centre Bratislavy neskôr priniesla nový vietor aj do nasledujúceho návrhu – Letiskovej riadiacej veže na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave, ktorá v roku 1998 získala Cenu Dušana Jurkoviča a ocenenie Stavba roka. Spoluautorom návrhu je architekt Miloš Maličevič. „Z dnešného pohľadu cítiť v jej tvare a oblúkoch určitý vplyv predchádzajúcej práce na pamiatkových objektoch,“ vysvetľuje Peter Vavrica. Rekonštrukcie historických budov v centre Bratislavy boli developerskými projektmi spoločnosti, ktorú založil rakúsky investor spolu s mestskou samosprávou. „Bolo to obdobie niekoľkých rokov, keď sme na stavbe poznali každý vzácny kameň alebo klenbu. Táto skúsenosť mi priniesla hmatateľnejší vzťah k architektúre.

Keď pracujete s históriou, trávite veľa času s pamiatkarmi. Počúvate ich argumentácie o význame zachovania tej-ktorej súčasti a začnete lepšie chápať aj celý proces vývoja architektúry,“ tvrdí Peter Vavrica. Okrem budov na Hlavnom námestí sa autorsky podieľal i na rekonštrukcii budovy na Ventúrskej a Sedlárskej ulici. Spoločným menovateľom spomenutých historických budov bol ich zlý stav a množstvo nekompetentných zásahov z obdobia bývalého režimu. Nezmyselne predelené klenbové priestory bez ohľadu na históriu, prekrytie cenných historických vrstiev – to všetko si vyžiadalo očistenie od množstva nahromadeného balastu. Potom bolo treba oklepať múry, pričom sa urobilo niekoľko objavov výtvarného a architektonického umenia a odkryli sa vývojové fázy architektúry. Tie sa architekti snažili prezentovať.

Ešte na škole sa Peter Vavrica venoval pamiatkovému prieskumu na gotickom vežovom dome na Hlavnom námestí. Spomedzi menovaných objektov je najvzácnejší a zároveň špecifický tým, že bol na svoju dobu v podstate výškovou stavbou. V čase svojho vzniku, keď priemerná podlažnosť dosahovala 1,5 poschodia, mal tento objekt tri až štyri nadzemné podlažia.

„Práca na historických domoch bola veľmi príjemným obdobím. Keď sa pri pamiatkach učíte rešpektu k architektúre, začínate ju lepšie vnímať a pozerať sa na význam pamiatok,“ hodnotí dnes toto obdobie architekt.

Dobrá architektúra

A čo je dobrá architektúra podľa Petra Vavricu? „Na túto otázku už mnohokrát odpovedali kompetentnejší ako ja, keď hovorili napríklad o kvalitách v zmysle súladu formy, obsahu a funkčnosti,“ odpovedá architekt. Zdôrazňuje však najmä časový faktor pri hodnotení architektúry a jej kvality (a nielen jej), ktorú najlepšie preverí čas.

„O to viac si cením stavby, ktoré sú aj po rokoch akceptovateľné vďaka nadčasovej forme, využiteľnosti z hľadiska prevádzky či kvalite vyhotovenia stavby a jej detailov,“ hovorí Peter Vavrica.

„Kvôli prevereniu kvality diela by sa mohli ocenenia za architektúru udeľovať s odstupom aspoň desiatich rokov, “dodáva s úsmevom architekt.

Projekty a výzvy

V súčasnosti developersky pripravuje výstavbu polyfunkčného komplexu s hotelom neďaleko Digital Parku. Projekt však naráža na odpor laickej verejnosti. Na rozdiel od veže Auparku sa nachádza v urbanisticky prijateľnejšej polohe. Ako hodnotí situáciu architekt a developer v jednej osobe? „V prvom rade si myslím, že každý architekt je zároveň developerom a naopak. Je to najmä o tom, že pravidlá hry nemôžu vytvárať ľudia na úradoch alebo v inštitúciách. Na to slúžia všade vo svete štandardné procesy a postupy.

U nás sa však pravidlá niekedy vytvárajú v priebehu hry a to je potom veľmi ťažká hra,“ vysvetľuje Peter Vavrica. O to zložitejšia je legitímna participácia verejnosti na procese výstavby, keďže sa v problematike orientuje o niečo menej. Architekt zároveň poukazuje aj na nízku mieru pozornosti, ktorá sa venuje verejným priestorom mesta – námestiam, parkom, a to najmä zo strany samosprávy. Príkladom citlivého prístupu developera k mestu je podľa Petra Vavricu dôsledná územná príprava výstavby južného podhradia. Verí, že sa pri projekte Podhradia neskôr výraznejšie prejavia pozitíva tohto systémového prístupu.

Ing. arch. Peter Vavrica
Narodil sa 29. 4. 1958 v Handlovej. V roku 1982 absolvoval Fakultu architektúry SVŠT. Má dve deti. Žije a pracuje v Bratislave.

Výber z realizácií:
Informačné centrum Slovenskej sporiteľne v Bratislave, rekonštrukcia a dostavba
realizácia 1993
Spoluautori: Jozef Šoltés, Jana Vinarčíková
1994 Stavba roka

Riadiaca a letová veža, Letisko M. R. Štefánika v Bratislave
realizácia 1997
Spoluautori: M. Maličevič a I. Jarina
1998 Cena Dušana Jurkoviča
1998 Stavba roka

Vežový gotický dom na Hlavnom námestí č. 1 v Bratislave, rekonštrukcia
realizácia 1997
Spoluautori: Tomáš Šebo, Miloš Maličevič, Miroslav Halčín

Dom na Ventúrskej 14 v Bratislave, rekonštrukcia
realizácia 1997
Spoluautori: Tomáš Šebo, Miloš Maličevič, Miroslav Halčín

Tatracentrum, polyfunkčný objekt na Hodžovom nám. v Bratislave
realizácia 2001
Spoluautori: Ľubo Závodný, Matej Siebert, Rado Kachlík

Villa H+ v Pezinku
realizácia 2004
Spoluautori: Martin Vodrážka, Miroslav Lackovič