Pekka Helin: Stavby sú ako dávne dievčenské lásky

Za najväčší dar považuje Pekka Helin fakt, že môže robiť to, čo chce. Dnes sa už dostal do pozície, keď si ho vyberajú veľkí investori. Ale kedysi sa pretĺkal po rôznych kanceláriách a bol len skromnou súčasťou veľkého tímu. Sám priznáva, že cesta na vrchol nebola vydláždená iba úspechmi, no nesťažuje si. „Slepé uličky naučia človeka disciplíne a viac si váži výsledky, ktoré vyšli,“ hovorí Pekka Helin, ktorého pracovná disciplína je povestná. „Už sa nad tým ani nezamýšľam. Jednoducho, keď treba, robí sa od nevidím do nevidím. Našťastie, roboty je stále dosť, a preto nemáme čas poľaviť. Všetko je otázka kvalitných spolupracovníkov a dobrej organizácie času. Určíme si priority, rozdelíme kompetencie, zodpovednosť, no a potom ide už len rýchlosť a koordináciu.

Pýtate sa ma na môj pracovný čas? Bezhraničný. Presnejšie povedané, ohraničujú ho termíny odovzdania našich prác.“ A čo čas bez termínov? „Áno, viem o ňom a pri mojich návrhoch ho aj využívam. Rozmer času posúva architektúru do nadčasového priestoru, ale zároveň nesmie strácať zo zreteľa služby ľuďom. Prevádzka je alfou a omegou overenia budovy v čase. Preto treba neustále komunikovať s budúcimi užívateľmi, čo je pri väčších stavbách niekedy poriadne komplikovaná vec.“

Tvorca ideí

Sám Helin sa nevyhýba ani klasickej projektovej činnosti, ale čoraz častejšie vystupuje už v polohe tvorcu ideí a hlavného vyjednávača s investormi a dodávateľmi. Vytvoril si tím, na ktorý sa môže spoľahnúť. Je k nemu náročný, ale môže si to dovoliť, pretože k sebe je ešte náročnejší. Do práce prichádza o šiestej ráno a štrnásťhodinovka nie je pre 63-ročného Helina ničím výnimočná. Ak treba, víkendový oddych sa mení bežný pracovný deň. To však neznamená, že Helin nevie, čo je to vypnúť uprostred strhujúceho pracovného tempa. „Myslím, že celý ateliér sa teší na mesiac júl. Vtedy celoplošne dávam voľno a nikoho sa nepýtam, ako s ním naloží. Samozrejme, ani vtedy sa nedá zabudnúť na architektúru, doznievajúce tlaky investorov a dodávateľov, ale snažím sa. Blúdim prírodou a počúvam jej hlas. Nechávam sa unášať jej tvarmi a farbami. Tam sú tie najkrajšie inšpirácie, z ktorých čerpám silu pri svojej tvorbe.“

Cesta Pekku Helina k architektúre bola azda predurčená. Nevie si predstaviť, že by robil niečo iné. Každý by mal predsa robiť to, čo vie, a v prípade Helina je to stopercentné. Nemá pod sebou stovky ľudí ako Foster, neorganizuje teoretické analýzy svojich štúdií ako Eisenman – jednoducho, iba projektuje. Sám o sebe hovorí, že je iba výkonným remeselníkom, ale so schopnosťou načúvať okoliu.

Fínsky architekt však zdôrazňuje, že je to aj zmysel nájsť to najlepšie riešenie a zvládnuť rôzne profesie, ktoré sa vyvíjali spou s architektúrou. Predpokladá to pochopenie základných ľudských hodnôt súčasného světa, ako aj vzájomnú citlivosť a intenzívnu spoluprácu medzi architektom a klientom. Znamená to aj tvrdú prácu, tvorivú myseľ, talent, inšpiráciu a veľa šťastia.

Tandem so Siitonenom

Až do roku 1999 sa meno Pekku Helina vyslovovalo jedným dychom s Tuomom Siitonenom. Ich tandem patril takmer tridsať rokov k najúspešnejším vo Fínsku, dovedna vyhrali dvadsaťsedem súťaží z celkového množstva štyridsaťdva, na ktorých sa zúčastnili. Bolo až neuveriteľné, ako dve výrazné osobnosti vedeli navzájom spolupracovať. „Nepamätám si žiadne falošné tóny,“ spomína Helin, „pravdaže, drobné konfrontácie boli, ale ako môžu vznikať nové veci bez malého iskrenia? Ideálna konštelácia možno existovala aj preto, že každý vedel o svojom mieste v tíme a navyše sme mali spoločné názorové východiská. Bez toho by to ani nešlo. Vedeli sme, čo chceme urobiť, a delenie práce bolo zväčša bezproblémové. Výhoda bola aj v tom, že každý z nás si mohol aspoň na chvíľu oddýchnuť a spoľahnúť sa na toho druhého.“

Z dielne Helin & Siitonen Architects vzišli také budovy, ako experimentálny dom vo švédskom mestečku Boras (1993), študentské domy v Helsinkách (1993), Villa Saga na fínskom ostrove Hiittinen (1995), no a, samozrejme, ústredie firmy Nokia (1997/2001) v Helsinkách, ktoré patrilo k vrcholom ich spoločnej tvorby.
„Nokia vznikla na sklonku našej spolupráce,“ hovorí Helin. „Akoby sme obidvaja tušili, že to bude náš posledný kus. Som rád, že mal taký význam a, myslím, že aj kvalitu.“ Nokia dostala vo Fínsku cenu za fasádu roka a oceľovú konštrukciu  roka 1997. Potom sa cesty Pekku Helina a Tuomo Siittonena rozišli a každý z nich si založil vlastnú kanceláriu. To však nevylučuje, aby dvaja výrazní sólisti na fínskom architektonickom nebi vzájomne nekomunikovali. Podľa Helina sa nerozlúčili v zlom.

Medzi tradíciou a modernou

Podľa výsledkov ateliéru Helin & Co. sa zdá, že súčasná fínska architektúra je z ocele a zo skla. Drevo ako tradičný materiál fínskych stavieb je prítomný prevažne už len na vidieku, hoci v náznakoch sa vyskytuje aj v architektúre Helsiniek. Dokonca aj ateliér Helin & Co. tvoria drevené prvky.

„My takú historickú architektúru, aká je v strednej Európe, nemáme,“ hovorí Helin. „Fínsko je veľmi mladá krajina a žiadnu gotiku, renesanciu či baroko tam nenájdete. Najstaršia kamenná stavba v Helsinkách pochádza z osemnásteho storočia a z tohto obdobia sa zachovalo veľa klasicistických budov. Veľký rozkvet architektúry nastal až po samostatnosti v roku 1917, keď sa začali budovať mestá v duchu národno romantického slohu. Potom prišiel jednoduchý klasicizmus a po ňom sa začali objavovať prvé funkcionalistické stavby a s ním aj Alvar Aalto.“

Pekka Helin sa považuje za pokračovateľa odkazu tohto architekta, ktorého pre jeho svojim významom pre fínsku, ale aj európsku architektúru prirovnávajú k Le Corbusierovi. „Aaltove posolstvo sa nedá obísť. Bol architektom času a priestoru, ktorý si našiel vlastnú koncepciu navrhovania a výraz. Z doktrín funkcionalizmu si vybral to, čo potreboval. Jednou z centrálnych tém v jeho myslení bola úzka spojitosť medzi bývaním a prírodou. Bolo jednoduché potom pridať aj prvky, na ktoré funkcionalizmus kládol dôraz – hygiena, zdravie, svetlo. Vždy sa snažil uchovať si slobodu pri riešení hlavných funkcií a výrazu, umiestnenia budov a ich architektúry. Aj my sa snažíme o čosi podobné, pravda, v nových podmienkach, s novými technológiami a materiálmi.“

V otázke štýlu má Pekka jasno. Nemôžete ho vytvoriť alebo sa pokúšať napodobňovať ho. Príde, keď sa mu bude chcieť prísť. Je to totiž výsledok hlbokého a dlhého mentálneho procesu. Napriek tomu súhlasí s názorom anglického historika architektúry Kennetha Framptona, ktorý o regionálnych osobitostiach hovorí ako o kritickom regionalizme. Helin dokonca porovnáva slovenskú a fínsku architektúru, ktoré majú za sebou spoločnú minulosť veľkých hnutí, ale neustále sa musia vyrovnávať s provincionalizmom. „Nechcime byť za každú cenu svetoví, obracajme sa k vlastnej kultúre a životné podmienky a skúsenosti využívajme v autentickej tvorbe.“

Technológia – ekológia – prostredie

Renomovaný taliansky teoretik architektúry Francesco Scullica vo svojej monografii o ateliéri Helin & Co. píše, že leitomotívom jeho tvorby je kombinácia triumvirátu: technológia – ekológia – prostredie. To sú parametre, ktoré odlišujú jeho architektúru od súčasných trendov a dávajú jej punc osobitosti. Už od jeho skorých prác bolo jasné, že s Pekkom Helinom prichádza na scénu tvorba technologickej architektúry. Vizionárske konštruovanie technických prvkov spustila už skupina Archigram a neskôr hi-tech architektúra v podaní Stirlinga, Fostera, Piana či Rogersa, ale Helin posúva pôvab techniky do nových polôh. Exhibícia s klimatizačnými prvkami, zaoblenými rohmi, zdôraznením závesného systému sa prevažne skryla dovnútra a vo vonkajšom výraze zostala čistota línií, občas narušená originálnym prvkom – či už markízou, balkónmi, alebo výťahmi. Vláda skla, hliníka a ocele sa najmä v interiéroch zmäkčuje použitím dreva v rozmanitých tvaroch a architektonických detailoch.

Azda k najvýraznejším prejavom patrí administratívna budova Itämerentori na Baltic Square vo štvrti Ruoholahti, ktorá v roku 2001 získala Európsku cenu za oceľ. Šestnásťposchodová výšková budova bola dokončená v roku 2000 (spolu s P. Verhe). Nachádza sa v dynamicky sa rozvíjajúcom centre Helsínk, reflektuje svoje okolie na križovatke urbanistickej siete a dopravnej štruktúry. Budova je zároveň signálnym bodom pri vstupe do mesta zo západu, ktorý zároveň vidieť z viacerých miest Helsínk. Mohutné objemy starších priemyselných stavieb tejto štvrte sú prevažne z tehál a Baltic Square túto skutočnosť odráža na svojich transparentných fasádach. Akcentuje to nielen farebnosť blízka tehlám, ale aj industriálne tvary a využitie oceľového systému Cor-Ten. Všetko pozostáva z oceľových rámov, ľahkých prvkov na fasáde, slnolamov a priezračných sklenených výplní, ktoré rytmizujú štruktúru fasády do pravidelných pásov.
Podľa Pekku Helina je telo stavby živý organizmus založený na princípe otvorenej stavby. Štruktúry, vertikálne línie a technické zariadenie majú len minimálne obmedzenia a obtekajú telo stavby ako harmonická súčasť pulzujúceho života.

„Architektúra čistých línií a tvarov nie je výsledkom nejakých trendov či prúdov – je to výsledok hlbokého porozumenia spôsobu škandinávskeho spôsobu života,“ tvrdí Helin. „Nemám rád, keď sa architektúra označkuje jednoduchými klasifikáciami. Je to príliš veľký komplex okolností, analýz a porozumenia rôznych vplyvov, aby sa dala len lacno otitulkovať.“

Dobrá architektúra

Na večnú otázku, čo je dobrá architektúra, Pekka Helin odpovedá: „Je to súhrn vecí, ku ktorým som sa dostal vďaka svojim skúsenostiam. Pozorne sledujeme konštrukcie a systém stavieb. Strávil som veľa času na stavbách a vždy so záujmom sledujem, čo je okolo mňa. Architekt by sa totiž vždy mal zaujímať, čo bude v susedstve jeho stavieb.“

Tvorba Helin & Co. je rozmanitá. Udržať v nej štýlový rukopis však nie je neriešiteľným problémom. Ten je vždy rozlíšiteľný a zreteľný. Napokon, ľudia ho od nich očakávajú a aj preto chodia práve do tejto kancelárie, aby dostali požadovanú kvalitu. Keď za nimi prídu ľudia z takej vplyvnej spoločnosti, akou je vo Fínsku Nokia, a chcú vlastné nové ústredie, to už čosi znamená. Pekka Helin to považuje za ocenenie práce celej kancelárie.

A ktorá architektúra je najosobnejšia? Pekka Helin so svojským šarmom hovorí, že „s budovami je to ako s dávnymi dievčenskými láskami. Je to niečo veľmi blízke, intímne, ale zároveň čosi mimo bežnej skúsenosti. Ste stále fascinovaní spomienkami, z ktorých niektoré povznášajú, ine vás zase posúvajú do nostalgie, vediete s nimi intenzívny život, ale potom je s nimi koniec. Aj preto mám veľa svojich obľúbencov“.

Z najvýznamnejších realizácií Helin & Co. a Helin & Siittonen Architects

– sídlo Finnforest (Finnforest, modulárne kancelárske priestory) – Espoo (2005)
– rozšírenie budovy fínskeho parlamentu – Helsinki (2004)
– villa Marga, Tammisaari, Fínsko (2004)
– knižnica Alberga v Espoo a koncertná sieň Sello, Fínsko (2003)
– villa Tuulentupa v mestečku Iitti, Fínsko (2003)
– Baltic Square Tower, administratívne budovy – Helsinki (2000 – 2001)
– domy pre seniorov, Helsinki (2000)
– Ministerstvo sociálnych vecí a zdravotníctva – Helsinki (1999)
– ústredie spoločnosti Nokia v Espoo, Fínsko (1997)
– Villa Saga, Hiittinen, Fínsko (1995)
– domy Laivapoika, Helsinki (1995)
– študentské domovy HOAS 73, Helsinki (1993)
– plaváreň, Forssa, Fínsko (1993)
– Metsähallitus, administratívna budova – Espoo, Fínsko (1991)
– letisko Jyväskylä, rozšírenie budovy pre pasažierov (1988)
– domy Unic Espoo (1987)
– plaváreň v Hollola, Fínsko (1986)
– Inštitút Urho Kekkonena v Tampere, Fínsko (1983)
– Sociálne domy Tasankotie, Helsinki (1980)

Ľudo Petránsky
Foto: Helin & Co.