Osobný kontakt so stavbou zatiaľ nenahradili mobily ani e-maily (profil spoločnosti DCR Postavba)

Aj nás láka alternatíva trochu zredukovať objem výroby a ísť cestou špekulatívnej výstavby. Pretože keď robíme na plnú kapacitu, okrem organizovania výroby nie je čas na nič, nieto ešte na strategické uvažovanie.

Základom je zhromaždiť obežný kapitál a „prehodiť ho cez kohútik“ minidevelopmentu. Môžem to uviesť na príklade rodinného domu. Keď ho firma prefinancuje, zarobí minimálne na svojej produktivite. Ak si to raz dobre naprojektujeme, detailne rozkreslíme, rozpočítame a zadáme úlohy, jednoducho tú produktivitu dosiahneme. No a potom sa nám nestane, že v polovici výstavby k nám príde investorova manželka a celé to postaví na hlavu.

Nie je to nič nezvyčajné. Dokonca sme sa stretli aj s takým prípadom, keď si projektant z renomovanej architektonickej kancelárie robil nadstavbu a prístavbu k rodinnému domu, v priebehu výstavby sa však rozhodol, že to celé zmení na funkcionalistický štýl. A to je potom pre nás veľká radosť!

Samozrejme, máme stály okruh ľudí v montérkach, ale zároveň aj veľké problémy dohodnúť sa s nimi na cene. Keď pred siedmimi rokmi robili zateplenie za 220 korún za štvorcový meter, teraz robí ten istý chlap rovnakú robotu za 350 korún a zdá sa, že tento rok to už bude robiť za 400 korún.

Určite, a navyše mnohí zistili, že viac zarobia na vlastnom osamostatnení. Predtým sme mali päťčlenné partie a každý mal svoju živnosť. Postupne však prišli na to, že keď si zárobok rozdelia medzi sebou, majú menej, ako keď sa jeden z nich osamostatní, nájde si štyroch do auta a budú robiť za hodinové sadzby. Ten jeden ich usmerňuje, žiada od nich výkon, ale potom zhrabne celý balík peňazí, z ktorého si, prirodzene, nechá najviac. Preto sa tieto partie rozpadajú, z piatich sú dnes už len tri ako-tak kvalitné.

Mladí chalani už nevedia robiť všetko. Robia len čiastkové veci. Jeden urobí roh a zarovnanie steny nechá na druhého. Cítime, že dobrého majstra už ťažko nájdeme a ešte ťažšie ho zaplatíme. Navyše, nie každý investor chce platiť za zateplenie 1 200 korún, ako je v cenníku, a preto sa robí aj za 800 – 900 korún. Zľavu máme aj na materiály, ale musíme tlačiť dole vstupný náklad práce. Percento réžie a zisku, zakalkulované v cenníkoch, sa totiž firmám reálne nikdy nedostáva, pretože keby sme robili subdodávateľa pre väčšie stavebné firmy, vieme, že daná firma má úplne inú fakturáciu voči investorovi ako jej subdodávatelia.

Ako vstupujete do týchto vzťahov?

Priznám sa, táto politika ma dosť znervózňovala. S našimi cenami sme začínali postupne od stavbyvedúceho, potom to išlo na vyšší stupeň, ale v okamihu, ako sa to dostalo až k príslušnému riaditeľovi podpisujúcemu zmluvu, ten na rokovaní povedal, že nám dá z objemu ešte ďalšie percentá v rámci vyjednávania ceny. No a tam už nemáte žiadnu cenovú rezervu. Preto sme z toho vystúpili.

Áno, pričom uprednostňujeme menšie akcie, ale na priamo – ako hlavný dodávateľ stavby. Tam sme v kontakte s investorom, vieme urobiť dodatky, odpočty, urobíme si cenový rozpočtový servis. Určite je to výhodnejšie, ako povedzme byť v kolose množstva subdodávateľov, kde v prípade problému ani neviete, ako ho riešiť a za kým ísť. To je, myslím, problém aj väčších dodávateľov. Oni už majú zmluvy s ďalšími, ale v konečnom dôsledku majú málo vlastných ľudí a opäť to robí tá istá partia živnostníkov ako i pre nás.

V poslednom čase sa mi zdá, že robotníci z východu pracujúci na turistické víza sa už u nás príliš nevyskytujú. Za bývalého ministra Kaníka sa to sprísnilo a chodili aj kontroly – sami sme ich zažili. Nakoniec, tí Ukrajinci sa k nám už netlačia – asi majú inde lepšie platenú robotu.

Ako ste sa vysporiadali s priestorom Európskej únie – je pre vás výhodou?

Hoci nedávno sme mali menšiu objednávku vo Viedni, sústreďujeme sa predovšetkým na Bratislavu a blízke okolie. Jednorazová robota nie je problém, ale o reálne kontakty sa treba starať. A keď je človek zavalený robotou a operatívou, nie je na ne čas. Možno by sme mali v zahraničí vyššie ceny, ale teraz máme dosť roboty aj v Bratislave.

Neberú vám ju zahraničné firmy?

Máme veľa kvalitných ľudí maďarskej národnosti, ktorí chodia robiť do Györu. Ale nestretol som sa s tým, že by sa vo veľkom odchádzalo za hranice. Chlapom zo Žiliny či Oravy je úplne jedno, či prespia v Hainburgu, vo Viedni, alebo v Bratislave. Ale pre našu lokálnu firmu pracujú ľudia s rodinami, ktorí sú cez víkend ešte aj poľnohospodármi. Keď si to všetko zrátajú, neoplatí sa im to.

Kde ešte vidíte brzdy vo vašom podnikaní?

V produktivite práce, ktorú si napr. stavebník vôbec neuvedomuje. Ten si objedná projektanta, vypracuje cenovú ponuku, nájde stavebnú firmu. Väčšinou si zaplatí aj stavebný dozor. Neexistujú však už realizačné projekty a počas výstavby sa uskutočňuje veľké množstvo rôznych zmien, ktoré projekt nezohľadňuje. Riešia sa až so stavbyvedúcim na mieste činu, a to je pre nás veľké zaťaženie.

Sú však aj takí, ktorí sa s projektom vôbec netrápia…

… a majú len „maľovačku“ v mierke 1:100 na stavebné povolenie. Občas to vedie dokonca až k takým precedensom, že stavebný dozor len tak ledabolo zapíše zmeny bez nejakých konkrétnych výpočtov do stavebného denníka. Ide ako vždy o peniaze. Musel by predsa zaplatiť projektanta, aby zmenu zakreslil a aby bola nielen podľa požiadaviek stavebníka, ale aj v súlade s STN, technologickými a konštrukčnými detailmi. Ale na to už nikto nemyslí. A projektanti sú takí zavalení robotou, že pri menších stavbách konštrukčné detaily výrazne bagatelizujú.

Zlepšili sa systémové veci na našom slovenskom trhu? Nastúpila disciplína a odstránilo sa chytráctvo?

Stále je to veľmi individuálne. Stretávame investorov, ktorí sa zlepšujú, ale i takých, ktorí stále šetria. Šetria už na projekte a projektant sa potom k tomu aj tak stavia. Vždy sa všetko doháňa a nakoniec si to odskáče realizátor, ktorý musí odviesť stopercentnú finálnu prácu. Musí suplovať technológiu i kopu nedoriešených projekčných detailov.

Kedysi to riešil kontrolný deň. Dnes to tak už nie je?

Je to individuálne, závisí to najmä od investora. Osobne považujem kontrolný deň za dosť účinný, pretože sú tam zástupcovia investora, dodávateľov, projektanta, inžinieringu, čiže i tie najťažšie úlohy sa v takomto zastúpení už jednoducho musia niekomu prideliť. Z praxe ale ľutujem účastníka, ktorý bol práve neprítomný. Zvyčajne sa potom tí ostatní vyhovoria z neplnenia alebo skôr oneskorenia plnenia pridelených úloh aj na jeho účet. Pri menších stavbách sú to predovšetkým stretnutia na stavbe. V našej profesii je to už raz tak, kontakt so stavbou zatiaľ nenahradili mobily, emaily ani kamery…

Vznikli ste v roku 1998, keď na slovenskom stavebnom trhu neboli priaznivé podmienky. Ako ste sa s nimi vyrovnávali?

Naozaj to bolo nepriaznivé obdobie. Z desiatich našich ponúk sa horko-ťažko jedna ujala. Konkurencia bola silná a peňazí v stavebníctve málo. Pretĺkali sme sa na základe referencií našich známych z predošlého obdobia. Vďaka vtedajším zákonom o verejnom obstarávaní sa nám stali aj prípady, keď sme priamo z ulice poctivo ponúkli najnižšiu cenu a cez verejnú súťaž dostali zákazku. Dnes to už nejde, pretože do objemu štyroch miliónov je to bez súťaže, ale dá sa to rozložiť na viacero menších akcií a uskutočniť čiastkové plnenie. Vieme, že obstarávatelia našli metódy, a to v rámci zákona, ako sa vyhnúť „nadbytočnej“ konkurencii.

Ako teda zháňate zákazky?

Žijeme z doterajších prác a referencií, ale pomáha nám aj spolupráca s obchodnými zástupcami predaja obchodných materiálov. Tí hľadajú spracovávateľov pre svoje produkty. No a pri menších stavebných realizáciách je to miesto pre nás. Väčšie firmy totiž o tento druh práce nemajú záujem.

Nepomáha vám spolupráca s architektmi?

V našom segmente sa stretávame len s mizivým percentom stavieb realizovaných podľa projektu. Mám pocit, že i projektanti to chápu ako stratovú záležitosť. Realizačný projekt má asi také finančné ohodnotenie ako projekt na stavebné povolenie. Aj preto urobia projekt na „stavebko“ a idú ďalej.

Realizátori sú pod večným tlakom investora, ktorí ich núti robiť rýchlo a za čo najmenej peňazí. Ako tento stres odbúravate?

Žijeme z výrazných zliav výrobcov materiálov, ktorí pri svojom sortimente zachovali v podstate tie isté jednotkové ceny ako v minulosti. Vtedy však dali zľavu 15 %, teraz už 30 %. To dokonca vykompenzuje aj zvýšenie ceny práce.
No a my sa snažíme pripraviť cenovú ponuku tak, aby v nej bolo naozaj všetko. A to veľkí investori akoby zámerne nerobia.

V úvode sme hovorili, že sa odlišujete svojím pomerne veľkým záberom, ale aj ambíciou smerovať k developmentu. Aké ďalšie kontúry má vaša budúcnosť?

Chceli by sme využiť cenné a neľahko získané skúsenosti priamo „z terénu“ a pridať k nim už len pozemok, inžiniering, projekt a peniaze a ponúknuť development s rukopisom tých najlepších skúseností realizátora. Na poli realizácie stavieb chceme vylepšiť ešte mnohé veci týkajúce sa organizácie stavebnej výroby. Je to najmä minimalizácia drahej a ťažkej manuálnej práce a jej nahradzovanie modernou mechanizáciou a tiež využívanie mobilnej technológie, komputerizácie od kancelárie až po stavbu, web kamery, internetové objednávky materiálu a práce, optimalizovanie plánovania a zásobovania softvérom. Verím teda, že v budúcnosti budeme síce malá, ale kvalitná a inováciám vždy otvorená realizačná firma ponúkajúca vysokú kvalitu, či už stavebných prác, alebo celých stavieb.

Text: Ľudo Petránsky
Foto: DCR Postavba