Nechceme byť najväčší či najlacnejší – len počúvame potreby našich klientov (profil spoločnosti Decon, s. r. o.)

Mohli by ste priblížiť váš prvý prototyp výmenníkovej stanice?
Len spomeniem, že ešte pred jeho vývojom a uvedením do prevádzky sme sa venovali riadeniu technologických procesov a automatizácii. Na výmenníkové stanice tepla sme prešli až v roku 1992. Prototyp bol postavený na doskových výmenníkoch tepla švédskej spoločnosti Alfa Laval. Tento úspech podnietil našu ďalšiu výrobu v Žiline, z ktorej prevažná časť sa na začiatku inštalovala do Českej republiky. Distribučne aj obchodne to zabezpečovala naša pobočka v ČR, ktorá tam pôsobí aj v súčasnosti. Po rozdelení republiky sa pomer začal preklápať v prospech Slovenska.

Presadili ste sa aj na trhoch iných štátov?
Zákazky mimo Slovenska a ČR stále zostávajú len v polohe kusových záležitostí. Po vstupe do Európskej únie sa to síce trochu rozbehlo, ale podstatná časť našej výroby zostáva na území bývalého Česko-Slovenska. Naše výrobky sme však inštalovali napríklad  aj v Číne, Dánsku, Rakúsku, Rusku, či na Ukrajine.

Ako ste sa dostali do týchto krajín?
Na základe našej spolupráce s architektmi a projektantmi. To sú práve ľudia, ktorí vo svojich projektoch dávajú požiadavku, čo daná stavba potrebuje. A my zase dokážeme našu oblasť komplexne zabezpečiť – od samotného návrhu až po dodávku a realizáciu, vrátane potrebných dokladov a osvedčení. Do zahraničia sme sa dostali aj cez technologické firmy, no musím zdôrazniť, že väčšinou v akciách figurujeme ako subdodávateľ technológie, teda v rámci investičného celku.

Zaostrime na vaše produkty. Ktoré z nich vytvárajú váš výrobný základ?
Vyrábame všetky typy výmenníkových staníc pre všetky bežne používané médiá – teda paru, horúcu a teplú vodu. Určené sú pre bytovú sféru, ale aj pre priemyselné aplikácie. Navyše, vieme navrhnúť a vyrobiť aj atypické technológie podľa požiadaviek zákazníka, napr. pre geotermálnu vodu, vykurovacie oleje a podobne. V prvých rokoch sme nemali významnejšieho konkurenta a našou výhodou bolo, že sme vedeli vyrobiť zariadenie, ktoré projektant požadoval. V súčasnosti je už takýchto firiem na trhu viac, ale stále sa snažíme presadzovať vlastnou kvalitou. Nechceme byť najväčší či najlacnejší. Našou ambíciou je navrhovať a vyrábať zariadenia, o ktoré majú naši klienti záujem.

Prečo ste sa rozhodli pre švédsku firmu Alfa Laval?
Vybrali sme si ju ešte pri počiatočnom vývoji výmenníkových staníc, pretože Alfa Laval patrila medzi špičkových výrobcov v tejto oblasti. Spoločnosť Alfa Laval mala zastúpenie v Prahe a bola odbornej verejnosti známa, čo sa odzrkadlilo aj na veľkom dopyte po našich výrobkoch. Výmenník tepla je jednou z hlavných častí stanice, ktorá určuje parametre, rozmery a výkon. Výmenníky Alfa Laval používame v 90 % našich zariadení, zároveň však aj výmenníky navrhujeme a predávame ďalším záujemcom, ktorí vyrábajú napríklad solárne systémy a tepelné čerpadlá. Dokážeme zabezpečiť návrh, dodávku aj servis.

Čo patrí medzi vaše vlajkové lode?
Najžiadanejším typom sú horúcovodné a teplovodné odovzdávacie stanice, pretože väčšina systémov CZT využíva ako teplonosné médium vodu.

Mení tento pomer nejaký nový trend?
Spočiatku sa vyrábali veľké centrálne sídliskové stanice, v súčasnosti sa budujú decentralizované systémy a ide sa priamo do objektov alebo bytov. Vyžiadala si to zmena legislatívy v súvislosti s meraním spotreby tepla a jeho vyúčtovaním. Z toho vyplývala požiadavka na nastavenie požadovaného komfortu vykurovania a prípravy teplej vody pre konkrétny objekt alebo byt. V rámci rekonštrukcie technológie a decentralizácie sa tak vyrieši aj problém s meraním a vyúčtovaním nákladov.

Aké výhody prináša stanica priamo v byte?
Pre nájomníkov je určite lákavá ponuka nezávislého nastavenia parametrov podľa konkrétnych individuálnych potrieb a tiež možnosť merania spotreby pre konkrétny byt. Tento systém má však aj svoje nevýhody, ktoré súvisia najmä s prevádzkou, nákladmi, servisom a údržbou. Pri tomto systéme je v každom byte bytová odovzdávacia stanica, o ktorú sa treba starať.

Hnacím motorom výroby a progresu spoločnosti je výskum. Kde ho uskutočňujete?
V rámci nášho systému riadenia a cieľov vo vnútri firmy plánujeme aj vývoj a výrobu zariadení, ktoré by mohli uspieť na trhu. Na vývoji firemných projektov sa priamo v Žiline podieľajú hlavne dve oddelenia – oddelenie technického návrhu a konštrukcie. Do našich zariadení, samozrejme, inštalujeme moderné prvky od renomovaných svetových výrobcov, akými sú Siemens, Honeywell, Johnson Controls, LDM, či Grundfos a Wilo. Tie zvyšujú spoľahlivosť našich zariadení a znižujú nároky na servis. Pri vývoji a konštrukcii tiež využívame najmodernejšie nástroje a programové produkty.

Slovenský stavebný trh má stúpajúcu tendenciu. Kopírujete jej krivku?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že áno. Po rokoch útlmu a stagnácie evidujeme za posledné dva-tri roky 10- až 15-percentný nárast. Predpokladáme, že aj tento rok budeme v plusových číslach. Na pozitívny priebeh vplýva aj fakt, že výmenníkové stanice už nie sú len sezónnou záležitosťou. Počas uplynulého obdobia bola výrobná kapacita naplnená aj cez vykurovaciu sezónu. Tento trend sa odvíja od zmeny myslenia našich odberateľov.

Zmenu však môže priniesť globálne otepľovanie. Ako môže tento jav vplývať na spoločnosť s vykurovacou technikou?
Prognózy možného dopadu je ťažko odhadnúť. Myslím si však, že zmeny spôsobené globálnym otepľovaním určite nebudú mať v dohľadnej dobe výrazný dopad na vykurovaciu techniku a vykurovacie systémy.

Aké sú vaše najvýznamnejšie referencie?
Referencií je viac. Spomeniem aspoň objekty, ktoré sú verejnosti známe. K našim referenciám v oblasti vykurovania patrí napríklad novostavba Národnej banky v Bratislave, budova Slovenskej poisťovne v Bratislave, novostavba Slovenského národného divadla v Bratislave, centrála VÚB v Bratislave, Národná knižnica v Martine, AquaCity Poprad, Baumax v Žiline a Martine, Tesco v Žiline, Trnave a Ostrave, Carrefour v Žiline, Mestská radnica v Ostrave, Hypernova v Košiciach, veľkosklady Kaufland v Ilave a mnoho ďalších.

Pozrime sa na problematické miesta stavebného trhu na Slovensku. Existujú na ňom nejaké limity brzdiace výraznejší rozlet?
Slovensko je relatívne malé a investície sa sústreďujú najmä do väčších miest a niektorých regiónov spojených s rastom logistických centier. Nehovoril by som však o veľkých obmedzeniach, problém je skôr v nerovnomernom rozložení investícií.

Ako v tomto svetle vyznieva žilinský región? Aj ten bude ťahať automobilový priemysel?
Žilina zaznamenala výrazný rozvoj, ale v našej oblasti tepelnej energetiky sa až také veľké zmeny neudiali. Investície sa sústreďujú na infraštruktúru, či bytovú výstavbu. Citeľným problémom však začína byť nedostatok kvalifikovaných ľudí, ktorý sa prejavuje v oblastiach s výrazným rozvojom, a teda aj v Žiline.

Zostaňme ešte v Žiline. Zdá sa, že sa v nej sústreďujú firmy, ktoré sa zaoberajú práve vykurovacou technikou. Vnímate to ako zvýšenú konkurenciu alebo sa pohybujete aj v rovine kooperácie?
Zvýšená koncentrácia firiem tohto zamerania sa odvíja ešte z čias Česko-Slovenska, keď tu pôsobil monopolný výrobca odovzdávacích staníc tepla Oceľové konštrukcie a neskôr Tlakové nádoby Žilina. Po ich transformácii sa veľa ľudí dostalo do firiem, ktoré sa zaoberajú vykurovacou technikou, prípadne výrobou v tejto oblasti. Ďalej v Žiline na Vysokej  škole  dopravy a spojov je katedra tepelných a hydraulických strojov, kde vyrastajú noví odborníci v tejto oblasti. Aby som to zhrnul – v určitých oblastiach s týmito firmami kooperujeme a v určitých si konkurujeme. Snažíme sa však, aby to bolo na korektnej úrovni.

Do platnosti vstúpila štátna podpora obnoviteľných zdrojov energie. Dotýka sa aj vás?
Čiastočne áno, pretože naše zariadenia alebo komponenty sa využívajú aj v týchto systémoch a technológiách. Ak teda aj u nás pôjdu dotácie do tejto oblasti podľa vzoru našich susedov, malo by sa to aj u nás rozbehnúť podobne ako napríklad v Nemecku, Rakúsku alebo v Čechách. Štátna podpora tam odštartovala prudký nárast dopytu po týchto produktoch a technológiách.

Deklarujete, že sa snažíte robiť energeticky úsporné zariadenia. Súvisí to aj  s ochranou životného prostredia?
Áno, navrhujeme zariadenia, ktoré sú efektívne z hľadiska spotreby a prevádzky. Nevieme však priamo ovplyvniť napríklad únik emisií a exhalátov, pretože v celom systéme vystupujeme iba sekundárne – teda ako sprostredkovateľ prenosu energie. Pri spolupráci s výrobcami a dodávateľmi tepla však vieme pomôcť pri návrhu a výrobe koncových zariadení, ktoré optimálne využijú parametre konkrétneho zdroja.

Podstatou vašich staníc aj naďalej zostáva ako hlavné médium voda. Nemôže ju nahradiť napríklad vzduch?
Asi ťažko, lebo voda je optimálnym médiom tak z  hľadiska prevádzky, ako aj z hľadiska transportu energie. Možné zmeny by som videl skôr v konštrukcii kombinovaných systémov a koncových zariadení, ktoré vedia cez leto chladiť a cez zimu vykurovať. Takéto systémy sa v zahraničí využívajú. Samotné médium – voda – sa však v dohľadnom čase zrejme meniť nebude.

Koľko máte zamestnancov?
Kmeňových zamestnancov je 45, no počas sezóny ich máme viac. Polovicu z nich tvoria technici a polovica je vo výrobe.

Stále pracujete v sezónnom rytme?
Áno, aj keď sezónnosť už nie je taká výrazná ako v minulosti. Veľa našich zákazníkov si svoje aktivity plánuje a v predstihu bez stresu si zabezpečia svoje dodávky mimo hlavnej výrobnej sezóny. Nám to pomôže zabezpečiť rovnomerný chod a zaťaženie výroby v priebehu roka a my im za to vieme poskytnúť výhodnejšie podmienky. Počas roka však stále cítiť dve špičky – pred začiatkom vykurovacej sezóny a ku koncu roka, keď niektorí ešte chcú investovať z toho, čo im zvýšilo. 

Na záver skúsme zaprognózovať. V akých intenciách sa bude vyvíjať blízka budúcnosť oblasti, v ktorej pôsobíte?
Myslím si, že smer vývoja v tepelnej energetike sa bude orientovať na kombinovanú výrobu tepla a elektriny a väčšie využitie obnoviteľných zdrojov energie (biomasa, slnečná a geotermálna energia). Tomuto trendu sa budú prispôsobovať aj výrobcovia technológií a ponúkať účinnejšie a energeticky menej náročné zariadenia využiteľné v týchto systémoch.

Text: Ľudo Petránsky
Foto: Decon, s. r. o.
Tento článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK, č.3, ročník 2007.