Michal Pasiar: BIM je ako Matrix, ale s výhodami pre reálny svet

Ing. arch. Michal Pasiar

Building Information Modeling (BIM) je aj v našej architektúre a stavebníctve témou niekoľko rokov a zdalo by sa, že jeho nesporné výhody sa budú akceptovať v prudkom náraste jeho aplikácie v projektovaní a facility managemente. Aktuálne čísla z dotazníka o stave implementácie BIM na Slovensku však tieto prognózy nepotvrdzujú. Len 17 % ľudí zo stavebníctva uviedlo, že BIM vo svojej práci využíva, a až 74 % uviedlo, že zatiaľ od nich nikto BIM pri výkone ich činnosti nepožadoval. Na otázku príčin tohto stavu sme sa opýtali Ing. arch. Michala Pasiara, prezidenta BIM Asociácie Slovensko a konateľa spoločnosti ACREA.

Na úvod teda jednoduchá otázka, prečo sa BIM nevie uchytiť na Slovensku?
Stavebníctvo na Slovensku je stále konzervatívne odvetvie a ako posledné zareagovalo na digitálnu dobu. Dnes už naozaj polovicu času žijeme vo virtuálnom svete a aj výrobcovia softvérových aplikácií v stavebníctve išli technologicky na úroveň, keď môžeme plnohodnotne začať budovať paralelný digitálny svet. Nástupom problematiky informačného modelovania sa začala napĺňať vízia filmu Matrix. BIM je teda o tom, že na základe vybudovaného paralelného digitálneho sveta – napríklad v stavebnom prostredí – dokážeme využívať benefity pre náš reálny svet. Výsledkom našej práce už nie je iba hromada papiera, ale digitálny model.

Prečo je stavebníctvo na Slovensku také konzervatívne?
Nepredstavujme si, že takouto technológiou sa všetko vyrieši ako šibnutím zázračného prutika. Je to stále o ľuďoch. Implementácia inovácií sa nezaobíde bez zmeny myslenia. Starí fachmani v stavebníctve majú zaužívané myšlienkové pochody a výrobné postupy, ktoré sa len veľmi ťažko menia. Touto témou sa naplno zaoberáme aj v našom ateliéri a pochopili sme, že dnes už dokážeme ponúknuť technológiu. Tá sa dá naplno využiť iba vtedy, ak zmeníme zaužívaný postup. Starý náhľad na stavebné fázy – „územko“, „stavebko“, realizačný projekt, tendrová dokumentácia – už neplatí. Treba začať robiť úplne inak.

Ako inak?
Práve realizujeme jednu stavbu, na ktorej nastala kolízia medzi profesistami. Zdravotechnik nemá kade viesť rúry. Na stavbe sme zistili, že predtým nainštalovaná vzduchotechnika a kúrenie nerešpektovali náš 3D model. Keď som pátral, ako sa to stalo, stavbyvedúci mi odpovedal: „Príde inštalatér, kúrenár, vzduchotechnik – rozdáme im jedno paré z projektu, a keď sa vyskytne problém, otvoríme si koordinačný výkres.“ A ja som sa opýtal: „Nemalo by to byť naopak? Že si pozriem koordinačný výkres – v tomto prípade model, ktorý je vykoordinovaný a funguje – a zamyslím sa nad tým, ako budem viesť trasy?“ Odpovedali mi, že takto sa na stavbe nerobí…

Kde je teda problém – v ľuďoch, ktorí len ťažko prijímajú čosi nové, a teda aj BIM?
Kolízie na stavbe nie sú zapríčinené BIM-om – problém je, ako sa s modelom pracuje a či sa s ním vôbec pracuje. Samozrejme, tento systém informačného modelu je pre ľudí čosi nové, a tak sa ho zrejme podvedome boja. Navyše, v úvode treba trochu zainvestovať do hardvéru, ako aj do základného školenia.

Vašou významnou referenciou je bytový komplex NiDO v Bratislave, ktorého prvá etapa sa práve kolauduje. Ako tam prebiehala koordinácia s BIM?
Investor aj generálny dodávateľ boli pri tomto projekte veľmi ústretoví a elegantným spôsobom sa nám podarilo dostať model na stavbu. Vedúci pracovníci absolvovali školenie, zainvestovalo sa do tabletov. Koordinácia prebiehala tak, že sme sa najprv stretli v kancelárii, ich hlavný stavbyvedúci pochopil všetky kľúčové body a potom to už išlo.

Obchodné centrum Aupark, Bratislava Digitalizácia existujúcej budovy a správa BIM modelu na účely facility managementu.
Obchodné centrum Aupark, Bratislava
Digitalizácia existujúcej budovy a správa BIM modelu na účely facility managementu.

Naozaj to bolo také ideálne?
Ideálne nie je nič, ale táto spolupráca určite patrila k tým lepším. Kompetentní pochopili, že modelovanie v BIM je proces, spôsob komunikácie a práce pre všetky zúčastnené strany vo všetkých fázach projektu. A aby to všetko fungovalo, je potrebné dodržiavať štandardy a pravidlá hry. Aby som sa vrátil k NiDO, z malých problémov z prvej fázy sme sa poučili a v druhej fáze to už nastavíme inak. Keď si to investor, dodávateľ a architekt otestujú, pokračovanie má už veľkú šancu byť úspešnejšie.

V jednom rozhovore ste povedali, že peniazmi sa nešetrí vtedy, keď sa ešte len spája budova v 3D modeli. Kedy teda nastáva ich reálna úspora pomocou BIM?
Úspora závisí najmä od toho, ako sa technológia využíva v jednotlivých fázach. Začína sa fázou projektovej prípravy, keď BIM využíva najmä projektant. Už vtedy by mali byť v kancelárii vykoordinované veci, pričom benefit na strane projektovej prípravy je o eliminácii chybovosti, zodpovednom prístupe a presných číslach. To, čo je namodelované, sa aj vykazuje a nedochádza k chybám. Musím však konštatovať, že projektová príprava v BIM je drahšia a treba zainvestovať viac peňazí ako do klasického projektu.

Dá sa urýchliť aj čas prípravy?
Nevieme ho urýchliť, lebo platí, že dobre urobená dokumentácia na stavebné povolenie zaberá najviac času. Z nej sa už dá tendrovať či vykazovať a realizačný projekt je potom už iba doťuknutie dokumentácie v detailoch. Pri správnej dokumentácii sú v procese výstavby eliminované tzv. práce naviac a nedochádza ku kolízii. Na veľkých stavbách, akou je napríklad spomenuté NiDO, vieme ušetriť aj mesiac-dva. Dobrým nastavením komunikácie vieme eliminovať aj kaž­dodenné problémy na stavbe, čo sa zase premieta do úspor času a peňazí.

Ako vyzerá úspora pri životnom cykle budovy?
Tam je najväčšia hodnota BIM-u. Ku kolaudácii máme k dispozícii model, ktorý sme schopní naplniť dátami a informáciami reflektujúcimi skutočný stav. Sú tam reálne informácie o dodávateľoch, záručných lehotách či technické správy. Táto informačná databanka sa potom ponúkne správcovi budovy. Ten s tým môže pracovať ďalej, pričom podľa publikácie Key studies pre facility management BIM ušetrí z nákladov na údržbu, správu a energie ročne 3,6 – 5 %, čo sú obrovské peniaze.

V Key studies sú však prípadové štúdie najmä z prostredia USA. Ako to funguje na Slovensku?
Facility management je u nás odvetvie, ktoré má ešte značné rezervy. BIM je dôležitý vtedy, keď sa preferuje v správcovských spoločnostiach v plánovaní, a nie až na báze havarijných situácií. Samozrejme, pomáha aj pri haváriách, lebo dokáže nájsť okamžité riešenie. Vrátim sa ešte k šetreniu energiou cez BIM – keď napríklad naplánujeme umývanie fasády, po pár klikoch viem, koľko mám štvorcových metrov skla a rámu, a teda koľko potrebujem chémie na umytie fasády a koľko spotrebujem energie. Je neuveriteľné, že aj dnes je bežná prax, že keď robia majitelia budov tender na umytie fasády, tak výmeru, teda štvorcové metre fasády, si určuje dodávateľ služby.

Rekonštrukcia depa na železničnej stanici v Nových Zámkoch Digitalizácia existujúceho areálu a správa BIM modelu na účely facility managementu.
Rekonštrukcia depa na železničnej stanici v Nových Zámkoch
Digitalizácia existujúceho areálu a správa BIM modelu na účely facility managementu.

To je stále prevládajúca prax?
Majitelia totiž nemajú predstavu a ani výkresy. Nepracujú s korektnými informáciami a potom nemajú ani korektné výstupy. Tak, ako sa niekto stará o budovu, musí sa niekto starať aj o model, aby bol presný a aktuálny, reflektoval to skutočne podstatné. Keď máte podklady pre facility management v PDF alebo v DWG, či v papierovej podobe, v priebehu 10 rokov informácie tak degradujú, že sú už nepoužiteľné.

Akých máte ďalších veľkých klientov?
Máme dvoch veľkých klientov, pričom najprogresívnejší je bratislavský Aupark. Zdigitalizovali sme im celý dom a dnes sme v skúšobnej fáze, počas ktorej sa snažia využívať daný model a testujú rôzne spôsoby. Druhým je zákazka pre Železničnú spoločnosť Slovensko, keď sme zdigitalizovali staručký areál depa z 30. rokov minulého storočia v Nových Zámkoch. Momentálne sa robia štúdie na jeho revitalizáciu. Spasportizovali sme aktuálny stav, čo bolo veľmi náročné, lebo chýbala akákoľvek dokumentácia. V súčasnosti sa s modelom učí zaobchádzať technické oddelenie. Celé je to aj IT alchýmia, kde nie sme úplne doma, lebo sme najmä architekti a len sme sa pretransformovali aj do tejto polohy…

Myslenie ľudí je naozaj beh na dlhé trate. Čo by pomohlo, aby sa BIM naozaj naštartoval aj v našom prostredí?
Predovšetkým je to reálna skúsenosť investora. Na Slovensku sú už pilotné projekty v pozemnom staviteľstve, žiaľ, v inžinierskych a líniových stavbách je príkladov oveľa menej. Je to škoda, lebo práve v oblasti líniových stavieb je veľký potenciál získať s BIM-om najväčšie benefity, o čom svedčia aj príklady zo zahraničia – najmä Nemecka či Švédska.

V ktorej fáze prichádzajú za vami klienti, už aj v prípravnej, alebo až keď musíte niečo zachraňovať?
Je to rôzne. Veľmi často za nami prídu ľudia s požiadavkou, že musia urobiť veľký projekt a chcú ho mať v BIM-e. Vysvetľujem im, že ak to chcú mať v BIM-e, tak vzhľadom na rozsiahlosť obrovského projektu si potrebujeme nastaviť isté fázy, ktoré sa časovo nedajú oklamať. Nakoniec si ich teda nastavíme, dáme investorovi ponuku a termín. Potom nám však príde odpoveď, že si to nemôžu dovoliť, lebo už majú podpísanú zmluvu s klientom, ktorý má daný termín kolaudácie. Tak potom neviem, odpovedám – buď to ohneme, čo ale nemá zmysel a obrátilo by sa to proti nám, alebo sa do toho vôbec nepúšťajme. Z toho vyplýva, že keď už investor dohaduje zmluvné vzťahy s budúcimi nájomcami v nejakej administratíve, tak je dôležité, aby projektový manažér, ktorý vzťahy nastavuje, mal vedomosť o procesoch. Keď chcem ušetriť peniaze v prevádzke, potrebujem aj čas na prípravu.

Investor a architekt teda v tomto procese vystupujú ako rovnocenní hráči?
Áno, ale zároveň tvrdím, že vždy je dôležitý osvietený investor. BIM má šancu rozbehnúť sa najmä vtedy, keď si to bude vyžadovať investor. Ale ten s tým zase musí mať nejakú skúsenosť alebo know-how, ktoré tvrdí, že je to naozaj dobré. U nás je to však stále krok po kroku, lebo niekedy sa trochu znásilňuje, že do starých zaužívaných koľají sa snažíme vraziť inovatívnu technológiu. A to nejde.

Bytový komplex NiDO I, Bratislava Projekt: 2016 – 2017, realizácia: 2016 – 2017. Po prvýkrát sa na Slovensku podarilo preniesť model na stavbu, tzv. BIM manažment, počas výstavby.
Bytový komplex NiDO I, Bratislava
Projekt: 2016 – 2017, realizácia: 2016 – 2017. Po prvýkrát sa na Slovensku podarilo preniesť model na stavbu, tzv. BIM manažment, počas výstavby.

Ako to ide?
Musia sa zrušiť staré postupy. Keď sa k tomu dospeje, potom to ide ľahko. Brzdí to aj vyšší počet zainteresovaných ľudí, ako aj zlá pozícia investora, ktorý napríklad niekedy nedokáže zlomiť už zazmluvneného dodávateľa, ktorý má svoje priority.

Nevyplýva nedôvera investorov aj z podozrenia, že ponúkate len ďalší produkt, ktorý sa snažíte čo najviac a najlepšie predať?
Áno, BIM je nová vec a stále sme vo fáze edukácie našich klientov. Buď sa nám podarí vyvolať ich záujem, alebo nie. BIM sa stalo slovom, ktoré je sexi a medzi projektantmi je veľmi rozšírené. Vo firmách navyše existuje kvalitné softvérové vybavenie, ale nie vždy projektant vie, o čom hovorí, keď kladne odpovedá na otázku, či dokáže ponúknuť kvalitnú službu v BIM-e. Poznám veľa príkladov z praxe, že služba bola dodaná nekva­litne, čo potom vrhá zlé svetlo nie na projektanta, ale na BIM. Ten s tým však nič nemá, je to najmä o ľuďoch.

Na začiatku ste vraveli, že žijeme ako v Matrixe. Nechýba vám v tomto digitálnom svete ako klasickému architektovi aj kresba ceruzkou po papieri, teda priame prepojenie ruky s hlavou?
Domnievam sa, že bez toho to nikdy nepôjde. Prenášanie idey pomocou ceruzky na papier nezmizne nikdy a môžeme sa pritom zdigitalizovať do akejkoľvek miery. Kým nevymyslia tablet, ktorý sa priamo napojí na mozog a bez použitia ruky nakreslím domy, dovtedy budem potrebovať ceruzku. Veľmi často sa však stretávam u architektov s názormi, že BIM je pre konštruktérov a nie pre architektov. To je však obrovský omyl.

Prečo?
Keď máme skicu (ideu), potom máme šancu pomocou BIM technológie vypracovať architektonickú štúdiu, ktorá už v tejto fáze zodpovie na mnohé otázky, na ktoré za normálnych okolností dokáže odpovedať iba realizačný projekt. Prvotnú myšlienku si viem preveriť cez BIM model do takej miery, že moja architektúra sa stáva pravdivou.

Čo to znamená, že architektúra sa stáva pravdivou?
Ak sa architektúra na nič nehrá, je úprimná vo svojom výraze, forme a hlavne funkčnosti. Keď investor platí za funkčnú priestorovo vy­koordinovanú hmotovo-priestorovú štruktúru, overenú z pohľadu geometrie, priestoru, svetla, dopravy, požiarnej ochrany, energetickej náročnosti a iných dôležitých nárokov, ktorej pravdivosť preukázal v tomto prípade simulačný proces v digitálnom priestore. A v realite, keď sa dielo postaví, bude naozaj fungovať tak, ako sa investor s architektom rozhodli a dohodli na úvod. Hovorím o tom, že investor neplatí iba za „pekné“ vizualizácie, ktorých pravdivosť preverí až drahá výstavba…

Ste prezidentom BIM asociácie Slovensko. Aké sú jej úlohy?
Existujeme už piaty rok a, žiaľ, stále trochu suplujeme rolu štátu, pretože ten je najväčší nositeľ benefitov a mal by byť činný aj pri tejto téme, čo by malo byť v jeho záujme, ako je to napríklad vo Fínsku. BIM sa takisto stáva politikou a bude raz povinný ako inde vo svete. Asociácia vznikla ako tretí sektor, združuje všetky subjekty, ktoré majú o BIM záujem. Naša členská základňa sa v ostatnom čase dosť rozšírila – máme subjekty od významných dodávateľov, projektové firmy, dodávateľov softvérov až po akademický sektor, obce, stavovské komory a pod. Našou úlohou je osveta a zavedenie štandardov do praxe pre celé Slovensko. Stali sme sa členom medzinárodnej organizácie Governement BIM Task Group, ktorá si dala za úlohu naštartovať a skorigovať proces v celej Európe. Dnes sa už, našťastie, na Ministerstve dopravy a výstavby SR formuje expertná skupina, ktorá by mala pripravovať o.i. aj legislatívny rámec pre SR. Zavedenie informačného modelovania bude mať dosah nielen na stavebnú legislatívu, ale napríkald aj na verejné obstarávanie, poisťovne, finančnú správu atď. BIM je téma, ktorá ďaleko prevyšuje oblasť stavebníctva a jej všetky konzekvencie do budúcna si ešte dnes ani nedokážeme predstaviť. Téma má obrovský potenciál.

Darí sa vám tieto myšlienky implementovať aj do školstva medzi mladú generáciu?
Spolupracujeme s vysokými školami, ale tam nám to ide trochu pomalšie, ako som si predstavoval. Už pred šiestimi rokmi (2012) som pochopil, že to chce novú generáciu, aby sa naštartoval proces zavedenia BIM-u. Samozrejme, predpokladá to aj záujem investorov.

Ing. arch. Michal Pasiar
V združení BIM asociácia Slovensko zastáva pozíciu prezidenta od jej vzniku v januári 2013. Od ukončenia štúdia na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v roku 1999 sa venuje aktívnej architektonickej praxi a konzultačnej činnosti. V roku 2011 založil vlastný architektonický ateliér ACREA, ktorý sa podieľa na rôznych projektových úlohách na Slovensku aj v zahraničí. Popri práci sa venuje aj publikačnej činnosti.

 

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2018.

Komentáre