K trnavským stratám a nálezom (Rezidencia Leonardo)
Prednedávnom sme na stránkach portálu asb.sk uverejnili článok s názvom Leonardo v Trnave – votrelec v historickej zástavbe, ktorý vyvolal okamžite ostrú výmenu názorov. Novostavba bytového domu s polyfunkciou Leonardo (autor projektu Ing. arch. Andrea Klimková, spoluautor Ing. arch. Pavol Kollár) vstúpila do historického prostredia „slovenského Ríma“ – Trnavy a stretla sa s odporom, najmä pamiatkarov. Dnes ponúkame názor prof. Matúša Dullu.
Otvorený list ochrancom trnavských pamiatok
Isteže nám je všetkým ľúto za toľkými stratenými historickými domami v strede nášho najväčšieho historického jadra. Ešte donedávna sa zdalo, že podobné straty napravíme tým, že novopostavené domy sa budú podobať na tie minulé. Pretože vôbec nie je jasné, pokiaľ sa môžu podobať a odkiaľ sa to už vonkoncom nepodarí (dnešok sa na nich chtiac-nechtiac prejaví). Aj preto sa pristúpilo ku kompromisom. Tie však oklamú iba naivného turistu, ak si však v bedekri neprečíta rok vzniku stavby. A tak už máme na rováši také Pyrrhove víťazstvá, ako je potemkinovské žilinské námestie, kulisy na námestí v Dunajskej Strede alebo bezzubé napodobeniny na bratislavskej Zámockej ulici.
Je jasné, že pamiatkari ťažko môžu predpísať invenčné vystihnutie ducha miesta a ešte ťažšie ho môžu posúdiť; oveľa jednoduchšie je predpísať horizontály otvorov, omietku, keramickú krytinu a šikmú strechu. Tieto čiastkové podmienky však splnili aj tie kulisovité „šmejdy“, ktoré stoja na spomínaných troch miestach, a aj všelikde inde, trnavské jadro nevynímajúc! A napriek tomu ho špatia oveľa viac, pričom každý laik pozná, že sú to neúprimné kulisy bez ducha, invencie a bez reflexie doby, v ktorej vznikli. Určite nemá zmysel všade pchať také riešenia, ktoré sa zvyčajne nazývajú kontrastné, ale chápte, že sa aj dnes, tak ako hocikedy v minulosti, chce každý čestný architekt podpísať len pod taký projekt, ktorý považuje za zmysluplný, úprimný, teda nie falošný.
Priznajme si, že niektoré veci sú navždy stratené a nemá zmysel za nimi banovať. Zvonku „barokový“ parlament s kanceláriami namiesto stajní máme považovať za čestné a vyhovujúce riešenie? To si
len úzkoprso zahanbujúcim spôsobom liečime komplexy. Zabúdame, že sem-tam preskočí invenčná iskra práve vďaka silnému a nekonvenčnému riešeniu. Nevidíte, že Klimkovej Leonardo je práve svojou
veľkorysosťou (áno, nevšíma si parceláciu) ozvenou veľkých cirkevných stavieb tamtoho kúta mesta? Nepostrehli ste, že ich vlastne zdôrazňuje a reaguje na ich génia loci? Nestojí to všetko za prijatie aj iných nekonvenčných riešení tohto domu, ktorý napokon má aj požadovanú šikmú strechu, aj uličnú a dvorovú fasádu, aj primeranú výšku? Nie je jeho sivá tvár reakciou na tichú a pokojnú atmosféru tamtej ulice, ako som ju aspoň ja vždy vnímal, keď som sa tam zatúlal? Je to stokrát čestnejšia ako ostentatívne historizovanie architektonicky podpriemerných, nechutne pofarbených a ľahkovážne rozčlenených nových domov, ktoré, zdá sa, celkom bezproblémovo zapĺňajú prázdne miesta v trnavskom centre?
Vlastne sa ani nečudujem, že azda najlepšieho trnavského reprezentanta neskoromodernej architektúry – bývalý Stavoprojekt – už sčasti prefasádovali, pravda, ak už medzitým nepokryli polystyrénom aj jeho ďalšie časti. Je naozaj nad naše sily prekročiť úzkostlivé ochranárstvo a pochopiť aj dimenziu diel podobných Leonardovi alebo onomu bývalému Stavoprojektu?
prof. Ing. arch. Matúš Dulla, DrSc.
Foto: Dano Veselský
Autor je vedúcim Ústavu teórie a dejín architektúry na FA ČVUT v Prahe, pôsobí na FA STU, ÚSTARCH SAV.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
