Juraj Jančina: Každá stavba je pre mňa výnimočná
Galéria(8)

Juraj Jančina: Každá stavba je pre mňa výnimočná

Juraj Jančina je ako jeho architektúra. Prirodzene vyplýva z logiky vecí. Starostlivo váži svoje slová, tak ako konštrukčné detaily na budovách pochádzajúcich z jeho kancelárie. Nič nie je navyše, všetko je na nich podriadené jedinému cieľu: slúžiť ľuďom. Aj preto Jurajovi Jančinovi nestačí len obal stavby, ale rieši celé jej vnútorné prostredie až po najmenší detail. Architektonická kancelária Juraj Jančina patrí v súčasnosti k najvyťaženejším ateliérom na Slovensku, čo pre jej vedúceho znamená jediné – zodpovednosť pred investormi a užívateľmi.


Keď dielo pulzuje životom

Apollo – táto realizácia v Bratislave patrila v uplynulom roku k najskloňovanejším stavbám na Slovensku. Získala nielen ceny v súťažiach Stavba roka a CE.ZA.AR či nomináciu na prezentáciu Bratislavy v Cannes na medzinárodnom veľtrhu komerčných nehnuteľností v oblasti retail developmentu, ale najmä rýchlo naplnila obsah svojej funkcie. Dokonca dielo ešte nebolo dokončené a už v ňom pulzoval život.

„To je pre mňa najväčšie zadosťučinenie a zároveň aj najdôležitejšie kritérium,“ hovorí Juraj Jančina. „Architektúra musí spĺňať svoj účel. Môžete postaviť úžasné dielo, ale keď je prázdne, je mŕtve. Našťastie práve príklad Apolla potvrdil, že ľudia sa relatívne rýchlo naučili ho využívať. Už pri projektovaní som si to predstavoval ako miesto, kde ľudia nielen pracujú, ale sa môžu aj rozptýliť a stretnúť. Stalo sa a naše ambície sa naplnili.“

Príkladom z druhej strany bola administratívna stavba na Malom trhu v Bratislave, ktorá dlho zívala prázdnotou. Hoci išlo o hotové dielo, z obchodných a právnych dôvodov čakala na svoje dokončenie aj z prevádzkovej stránky. Dnes už prevádzka funguje na sto percent. A to je moment, ktorý architekt potrebuje na dosiahnutie povznášajúceho pocitu, že jeho úsilie nebolo daromné.

Niečo podobné platilo podľa architekta Jančinu aj v prípade bratislavského Auparku. Aj tam na začiatku boli problémy a zhluk nešťastných udalostí, ktoré neboli úplne na strane architektonickej kancelárie, ale vlastnosť Juraja Jančinu „všetky svoje deti si brať osobne“ spôsobila architektovu nespokojnosť. Dnes patrí Aupark k najúspešnejším projektom s potenciou ďalšieho rozvoja. Inak povedané, o životnosti architektúry, a teda aj o jej kvalite, rozhodujú ľudia a tí dávajú stavbám pochádzajúcich z architektonickej kancelárie Juraja Jančinu prst hore.

„Človek je najzraniteľnejší tvor na tejto planéte a na prežitie potrebuje umelé prostredie,“ hovorí Juraj Jančina. „A to umelé prostredie spoluvytvárame aj my architekti. Máme tak obrovskú zodpovednosť, pretože architektúra dokázala niektoré veci aj poriadne zdeformovať a obmedzila sa len na splnenie základných potrieb človeka, ako je napríklad mať strechu nad hlavou. Za príkladmi nemusíme ísť ďaleko. Stačí spomenúť Petržalku, ktorá len horko-ťažko dostáva ľudskejšiu podobu. Som však presvedčený, že by sme mali vytvárať plnohodnotný priestor na komunikáciu a ponúkať prostredie na bohatší rozvoj človeka.“

Všetky sú deti

Všetky diela sú pre Juraja Jančinu deťmi, ktoré treba doslova vypiplať od narodenia, teda od prázdneho výkresu, až po dospelý stav, čiže samostatné fungovanie. Aj preto nerád odpovedá na otázku, ktorú stavbu má radšej.

„Každá z nich je pre mňa niečím výnimočná,“ hovorí Jančina. „Jedna lepšia, iná zase horšia. Ale to je ako s ľuďmi – jeden je taký, druhý zase onaký. Samozrejme, mohol by som povedať, pri ktorých stavbách bola tá púť najpríjemnejšia a pri ktorých zase hektická. Stalo sa, že sme stavbu urobili bez zmien, čo sa udeje asi len raz za život, potom sú stavby, a tých je drvivá väčšina, pri ktorých sme vyprodukovali množstvo alternatív. Každá stavba má svoj vlastný vývoj, ale ani jedna z nich nie je taká, pri ktorej by som povedal, že sa za ňu hanbím.“

Predchádzajúca architektova veta zároveň vylúčila prípadnú traumu spôsobujúcu nevôľu vo vlastnej hlave i v mysli iných ľudí. Samozrejme, aj Juraj Jančina si uvedomuje, že umenie je nemerateľná vec občas vyvolávajúca aj protichodné názory. Ostatne, so stopercentne pozitívnym ohlasom ani neráta. Bolo by to totiž neprirodzené. Zároveň sa nevyhýba ani kritike svojich diel, pretože architektúra nie je o tom, že každý so všetkým súhlasí.

„Som pripravený komunikovať, ale iba v prípade, že diskusia bude mať nejaký zmysel,“ hovorí architekt. „Rozprávame sa s investormi aj s prevádzkovateľmi o záležitostiach, ktoré sa nepodarili. Dokonca túto spätnú väzbu máme aj vo vnútorných predpisoch kancelárie a stanovili sme si za povinnosť zisťovať stav po realizácii. Aj ja osobne potrebujem vedieť, čo sa nepodarilo a ako s nedostatkami ďalej pracovať.“

Prečo architektúra?

„Architektúra je moja celoživotná milenka,“ vyhlasuje Juraj Jančina, pre ktorého neexistovala iná cesta. Tejto svojej láske sa venuje naplno a s maximálnym nasadením. Ako sám hovorí, možno ešte viac ako iným dôležitejším veciam v živote. „Za totality bolo moje rozhodnutie ísť študovať architektúru dosť odvážne. Rodičia ma odhovárali, pretože sme nemali potrebné konexie. Odporúčali mi, aby som sa vraj venoval niečomu ľahšiemu. Nič iné ma však nezaujímalo. Už ako školák som si veľa kreslil a skicoval, skladal rozličné veci. Asi to súviselo s tvorením, iné pohnútky som nevidel. Rád dostávam veci z hlavy von, a ak sa dalo, vždy ma bavilo hravé skladanie všelijakých obrazcov a ich dopĺňanie.“

Architektúra je pre Juraja Jančinu dodnes veľkou zábavou a sám je prekvapený, že do dnešného dňa mu spôsobuje veľkú radosť premýšľať o veciach a jednoducho ich vytvárať. Čo sa týka inšpirácií, všetky skúsenosti vyplývajú z komunikácie s ľuďmi, s celým prostredím okolo reálnej architektúry. Raz je to počúvanie názorov ľudí, inokedy vnímanie okolia, ktoré sa potom pretavuje v istých podobách pri stavbách. Architektúra, to je komunikácia, a ak ľudia, ktorí ju tvoria, nekomunikujú s ľuďmi, pre ktorých ju tvoria, potom výsledok nemôže dopadnúť dobre.

Ak sa tieto požiadavky nedajú dobre vnímať, analyzovať alebo sa s nimi nedá narábať, potom by to bolo jednoduché vytváranie fantazmagórií. „Architektúre venujem vysoké percento zo svojho života a viem, že tým dosť trpí moja rodina. Len čo sa uvoľním, snažím sa jej venovať zvyšok svojho bytia. Aj preto sú takmer všetky moje mimoarchitektonické záľuby späté s ňou. Nanajvýš, ak sa mi podarí oprášiť kontakty z gymnázia a občas si zahrám futbal.“

Hľadanie perfekcionizmu

Od rodinných domov cez administratívne budovy až po obchodné centrá. Taký je záber architektonickej kancelárie, ktorá v súčasnosti patrí medzi najvyhľadávanejšie. Architektonická kancelária však nerobí rozdiely v prístupe. Všetky stavby sú totiž určené pre ľudí, a aj preto im nechýba estetický rozmer. Kultúra prostredia vplýva na naše uvažovanie a pocit v priestore.

Ak je v ňom človek napätý, nervózny a stále mu niečo prekáža, tak je to zlé. „Aj preto sa snažíme pripravovať prostredie šité na jeho mieru a potreby,“ hovorí Juraj Jančina. „Samozrejme, dôležitá je aj vonkajšia podoba stavby, ktorá musí byť urobená správne, ale žije sa vnútri a človek musí cítiť pozitívnu energiu. Ak to tak nie je, uteká odtiaľ.“ Týmto cieľom napomáha aj riešenie interiérov do najmenších detailov. Napríklad pri Apolle sa priestory prenajímali neadresne, ale aj pri veľkom množstve nájomcov sa v celkovom riešení stavba vnímala ako obraz skladajúci sa z menších, ale dôležitých častí.

Z Juraja Jančinu síce vyžaruje takmer až stoický pokoj, ale je to práve nespokojnosť, ktorá ho ženie dopredu. Aj jeho minimálne predstavy sú postavené dosť vysoko. Náročnosť na seba aj na svoj tím – to je leitmotív prístupu, ktorý mu nedovolí zaspať na sladkých vavrínoch úspechu. Stále skúša, čo sa dá zlepšiť. S rovnakým nasadením hľadá nové konštrukčné postupy a architektonické tvary, ako sa stará o stopercentný chod takmer päťdesiatčlennej kancelárie. Vytrvalá snaha o perfekcionizmus je pre neho vodidlom v nachádzaní optimálne fungujúceho mechanizmu.

„Máme veľké ciele,“ netají sa Jančina, pre ktorého je výzvou prehĺbenie spolupráce s medzinárodnými investorskými spoločnosťami. Slovensko sa stáva malým, odvážne ideály potrebujú väčší nádych. „Som veľmi rád, keď nás ten istý investor osloví druhý aj tretíkrát, pretože je to potvrdenie schopnosti dať veci do reálneho stavu. Niekedy totiž ide o nereálne predstavy a ony sa zreálňujú počas komunikácie. Pravda, my k ich požiadavkám pristupujeme s maximálnou zodpovednosťou, pretože sa do nás s dôverou vkladajú často až miliardy korún.

Nikto predsa nie je pripravený vyhadzovať peniaze len tak von oknom. Riziko je obrovské. Aj preto nie je nič príjemnejšie, ako keď sa tí istí investori na nás s dôverou znovu obrátia. Uvedomujem si, že nikde na svete nemáme vyárendované miesto. Ľubovôľa investora rozhodnúť sa pre akéhokoľvek architekta je takmer bezhraničná. Už aj na Slovensku si môžu veľkí investori vyberať zo zahraničných architektov. My sa snažíme dôveru splácať kvalitnou prácou.“

Architektonická kancelária Jančina

Architektonická kancelária Jančina sa od svojho založenia roku 1992 stala na slovenskom trhu jednou z najvýznamnejších kancelárií svojho druhu. Má 45 stálych zamestnancov a ponúka komplexné služby v oblasti projektovania, poradenstva a inžinierskej činnosti vo všetkých stupňoch spracovania architektonicko-stavebného diela. AK Jančina má skúsenosti s projektovaním obytných, občianskych a priemyselných stavieb.

Medzi najvýznamnejšie realizované stavby patria: Poštová banka na rohu Gorkého a Laurinskej ulice v Bratislave (1997), polyfunkčný objekt na Michalskej ulici v Bratislave (1997), Shopping Center Aupark v Bratislave (2001), administratívna budova na Malom trhu v Bratislave (2002), administratívne centrum a parkovacia garáž na Cintorínskej a Lazaretskej ulici v Bratislave (2002), Apollo Business Center v Bratislave (2004).

Ľudo Petránsky
Foto: AK Juraj Jančina