Igor Marko: Ak chceme niečo zmeniť, musíme aj riskovať

image 80821 25 v1

Architekt Igor Marko sa pohybuje medzi Londýnom a Bratislavou, ale v uplynulom období je častejšie pri Dunaji ako pri Temži. V Bratislave spolupracuje na viacerých aktuálnych projektoch a o meste na Dunaji tvrdí, že si svoj charakter – na rozdiel od Londýna – stále iba tvorí.

Čo by Bratislave pomohlo, aby jej charakter dospel?
Stále jej chýba jedna zásadná vec, ktorú nazývam širšia obsahová vízia. Ide v podstate o audit, ktorý by nám pomohol zistiť, kde sa nachádzame, ako sme sa sem dostali, ako sa identifikujeme a kde chceme byť v bližšej či vzdialenejšej budúcnosti. Mali by sme sa na niečo tešiť, a preto to musí byť vízia dostatočne silná. Ono sa to síce môže spočiatku javiť ako obrovský problém, ale je to zároveň veľmi príťažlivé a môže nás to posunúť.

Treba pritom aj zariskovať?
Ak chceme niečo kvalitne zmeniť, tak risk je absolútne nutný. V súčasnosti ho však akosi nevidieť. Aj medzi vedúcimi politikmi by mal byť niekto, kto vidí do budúcnosti a vie nás inšpirovať.

Len aby to nespôsobilo neodvratné škody…
Samozrejme, risk musí byť vybalansovaný v procese. Ak existuje vízia, musí byť vytvorená cesta. Tá síce môže viesť rôznymi smermi, ale volant by sme mali pevne držať vo svojich rukách a zároveň vedieť, kto s nami v aute sedí. Je dôležité, aby v ňom boli ľudia z rôznych oblastí a boli koordinovaní spoločným cieľom.

Pred tromi rokmi ste boli prizvaní k projektu bratislavského Starého mosta. Ako ste sa cítili v tomto „aute“?
V ateliéri sme pripravili koncepčný návrh, ako by sa mohol vtedajší projekt mosta adaptovať. Bol to žiaľ nekoordinovaný proces spolupráce, ktorý nedopadol dobre, ale aspoň som sa dozvedel, ako to na Slovensku chodí. Na tejto situačnej hre som pochopil, že množstvo vecí by sa mohlo vylepšiť. A to nielen z hľadiska architektúry, ale najmä v rámci procesných vzťahov, ako prejsť od nápadu k realizácii. Pri tomto návrhu sme si uvedomili, že dizajn je len výsledkom dlhodobého procesu a je potrebná konzultáciu, na základe ktorej vieme navrhnúť proces samotný, ako sa dostať z bodu A do bodu B.

Northala Fields Park, Londýn (2007) Dizajn ikonického parku v Londýne prešiel dvojročným procesom verejnej konzultácie, vďaka ktorej sa oň lokálni obyvatelia aktívne starajú. Inovatívny koncept zabezpečil financovanie parku vďaka využitiu recyklovaného odpadu.

Northala Fields Park, Londýn (2007): Dizajn ikonického parku v Londýne prešiel dvojročným procesom verejnej konzultácie, vďaka ktorej sa oň lokálni obyvatelia aktívne starajú. Inovatívny koncept zabezpečil financovanie parku vďaka využitiu recyklovaného odpadu.

Aké máte výsledky?
Náš prístup chápania mestotvorby sme najprv začali vysvetľovať samosprávam, neskôr i v privátnom sektore. Opakovali sme im, že je to forma pridanej hodnoty, ktorá je aplikovateľná aj na komerčné projekty. Že nejde len o produkt, ale je to nevyhnutný a dôležitý proces, ktorý je možné aplikovať vo veľmi komplexných projektoch, a to aj v špecifickom kontexte Bratislavy.

V Bratislave v súčasnosti spolupracujete na viacerých projektoch. Začnime Čulenovou od Zahy Hadid. Ako prebiehala spolupráca s jej ateliérom?
Spoločnosť Penta Investments ma oslovila, aby som vstúpil do projektu ako konzultant riešenia verejného priestoru. Stále v ňom vystupujem ako premostenie medzi ateliérom Zahy Hadid a Pentou, a to najmä v integrácii verejného priestoru do samotného projektu. Mal som riešiť, ako bude projekt obsahovo vnímaný a ako bude formovaný z pohľadu výrazného rukopisu Zahy Hadid.

Jej rukopis je naozaj veľmi sebavedomý a veľa kritikov jej vyčíta, že vo svojich stavbách nie je príliš kontextuálna. Aký je váš názor?
Výrazovo sú jej projekty veľmi silné a práve preto posúvajú často kvalitu s možnosťou pozitívne ovplyvniť kontext. Názory na jej tvorbu sa líšia, ale treba posudzovať každý projekt individuálne. Platí to aj pre projekt Čulenova, ktorý môže nastaviť nový kvalitatívny precedens pre túto novovznikajúcu mestskú štvrť.

Kedy ste vstúpili do projektu?
Z počiatočného hľadania rôznych foriem blokovej zástavby sa nakoniec vyvinula menšia mestská štvrť, v ktorej chce investor vybudovať rôznorodú kombináciu bytov. Malo by ísť o samostatne fungujúci multifunkčný koncept s organickým napojením na okolie. Investor to chcel preklenúť prostredníctvom parku a vtedy som do procesu vstúpil ja, aby som špecifikoval zadanie pre ateliér Zahy Hadid. Takmer každý sa pri tomto projekte pýta na výšky budov, ale rovnako citlivé je aj zapojenie projektu do organizmu mesta.

Trafford Wharf promenáda, Manchester (2011) Trafford Wharf promenáda je realizácia prvej sekcie 8-kilometrového lineárneho parku pozdĺž rieky Irwell. Promenáda vytvorila dlho chýbajúci priestor pred objektom Imperial War Museum North, do ktorého bol otvorený nový vstup priamo z nábrežia.

Trafford Wharf promenáda, Manchester (2011): Trafford Wharf promenáda je realizácia prvej sekcie 8-kilometrového lineárneho parku pozdĺž rieky Irwell. Promenáda vytvorila dlho chýbajúci priestor pred objektom Imperial War Museum North, do ktorého bol otvorený nový vstup priamo z nábrežia.

Vaša úloha pri projekte Čulenova teda nie je architektonická?
Skôr konzultačná – som mediátorom v objasňovaní spôsobu, akým bude tento priestor realizovaný a integrovaný do mestskej štvrte. Netreba zabúdať, že nejde len o budovy od Zahy Hadid, ale súčasťou projektu je aj Jurkovičova tepláreň, ktorá zohráva významnú rolu v aktivizácii priestoru. Investor ju chcel zviditeľniť, a preto sa vybrala skôr uvoľnenejšia zástavba. Ak by sa išlo po koeficientoch zastavanosti, tak by zmizla v bloku stavieb. Tepláreň tak dostane solitérnejší a dôstojnejší charakter.

Ako sa vám komunikuje s ateliérom Zahy Hadid?
V Londýne je jej ateliér veľmi blízko nášho, takže komunikácia prebieha pomerne intenzívne. Jej ateliér má na stole veľké množstvo projektov, takže Zaha Hadid nie je osobne pri každej konzultácii. Efektívny projektový manažment jej však umožňuje veľmi priamy kreatívny vstup do každého projektu, čo sa prejavuje aj na konzistentnom rukopise firmy. Čulenova je vedená vynikajúcim tímom architektov, s ktorými prebieha spolupráca veľmi dobre.

K ďalším zaujímavým inicitívam patrí vypracovanie socio-ekonomickej štúdie Obchodnej ulice. O čo konkrétne ide – aká je skutočná Obchodná?
Obchodná ulica je ako mesto v meste – je to neprehľadný mikrokozmos, o ktorom má veľa ľudí názor, ktorý je často negatívny a stojí na subjektívnej dojmológii. Socio-ekonomický audit Obchodnej ukázal formou kvalitatívno-kvantitatívneho prieskumu reálny obraz a potenciál ulice a je prvým krokom v procese jej dlhodobého rozvoja. Napríkad skutočnosť, že takmer polovica predajcov na Obchodnej je nezávislých, je práve jej konkurenčnou výhodou oproti generickému zážitku nákupných centier. Okrem potrebnej evidencie a komunikácie príbehov jednotlivých prevádzok má štúdia pomôcť upevniť a rozšíriť väzby obchodnej komunity. Budúcnosť Obchodnej stojí práve na budovaní partnerstiev medzi jednotlivými prevádzkami a na efektívnej komunikácii tejto komunity so samosprávou vo vyjednávaní spoločných cieľov a riešení problémov.

Dneper River Park - Masterplan, Kyjev (2011) Vízia regenerácie centrálnej zóny mesta Kiev stojí na báze participatívneho procesu transformácie. Naštartovaním tohto procesu je umožnenie dialógu medzi mestom, obyvateľmi a privátnym sektorom.

Dneper River Park – Masterplan, Kyjev (2011): Vízia regenerácie centrálnej zóny mesta Kiev stojí na báze participatívneho procesu transformácie. Naštartovaním tohto procesu je umožnenie dialógu medzi mestom, obyvateľmi a privátnym sektorom.

Ktorú fázu projektovania máte najradšej?
Práve tú, ktorú ľudia niekedy označujú ako tvorivú konfrontáciu. Mám veľmi rád, keď sa ľudia stretnú pri okrúhlom stole a riešia komplexné problémy. Po mnohých hodinách sa zrazu povie: prišli sme na to! To je ten najsilnejší moment v projektovaní. Sám som prešiel zmenou v myslení. Dnes ma zaujíma moment syntézy v projekte, ale v minulosti som sa viac venoval dizajnu a produktom, ktoré som mal pod kontrolou. Teraz už radšej otváram možnosti, aplikujem mediáciu a koordináciu procesu so zachovaním kreatívnej vízie. Mestotvorba sa nedá robiť na základe tvrdohlavých rozhodnutí. Tie sú síce v istých momentoch dôležité, ale musia byť zodpovedné.

Aké je postavenie vášho architektonického ateliéru Marko & Placemakers v Londýne? Čím ste sa v ňom presadili?
Londýn je mimoriadne inšpirujúce mesto s osobitým charakterom. Ponúka neobmedzené možnosti, ktoré sú zároveň komplikovaným labyrintom, v ktorom sa človek ľahko stratí, ak nie je sústredený. Prirovnal by som to k metafore o okne a zrkadle. Keď sa pozerám cez okno, vidím množstvo zaujímavých vecí, ale zároveň v ňom vidím aj sám seba. Preto je toto mesto veľmi náročné voči ľudským ambíciám. Ak sa chcete presadiť, musíte byť veľmi systematickí a sústrediť sa na to, čo prinesiete do tohto obrovského lesa. Kľúčový je osobný prístup, vytváranie si nového kreatívneho prístupu k podnikaniu.

Čo teda funguje?
Architektúra ako mestotvorba je v našom prípade komplexná téma, v ktorej sa prepájajú rôzne odbory. Naučili sme sa, že nemôžeme fungovať ako solitér, ale ako parametrický ateliér, kde volíme parametre na základe objednávky. Ak teda pracujeme na malých mestských intervenciách, tak do projektu prizveme umelcov. Prirovnal by som to k nastaveniu tímu, ktorý sa integruje okolo zadania. Zároveň vyvíjame zadanie aj pre investora, čo je na Slovensku nový prvok. Architektúra je v tomto chápaní priesečníkom medzi dizajnom, sociálnymi a ekonomickými parametrami a aj preto je štruktúra môjho tímu rôznofarebná.

Ako vyzerá konkrétne?
Máme vedúceho tímu, ktorý drží ceruzku a okolo seba má tím ľudí inžinierskych profesií, ktorí s architektmi kreatívne vymýšľajú zadanie a výstup. Rozptyl tímu môže byť široký – od ekológov, sociológov a ekonómov až po psychológov a výtvarných umelcov. Základ nášho ateliéru tvorí päť ľudí a ďalší dvaja sa obmieňajú – ide prevažne o mladých architektov na praxi alebo o študentov. Navyše, na Slovensku máme stálych partnerov, s ktorými spolupracujeme na lokálnych projektoch. Náš tím je multidisciplinárny. Sleduje to náš zámer v prepájaní kreatívnych a socio-ekonomických aspektov v mestotvorbe. Verejný priestor nie je len o tom, ako vyzerá, ale aj o tom, komu slúži a bude slúžiť, kto ho bude spravovať, animovať, udržiavať a ako sa bude meniť v čase.

Na Slovensku by sa niektorí investori pozerali na takýto otvorený ateliér možno trochu nedôverčivo. Ako je to v Anglicku?
Klienti v Británii sú zvyknutí pracovať s multidisciplinárnymi tímami, táto požiadavka je aj často v zadaní projektu. Na Slovensku je to skôr naopak, ale z vlastnej skúsenosti vidím, že prístup sa mení. Všetko je vecou dobrej projektovej koordinácie a transparentnej komunikácie s klientom.

Starý zelený most, Bratislava (2012) Návrh starého zeleného mosta pre iniciatívu Bratislavské mestské zásahy  v roku 2009 otvoril debatu o vzťahu Bratislavčanov k tomuto historicky dôležitému mostu a možnosti jeho transformácie na unikátny verejný priestor pre ľudí.

Starý zelený most, Bratislava (2012): Návrh starého zeleného mosta pre iniciatívu Bratislavské mestské zásahy  v roku 2009 otvoril debatu o vzťahu Bratislavčanov k tomuto historicky dôležitému mostu a možnosti jeho transformácie na unikátny verejný priestor pre ľudí.

Architektúru vnímate veľmi kontextuálne. Ako ste sa v tomto zmysle vyrovnali s témou tohtoročného Bienále architektúry v Benátkach – Reporting from the Front, čo by sa voľne dalo preložiť ako Správy z frontu?
Kurátor tohtoročného bienále Alejandro Aravena prišiel po Chipperfieldovi a Koolhaasovi s novou témou. U nich to bolo viac o základoch architektúry, Aravena ponúkol väčší priestor na uplatnenie jej možností. Aj pri našom ideovom súťažnom návrhu sme sa zamýšľali, o čom je architektúra, čo vidím cez to spomenuté okno a zároveň sme rozmýšľali, ako definovať hranice. Je to zaujímavý element, ktorý sa vinie našou vnútornou architektúrou, kde si prirodzene vytvárame hranice a nevieme ich odstrániť. Sú to naše výzvy a v našej práci uvažujeme, či sme schopní narábať s otvoreným priestorom.

K čomu ste dospeli?
Domnievam sa, že ku každému obsahu a funkcii patrí definícia. V architektúre robí priestorová čiara – stena – rozdiel medzi naším a vaším, medzi tým, čo je vonku a dnu. Je to niečo, čo je prítomné od filozofickej až po praktickú mierku. Preto sme sa zamerali na tému plota, ktorý sme rozvinuli z rôznych perspektív, a to aj vo virtuálnej, digitálnej architektúre.

V akej pozícii sa nachádza súčasný architekt?
Zdá sa mi, že architekti a urbanisti si okolo seba vytvorili komfortnú a častokrát i konformnú bublinu, z ktorej sa ich nápady a názory nedostávajú von. Neexistuje vzájomná komunikácia o tom, čo je architektúra. Verejnosť si často pod architektúrou deformovane predstavuje štylizovaného pána v čiernom, ktorý kreslí nejaké domčeky. Architekti by mali byť schopní vysvetlovať komplexné obsahové procesy architektonickej tvorby, nielen jej formálne výsledky. Rolu architekta v súčasnosti vidím v polohe kreatívneho mediátora.

V čom vidíte východiská?
Situáciu by mohlo napraviť systematické vzdelávanie, a to nielen verejnosti, ale aj politikov a ľudí sediacich v rozhodujúcich funkciách a zasahujúcich do mestského prostredia. Možno je to paradoxné, ale v časoch, keď sme toľko necestovali, sme boli viac koncentrovaní na lokálne prostredie. A vtedy sme aj viac rozumeli súvislostiam nášho lokálneho životného prostredia – ak bol niekde vysadený strom, tak sme aj vedeli, prečo tam bol vysadený a že to nebolo len preto, aby tam bola pekná zeleň.

Zdá sa, že z povedomia sa akosi vytratil pojem kvalita mesta…
Súhlasím a vidieť to aj pri verejných konzultáciách, ktoré robíme v rôznych krajinách. Stretávame sa na nich s požiadavkami, ktoré nevychádzajú zo skutočnej potreby a sú bez uvedomenia si širších súvislostí. Každá požiadavka má dopad na ďalšie skupiny ľudí, ktorí tam možno práve nie sú alebo nevedia vyjadriť svoj názor. A tu je dôležitá rola architekta, ktorý pri návrhu a realizácii fyzickej transformácie akéhokoľvek prostredia musí vedieť vysvetliť procesy a súvislosti, ktoré inšpirujú a vzdelávajú.

Olympijský park a okolie, Londýn (2014) Hoci Olympijske hry radikálne transformovali túto časť Londýna, lokalita si zachovala značne industriálny charakter. Detailný výskum odhaľuje obrovský rozptyl mikropriemyslu, manufaktúry a kreatívneho biznisu, ktoré využívajú rôznorodosť priestorov.

Olympijský park a okolie, Londýn (2014): Hoci Olympijske hry radikálne transformovali túto časť Londýna, lokalita si zachovala značne industriálny charakter. Detailný výskum odhaľuje obrovský rozptyl mikropriemyslu, manufaktúry a kreatívneho biznisu, ktoré využívajú rôznorodosť priestorov. 

Toto sú aj vaše predstavy o dobrej architektúre?
Pojem dobrej architektúry má široký rozptyl, takže len stručne. V prvom rade je to inkluzivita a udržateľnosť, a to nielen v ekologickej, ale aj v sociálnej rovine. Architekt by mal vedieť, akým spôsobom ovplyvní život užívateľov. Potom je to zážitok – pre niekoho možno niečo banálne, ale pre mňa zásadné. Je to veľmi silný a osobný moment, ktorý nesie v sebe čosi veľmi ľudské a zároveň je tento pocit aj prenosný. A ďalším pilierom je komunikácia, ktorá ak nefunguje v procese vytvárania diela, tak sa nič neuskutoční. A práve jej úroveň je najväčším rozdielom medzi Bratislavou a Londýnom. Myslím, že privátna sféra sa už naučila pomerne dobre komunikovať, ale v Bratislave, možno aj pre jej veľkosť, komunikácia veľmi rýchlo skĺzne do osobnej roviny.

To vám prekáža?
Mnoho ľudí si myslí, že keď si potykajú, tak komunikácia bude lepšia. Ja uprednostňujem istý odstup a rešpekt, ale to neznamená, že komunikácia je vtedy tvrdá. Je presná a funguje podľa istých pravidiel. Ostatne, kvalita vyjadrovania sa odráža aj na prezentácii projektov. Na Slovensku som stretol len málo schopných rečníkov, ktorí vedia v skratke povedať o projekte podstatné veci. Architekti trpia zdĺhavým a komplikovaným popisovaním a vysvetľovaním. Ale to je aj oblasťou edukácie. V anglosaských školách tvoria základ výučby príbehové eseje, ktoré študenti donekonečna píšu a rozoberajú. Takto sa učia rozumieť a komunikovať súvislosti. Keby som teda mohol odporučiť, čo majú učiť na architektúre – tak by sa mal určite klásť dôraz na komunikáciu a etiku. Architekt by mal vedieť diskutovať a jasne artikulovať základné prvky jeho projektu. Mal by vedieť dostať ľudí do debaty a neodsúvať ich do pasívnej pozície pozorovateľa.

Je pri dobrej architektúre dôležitá aj štýlotvornosť?
Štýl a rukopis je prirodzenou súčasťou architektonickej tvorby. Ich artikulácia má však široké spektrum a táto rôznorodosť v profesii je veľmi dôležitá. Náš ateliér napríklad buduje svoj rukopis na kombinácii spomenutých prvkov – inkluzivita, zážitok, kontext a komunikácia. Samozrejme, každý rukopis nesie v sebe pri vstupe aj metodológiu, ale v našom prípade nejde o klasický a navonok rozpoznateľný rukopis vo formálnych prejavoch, ako napríklad u Zahy Hadid. Nesedí to našej filozofii fungovania.

Ale niekto nakoniec musí urobiť rozhodnutie…
Samozrejme, ateliér má svoju štruktúru a v istom momente treba veci rozhodnúť – u nás je to formou kritickej evaluácie, ktorá prebieha dialógom. Vzhľadom na rozptyl našich projektov je dôležité byť schopný preniesť odborné rozhodnutia. Takto sa vytvára tímová dôvera a v mnohých prípadoch prináša takýto proces kvalitnejší rozptyl riešení. Moja rola aj v samotnom ateliéri je v tomto smere v polohe kreatívneho komunikátora, ktorý integruje proces tvorby a dozerá na celkové nasmerovanie projektu a jeho víziu. Moje architektonické vzdelanie na Vysokej škole výtvarných umení ma priviedlo k prirodzenému prepájaniu výtvarných a technických riešení formou otvorenej spolupráce.

Ešte kreslíte?
Áno, mal som šťastie, že moje štúdium bolo ešte v znamení analógovej výučby. Navyše, pochádzam z rodiny výtvarníkov a architektov, takže kresba a iné výtvarné formy boli pre mňa vždy prirodzené. Aj dnes, keď treba niečo vysvetliť, tak rukou to nakreslím rýchlejšie. Som trochu kritický voči digitálnym technoló­giám, lebo tvrdím, že analógový svet sme opustili v tom najlepšom. Bol vynikajúci a teraz len tápeme v začiatkoch digitálnej kultúry. Technológie sú len nástrojom. Je dôležité, aby sme udržali kvalitu obsahu.

Obchodná ulica, Bratislava (2015) Prieskum Obchodnej ulice a okolia je pilotná štúdia, ktorá odkrýva socio-ekonomický profil tejto dôležitej nákupnej štvrte. Štúdia by mala pomôcť identifikovať problémy, potenciály a nastaviť kroky v procese jej revitalizácie.  FOTO, VIZUALIZÁCIE: MARKO AND PLACEMAKERS LTD.

Obchodná ulica, Bratislava (2015): Prieskum Obchodnej ulice a okolia je pilotná štúdia, ktorá odkrýva socio-ekonomický profil tejto dôležitej nákupnej štvrte. Štúdia by mala pomôcť identifikovať problémy, potenciály a nastaviť kroky v procese jej revitalizácie. FOTO, VIZUALIZÁCIE: MARKO AND PLACEMAKERS LTD.

IGOR MARKO

Je architekt a urbanista pôsobiaci v Londýne, kde vedie ateliér miestotvorby a mestotvorby Marko & Placemakers. Dlhodobo sa venuje rozvoju miest presahujúc tradičné hranice architektúry a verí, že verejný priestor potrebuje svoj príbeh a ľudí, ktorí ho spoluvytvárajú. Stojí za mnohými transformatívnymi projektami po celom svete vrátane parku Northala Fields v Londýne, ktorý získal rad ocenení a stal sa exemplárnym príkladom udržateľnosti s účasťou obyvateľov. V Bratislave už niekoľko rokov pôsobí ako aktívny facilitátor a mediátor medzi mestom, privátnym sektorom a občianskymi iniciatívami. Je odborným poradcom pre Dunajský Fond, členom odbornej rady hlavnej architektky mesta Bratislavy a členom správnej rady kreatívneho centra Cvernovka.

Text: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY

Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.