Funkcia – stavbyvedúci
Galéria(2)

Funkcia – stavbyvedúci

Mať dobrého stavbyvedúceho je polovica výhry. To vám povie každý šéf realizačnej firmy. Ak sa o architektovi často hovorí ako o režisérovi prostredia, stavbyvedúceho môžeme bez obáv označiť za produkčného, ktorý predstavy režiséra realizuje priamo v teréne. „Viete, ako to je: keď sa stavba vydarí, chvália sa s ňou konatelia, keď nie, odskáče si to stavbyvedúci,“ s ľahkým povzdychom, no s úsmevom hovorí Radovan Malý, stavbyvedúci vo veľkej slovenskej realizačnej spoločnosti SkyBau, s. r. o.



Eurovea za odmenu

Radovan Malý vie, o čom hovorí. Skúseností má na rozdávanie. Má už za sebou také giganty ako Koloseo či Aupark Tower. No teraz dostal za odmenu ešte čosi väčšie – Euroveu. Rozsiahle polyfunkčné dielo, ktoré má z Pribinovej ulice urobiť nové centrum Bratislavy. „S takým množstvom práce, aké je tu, som sa doteraz ešte nestretol. Len základová jama má takmer 40-tisíc štvorcových metrov,“ hovorí Malý a ukazuje na desať približne 40-metrových žeriavov, ktorých už samotná synchronizácia je pre nezasvätených malým zázrakom. „Áno, ich úvodné rozostavenie je doslova logistika. Musia byť totiž od seba navzájom dostatočne vzdialené, ale zase nie príliš, aby pokrývali svoje územie. Ich ramená sa pohybujú v rôznej výške, aby sa náhodou nestretli. Navyše, žeriavnici v kabínach sú prepojení vysielačkami.“

Predierame sa tým pravým stavebným terénom, ktorý sa určite vie počas dažďov zmeniť na poriadne močarisko. Nemilosrdne na nás páli júlové slnko, ktorého intenzitu ochranná helma ešte znásobuje. „Slnko je nepríjemné, najmä keď sú štyridsiatky, ale v Bratislave je pre stavebníka ešte čosi oveľa horšie: vietor,“ povie stavbyvedúci a pozrie sa hore k vrcholkom žeriavov. „Ten vie poriadne rozhýbať aj pevne ukotvený žeriav a vtedy musíme prestať. Pravda, nezastavujeme práce úplne a riešime to náhradnou prácou – napríklad debnením a podobne.“ Ak sa pýtate na zimu, tá už do mínus 5 stupňov prestáva byť problémom. Samozrejme, extrém občas prekvapí, ale zimy už nie sú to, čo bývali.

Jama ako Nou Camp

Dostávame sa nad základovú jamu, ktorá svojimi úctyhodnými rozmermi pripomína vychýrené futbalové ihrisko Nou Camp v Barcelone. Zreteľne vidieť takzvanú bielu vaňu, ktorú inštaloval rakúsky dodávateľ Bilfinger Berger ako bariéru proti možným priesakom od neďalekého koryta Dunaja. Ide vlastne o vodostavebný betón, ktorý je zhotovený po celom obvode. Keď sa potom robila základová doska, utesnila sa tesniacimi systémami na úrovni 3. PP, pričom spodná hrana základovej dosky je osem metrov pod priemernou hladinou Dunaja.

„Malá stavba, malý neporiadok, veľká stavba, veľký neporiadok,“ niekoľkokrát zopakuje stavbyvedúci Malý, ktorý je známy svojou náročnosťou na poriadok na stavbe. „Viete, to nie je zbytočné kričanie. Chlap sa mi potkne o nedbalo pohodené železo a zlomí si nohu. A ja som za to potom zodpovedný.“ Až pri stavbyvedúcom vidím, na čo slúži mobil a aká je jeho kapacita. Otázky mu kladiem len počas vzácnych sekúnd bez telefonovania – a to ešte niektoré hovory veľkoryso zrušil.

Taký stavbyvedúci má čosi veľmi spoločné s novinárskou prácou – termíny. To je ten povestný Damoklov meč, ktorý aj stavbyvedúcemu spôsobuje bezsenné noci. Na Eurovei ide zatiaľ všetko podľa harmonogramu, hoci architekti sa vyhrali a vo svojich nákresoch nechali rôzne atypické podlažia. Treba spomenúť, že spoločnosť SkyBau sa na stavbe zúčastňuje ako subdodávateľ pre spomenutú rakúsku firmu, pričom je zodpovedná za tesárske, betonárske a sčasti aj železiarske práce.

Prvá etapa, čiže zakladanie stavby, sa stihla do 15. júla. A to aj napriek prasknutému vodovodnému potrubiu, ktoré nezastavilo práce len na Eurovei, ale vytopilo aj susedné Slovenské národné divadlo. Druhá etapa, spodná stavba, je rozdelená na päť sekcií, z ktorých prvá je už ukončená a ďalšie sa rozbiehajú. „Máme trochu problémy s výkresovou dokumentáciou, ktorá k nám chodí oneskorene, ale veríme, že aj tú časť odovzdáme v požadovanom termíne – čiže do konca októbra tohto roku.“ Na upresnenie, reč je o hrubej stavbe, za ktorou ešte nasleduje asi mesačná „kozmetika“, čo je v stavbárskej reči cizelovanie a doťahovanie predchádzajúcich prác. No a potom nastúpi horná stavba, na ktorú sa v súčasnosti finalizuje generálny dodávateľ.

Jeden deň stavbyvedúceho

Odchádzame zo stavby k unimobunkám, kde je improvizovaný „office“. Prechádzame okolo bufetu, ktorý ponúka studené i teplé jedlá a nápoje. Aj ten má na starosti stavbyvedúci. Až máte skutočne pocit, že bez neho by stavba naozaj zostala len výpravnou vizualizáciou architekta a zbožným prianím investora. Sadáme si do jeho „kancelárie“, kde sú ešte ekonómovia a prípravár, a pýtam sa na typický deň stavbyvedúceho.
„Ten sa začína už na konci predchádzajúceho dňa, keď sa pripravujem na ďalší pracovný deň,“ odpovedá Radovan Malý. „Vtedy si prechádzam úlohy s ďalšími stavbyvedúcimi aj rakúskymi partnermi a úsekovými majstrami, s ktorými posúdime, kde a akú kapacitu treba posilniť, aby sme dosiahli zmluvný termín.“
Ráno od 6.45 do 7.00 hod. je potom rozdelenie tesárov, železiarov, betonárov a murárov, na ktorom sa preberie denný program a zároveň program na najbližší týždeň, aby sa dala zariadiť robota podľa stanovených harmonogramov.
V priebehu dňa stavbyvedúci kontroluje kvalitu prác z predchádzajúceho dňa. Keď niečo nie je dotiahnuté, kontaktuje úsekových majstrov a hneď sa robí náprava. Zároveň je dôležitá koordinácia jednotlivých úsekov, pretože sa nemôže stať, aby jeden úsek mal sklz, zatiaľ čo iný úsek je v predstihu.
Poobede si stavbyvedúci nachádza čas na plánovanie materiálu a objednáva ďalšie dodávky debnenia, železnej výstuže či objemov betónu. A to je ďalšia alchýmia, pri ktorej nemožno urobiť chybu, pretože veľa či málo materiálu je opäť problém.
Súčasne sa dohadujú stretnutia s ďalšími subdodávateľmi, pričom sa všetko koordinuje s ústredím firmy. No a k večeru sa pripravuje plán na ďalší deň a najbližší týždeň a takto to beží dokola.
„Zvyčajne tak dvanásť, ba aj trinásť hodín,“ odpovedá Radovan Malý na dĺžku svojho pracovného času. „Od pondelka do piatka a niekedy sa k tomu pridá i sobota. Keď sa však cez týždeň pracuje šesť dní, ďalší sa robí iba štyri dni. Všetko závisí od objemu roboty a kapacít na stavbe. Našťastie, mám tu ďalšieho pomocného stavbyvedúceho a majstrov, na ktorých sa môžem stopercentne spoľahnúť.“
A čo nedostatok kvalifikovaných síl? Aj pre Malého je to istý problém, ale v súčasnosti riešiteľný. SkyBau má zatiaľ dostatok vlastných zamestnancov na vysokej profesionálnej úrovni. Ide o troj- či štvorčlenné partie, ktoré sa medzičasom rozrástli aj na tucet ľudí. Tí si potom na stavbe zoberú celý úsek, za ktorý sú platení úkolovo. Takýmto spôsobom je platených 90 % ľudí, zvyšok sú pomocní robotníci.

Ekonóm aj utužovač partie

Stavbyvedúci, to je aj ekonóm, ktorý musí spravovať investície. Každá stavba má predsa svoje náklady a výnosy a tie treba riešiť hneď z prvej ruky. „Na konci mesiaca to všetko spočítame a dozvieme sa, či sme v pluse, alebo v mínuse. Samozrejme, mínus je nepríjemný, ale musíme sa s ním hneď vyrovnať,“ hovorí stavbyvedúci Malý a pousmeje sa na svojich kolegov. „A v neposlednom rade plním aj funkciu utužovača partie, lebo inak by sme to tu nevydržali. Takže robíme rôzne opekačky, stretnutia a návštevy občerstvovacích zariadení.“ Povedzte mi, ktorý produkčný, hoci aj hollywoodskeho filmu, by toto všetko dokázal?

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský