Dôvera musí byť postavená na jasných pravidlách (profil spoločnosti ise, s. r. o.)
Spočiatku to boli len interiéry, podkrovia a parciálne úseky výstavby, neskôr sa k nim pripojili rodinné domy, menšie administratívne objekty, ba aj montované oceľové haly. Kvalitou referencií najmä z Bratislavy a blízkeho okolia postupovala spoločnosť ise, s. r. o., po rebríčku trhovej hodnoty až sa zastavila v hľadáčiku renomovanej rakúskej stavebnej firmy Sedlak. „Hoci rakúski partneri majú v spoločnosti väčšinový podiel, zmluva o predaji obchodného podielu nám zaručuje samostatnosť a stabilné pokračovanie našej značky,“ hovorí konateľ spoločnosti ise, s. r. o., na Slovensku Oto Bortlík.
Vstup zahraničného kapitálu teda vnímate pozitívne?
Hoci sme len na spoločnom začiatku, signály sú zatiaľ priaznivé. Uvedomujem si, že naša pozícia sa upevnila. Rakúsky partner je spolumajiteľom, ktorý nám nechce diktovať, čo máme robiť. Obchodný riaditeľ mi doslova povedal: „Oto, ty si šéf, ty o všetkom rozhoduješ. My sme tu len na to, aby sme ti poradili a pomohli.“
Ako vyzerá konkrétna pomoc?
Doteraz sme skôr hovorili o koncepčných veciach, ale v poslednom čase ma už upozorňujú na konkrétne realitné možnosti. Napríklad ma informujú o výhodných voľných pozemkoch v oblasti Bratislavy, o ktorých vedia od svojich ďalších partnerov.
Veľké nadnárodné spoločnosti zo zahraničia vás tak nemôžu ohroziť?
Ani teraz, po našej fúzii, to nevnímame ako konkurenciu. Predsa len sa orientujeme na zákazky menšieho objemu. Navyše, svoj priestor máme viac-menej ustálený.
Vráťme sa k začiatkom vašej firmy. Začínali ste ako selfmademan, ktorý sa trpezlivo podieľal na stavebnom vývoji. Ako ste v takejto situácii prekonali stagnáciu na Slovensku z prelomu storočí?
Našťastie, stagnácia sa nás – aj vzhľadom na naše rozmery a orientáciu na súkromných investorov – priamo nedotkla. Tá sa vo väčšom meradle prejavovala na väčších stavbách, ktoré boli prevažne viazané na podporu štátnych objednávok.
Prečo ste nešli do výberových súťaží na štátne zákazky?
Nezdali sa nám príliš prehľadné.
Veľkou brzdou v stavebníctve bola v nedávnej minulosti aj slabá platobná disciplína investorov. Ako ste sa s tým vyrovnali?
Vlastnou sebadisciplínou. Počas realizácie stavby sa vždy vyskytuje veľa zmien, prípadne sa objasňujú detaily, ktoré neboli zrejmé z projektovej dokumentácie. Snažili sme sa, aby sme predtým, ako urobíme tieto zmeny a nové výkony, mali všetko korektne uzavreté a podpísané. Takto sme sa vyhýbali situáciám, keď sa pre nevyjasnené problémy s investorom začali hľadať chyby a odkladalo sa platenie faktúr. Potom to už nie je zložité dostať podpísané súpisy vykonaných prác od stavebného dozoru. Potvrdený súpis slúži ako podklad na fakturáciu. Po doručení faktúr sme čakali na splatnosť, a až keď sa tá v termíne nezaplatila, začali sme volať.
Disciplinovaní by však mali byť aj investori.
Určite a vyvíjajúci sa trh ich čiastočne prečistil. Aj my si serióznosť a solventnosť investora preveríme ešte pred podpisom vzájomnej zmluvy.
Stojí vzájomný vzťah aj na dôvere?
Tá by mala byť samozrejmou súčasťou tohto vzťahu. Vždy sa v ňom snažíme hľadať pozitívne myslenie, a nie možnosť, ako podviesť partnera. Ak si svoju prácu splníme tak, ako je zakotvená v zmluve, potom nie je o čom hovoriť a treba to zaplatiť. Tým chcem povedať, že aj dôvera musí byť postavená na jasných pravidlách, ktoré sú napísané na papieri.
Investor však realizačnú firmu pritlačí aj známym – rýchlo a za lacné peniaze. Ste na to pripravení?
V prvom rade sa snažíme postaviť si reálne termíny. Niektoré procesy možno urobiť aj rýchlejšie, ale my poznáme svoju silu a nemeriame sa s firmami, ktoré majú päťsto zamestnancov a dostatočné vlastné technické vybavenie. Nastavíme si reálny harmonogram, ktorý sme schopní dodržiavať. Ak je pre investora prijateľný, tak sa dohodneme, ak nie, tak musí hľadať inde.
Kompromisy teda vylučujete?
Vždy existuje diskusia aj o termínoch, aj o cenách, ale zároveň nechceme robiť hókusy-pókusy. Vieme celkom presne odhadnúť vlastné možnosti a náklady, za ktoré sme schopní stavbu realizovať. Nemôžeme si dovoliť realizovať niečo so stratou. Vnímam to práve ako zodpovednosť aj voči investorovi. Serióznosť musí byť vzájomná. Sme vždy ochotní a pripravení hľadať prijateľnejšie podmienky pre investora – napríklad zmenou technológií či materiálov. Viackrát sme dospeli s investorom k lepším riešeniam, a to je tá správna cesta. Každý vyžaduje kvalitu a dodržiavanie termínov, ale na to potrebujeme mať aj primerané ceny.
Spomínali sme platobnú disciplínu a termíny. S akými ďalšími problémami sa musí realizačná firma vášho typu ešte zaoberať?
Obmedzené strečkovanie investorov podporil aj vstup bánk, ktoré v poslednom období uvoľnili prístup k úverom. Pomaly sa z toho stáva dobre fungujúci systém, v ktorom je jasne vymedzená rola dodávateľa, technického dozoru a investora.
Nad slovenským stavebníctvom sa však čoraz výraznejšie vznáša hrozba nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Ako sa s tým vyrovnávate?
Áno, ako-tak sme schopní obsadzovať manažérske pozície, ale horšie je to už s výkonnými pracovníkmi a našimi subdodávateľmi, ktorí sú doslova zahltení dodávkami. Tí potom nedodržiavajú termíny a my sa dostávame do sklzov, ktoré sa už niekedy počítajú na týždne a mesiace. Problémom je získať nových ľudí hlavne v základných stavebníckych profesiách – tesárov, murárov, armovačov, izolatérov a podobne.
Kde vidíte východisko? Môžu byť nimi robotníci z východu?
Momentálne nepoznám správnu odpovedať. Tiež sme v štádiu, keď tento stav vnímame ako extrémne vypuklý. Žiaľ, nezlepšuje sa, ale zhoršuje. Rozmýšľali sme aj nad zahraničnými kapacitami z Poľska či Maďarska, ale tam cesta nevedie, lebo cena pracovnej sily je približne rovnaká ako u nás. Do úvahy prichádza Bulharsko a Rumunsko, ktoré sa nedávno stali stali členmi EÚ.
A Ukrajina?
Domnievam sa, že v súčasnosti to nie je príliš reálne. Samozrejme, aj my dlhodobo spolupracujeme s firmami, ktoré nám dodávajú ľudí z Ukrajiny. Ak som však v prvých rokoch podnikania mal výborných ľudí schopných kvalitne odviesť akúkoľvek prácu na stavbe, teraz sem chodia značne nepripravení. Tí lepší išli ďalej na Západ, prípadne odišli pracovať do Ruska, kde tiež zažívajú stavebný boom – pravda, trochu v iných rozmeroch ako u nás.
Naozaj sa zdá, akoby Slovensko bolo zaskočené stavebnou konjunktúrou. Čo bude ďalej?
Obávam sa, že situácia s ľudskými kapacitami sa ešte zhorší. A to sa sem chystajú pomerne obrovské peniaze z EÚ na podporu infraštruktúry a regionálneho rozvoja.
Aj vy sa o ne uchádzate?
Hoci sme lokalitne najmä v Bratislave, na regionálnej úrovni sa o to pokúšame. Teraz práve staviame závod v Seredi pre nemeckého výrobcu dielov pre automobily. Tento závod je umiestnený v priemyselnom parku, kde sa infraštruktúra buduje práve z prostriedkov mesta získaných z fondov EÚ na regionálny rozvoj. Takto sa napĺňa celospoločenská vízia, vytváraním nových pracovných miest vyrovnávať rozdiely medzi regiónmi.
Nechcete sa intenzívnejšie zapojiť do tohto procesu a ísť aj do vzdialenejších častí Slovenska?
Nevylučujem to, ale raz sme stavali v Ružomberku a skončili sme s veľkou stratou. Myslel som si, že nebude problém zohnať žeriav či doviesť na stavbu betón, zohnať dostatok kvalitných pracovníkov. Hlboko som sa mýlil! Odvtedy to neskúšame a držíme sa najmä Bratislavy, kde je dosť zákaziek.
Nie je tu však priveľká konkurencia?
Je pravda, že niekedy je problém ustáť niektoré ťažko získané pozície, pretože existujú rôzne tlaky konkurenčných firiem na cenu a zohrávajú tu svoju úlohu aj ďalšie záležitosti. Dokážeme spraviť stavbu na slušnej úrovni, ale potrebujeme na to aj adekvátne cenové podmienky. Pripadá mi, že niektoré firmy potrebujú získať zákazky za každú cenu. O pár rokov sa však z takýchto firiem stanú iné firmy s príponami SK… Uznávam zásady trhu, uznávam firmy, ktoré dokážu realizovať stavby s dobrými cenami, ale len na základe dobrej produktivity. To je cesta, ktorou sa snažíme ísť aj my.
Čo je ešte dôležité na presadenie sa na trhu?
Skúšal som rôzne možnosti. Uvažoval som o obchodnom oddelení, ktoré by ponúkalo nás a naše produkty. Neosvedčilo sa nám to a uvedomil som si, že tadiaľto cesta nevedie. Robíme to teda tak ako doteraz – na základe odporúčania našimi spokojnými zákazníkmi alebo prostredníctvom plošnej inzercie.
Ako dlho vám trvá, kým získate zákazku?
Niekedy aj pol roka. Investor totiž skúša viacero pre neho výhodných variant a my sa zase usilujeme hľadať obojstranne výhodnú cenu za zodpovedajúcu kvalitu.
Aký typ stavieb prevažuje vo vašich referenciách?
Dá sa povedať, že kopírujeme okolitý vývoj a plníme aktuálny dopyt. V Rači práve dokončujeme bytové domy, vo Svätom Juri zase staviame radové rodinné domy, realizujeme aj administratívne a výrobné objekty. Asi pred dvoma rokmi som sa rozhodol, že pôjdeme aj do segmentu oceľových montovaných hál. Podarilo sa nám splniť podmienky na získanie licencie pre systém oceľových montovaných hál ASTRON. Máme za sebou už niekoľko úspešne realizovaných stavieb týmto systémom a mnohé sa práve pripravujú. Máme výhodu v tom, že sme schopní ľahko realizovať celú kompletnú stavbu, teda aj ďalšie časti súvisiace s oceľovou halou. Pre nás je to oblasť so širokými možnosťami. Ak to investor potrebuje, ponúkame mu kompletný servis vrátane vybavenia územného rozhodnutia a stavebného povolenia.
Na akých úrovniach spolupracujete s architektmi?
Závisí to od konkrétneho zadania. Ak investor od nás chce aj prípravnú časť, tak potom spolupracujeme aj s architektmi. Podľa náročnosti investora vytypujeme projektanta, ktorý by najlepšie zodpovedal jeho kritériám. Naša licencia nám poskytuje softvérový produkt, s ktorým sme schopní veľmi rýchlo vymodelovať v základnom rozmerovom prevedení daný objekt aj s 3D vizualizáciou. Prílohou tohto výstupu je aj cenová kalkulácia a opis jednotlivých častí haly. Súčasťou našej dodávky je aj vypracovanie podrobnej výrobno-montážnej dokumentácie.
Sme v zimných mesiacoch, ktoré by mohli evokovať stavebný útlm. Je to tak?
Aj naša aktivita závisí od počasia, ale zimné obdobie sme nikdy zvlášť nepociťovali a vždy sme sa cezeň dokázali preklenúť. Pokles stavebnej produkcie je prirodzený, pretože sa nedajú vykonávať niektoré práce, ale snažíme sa zodpovedne nachystať na jar.
Ako vyzerá ďalší vývoj vašej spoločnosti? Čo všetko robí ise, s. r. o. preto, aby sa stále zdokonaľovala?
Naďalej sa chceme orientovať na realizáciu zákaziek v našom regióne, cieľom najbližších rokov bude stabilizácia a ďalší rozvoj našej spoločnosti. Na tento cieľ chceme využiť aj niektoré naše vlastné pripravované projekty na výstavbu rezidenčných objektov, ako aj vlastné projekty na komerčné využitie. V tomto roku sme úspešne dokončili a prenajali vlastný projekt administratívno-halový objekt na Elektrárenskej ulici v Bratislave.
Ľudo Petránsky
FOTO: ise, s. r. o.
